Informačná chudoba a ako s ňou bojuje Unicef
Informačná chudoba
Informačná chudoba je stav, kedy má jednotlivec, skupina alebo komunita obmedzený prístup k informáciám a vedomostiam. Jedná sa o nedostatok informácií potrebných na uspokojenie základných potrieb a na riešenie problémov každodenného života. Táto chudoba môže byť spôsobená mnohými faktormi, ako napríklad nedostatkom finančných prostriedkov, technológií, prístupu k vzdelaniu, nedostatkom infraštruktúry, jazykovou bariérou a podobne. Informačná chudoba môže mať vážne dôsledky pre kvalitu života jednotlivcov a môže mať aj negatívny vplyv na hospodársky a spoločenský rozvoj krajiny alebo regiónu.
Teóriou informačnej chudoby sa zaoberala americká výskumníčka a profesorka Elfreda Chatman, ktorá v svojich prvých publikáciách vychádzala z predpokladu, že informačná chudoba je prepojená s chudobou ekonomickou.[1] Po neskoršom a obšírnejšom bádaní Chatman dodala, že informačná chudoba nie je spôsobená len ekonomickou chudobou, ale skôr sociálne determinovanými postojmi a normami.[2]
Informačnou chudobou sa zaoberá aj charitatívna organizácia Unicef, ktorá tvrdí, že nerovnomerná distribúcia informačných zdrojov a obsahu vedie ku generácii detí, ktoré nemajú prístup k ideálnej zmesi informácií, potrebných na vedenie úspešného života. Tieto problémy pramenia z nedostatočnej infraštruktúry, nedostatku vhodného obsahu, etnických predsudkov, viery a kultúry. Ak by sa dali tieto medzery a nerovnosti kvantifikovať, dalo by sa o nich lepšie hovoriť a postupne ich riešiť. Unicef sa zameral na mieru takzvaného informačného zdravia u detí. Problém však je, ako takýto druh zdravia merať či vypočítať. Aké množstvo akých informácií dieťa potrebuje pre to, aby mohlo byť informačne zdravé?
Na otázku informačného zdravia sa Unicef snaží odpovedať prostredníctvom rámca na meranie prístupu detí k informáciám. Cieľom je uľahčiť deťom z odľahlých oblastí prístup k informáciám napríklad skrz satelitné vzdelávacie programy, vytváranie obsahu v miestnych jazykoch či budovanie infraštruktúry.
Organizácia informačnú chudobu analyzuje prostredníctvom otázok sústredených na
- dostupnosť (Je zdroj/ služba/ obsah dostupný v danej oblasti?),
- prístup (Ak je zdroj/ služba/ obsah dostupný, majú k nemu deti prístup?),
- využitie (Ak je zdroj/ služba/ obsah dostupný a deti k nemu majú prístup, využívajú ho?),
- relativitu (Aká je úroveň prístupu dieťaťa k informáciám v porovnaní s úrovňou prístupu ľudí okolo neho?),
- obsah (Je obsah lokálne aj globálne relevantný, aktuálny a rôznorodý?)
- schopnosti (Je dieťa schopné vyhľadať, prijať, zdieľať, či vytvoriť informačný obsah?).[3]
Jedným z príkladov vylúčených oblastí je brazílsky štát Amazonas. Jeho hlavné mesto Manaus s dvoma miliónmi obyvateľov má nedostatok ciest, čo spôsobuje odrezanie od okolitých miest a sveta všeobecne. Zvyšok regiónu tvoria roztrúsené a izolované dediny, ktoré od okolitého sveta a prístupu k informáciám delí nedostatok ciest a život bez telefónu, rádia a internetového pokrytia. Jediný prístup k informáciám majú deti z týchto oblastí v škole, do ktorej sa ale nie všetkým podarí zapísať. Ďalším problémom škôl vylúčených lokalít je nedostatok školských pomôcok a kvalifikovaných učiteľov, čo proces sprístupňovania informácií robí ešte zložitejším.
V roku 2007 sa však Brazílskej vláde podarilo vytvoriť iniciatívu, ktorá priniesla vzdelanie do vzdialených lokalít prostredníctvom satelitného pokrytia a spojenia. Využitie satelitov umožnilo iniciatíve poskytnúť niekoľko hodín pripojenia, počas ktorých mohlo viac ako 60 učiteľov viesť online výuku v reálnom čase.[4]
[1] CHATMAN, Elfreda. Life in a small world: Applicability of gratification theory to information-seeking behavior. Journal of the American Society for Information Science [online]. 1991, 42(6), s. 438–449 [cit. 2023–04–19]. Dostupné z: https://asistdl.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/%28SICI%291097-4571%28199107%2942%3A6%3C438%3A%3AAID-ASI6%3E3.0.CO%3B2-B
[2] THOMPSON, Kim. Remembering Elfreda Chatman: A Champion of Theory Development in Library and Information Science Education. Journal of Education for Library and Information Science [online]. 2009, 50(2), s. 120 [cit. 2023–04–19]. Dostupné z: http://www.jstor.org/stable/40732569
[3] Info Poverty: Computational Approach to measuring a child’s information health. Unicef [online]. [cit. 2023–04–19]. Dostupné z: https://www.unicef.org/innovation/info-poverty
[4] Creating an Information-Healthy Society: On the way to establishing equal access to relevant information, opportunities, and choices. Unicef [online]. [cit. 2023–04–19]. Dostupné z: https://www.unicef.org/innovation/Magicbox/creating-an-information-healthy-society
