Informačná vs. digitálna gramotnosť a informačné preťaženie
V súčasnej informačnej spoločnosti sme jednostajne bombardovaní novými informáciami a je nutné ich hodnotiť, triediť, filtrovať a vyberať si tie relevantné. Súbor schopností zahŕňajúci efektívnu prácu s informáciami, ich vyhľadávanie, rozlišovanie, či sú potrebné a ich využívanie vhodným spôsobom nazývame informačná gramotnosť. Tá tvorí základ pre celoživotné vzdelávanie vo všetkých oblastiach a vzdelávacích prostrediach a umožňuje jednotlivcovi prevziať kontrolu nad vlastným sebavzdelávaním.[1]
Informačne gramotný jedinec disponuje nasledujúcimi schopnosťami:
1. kritické hodnotenie informácií a ich zdrojov
2. určenie rozsahu potrebných informácií
3. efektívny prístup k potrebným informáciám
4. zakomponovanie vybraných informácií do vlastnej vedomostnej základne
5. efektívne využitie informácií na dosiahnutie konkrétneho účelu
6. chápanie ekonomickým, právnym a sociálnym problémom súvisiacim s využívaním informácií a ich etické a legálne využívanie.[2]
V praxi to napríklad znamená, že si literárne gramotný jedinec vie vybrať vyhľadávanie vo vhodnej databáze, vie aké kľúčové výrazy použiť, aké aplikovať obmedzenia, akým spôsobom hodnotiť výsledné články a ako správne odkazovať na použité zdroje.[3]
Častokrát tento pojem býva zamieňaný s digitálnou gramotnosťou, čo je pojem blízko súvisiaci s problematikou informačnej gramotnosti, ale je to oveľa novší koncept[4], ktorý okrem vyššie uvedených kompetencií zároveň zahŕňa schopnosť pritom využívať rôzne digitálne informačné nástroje, či komunikačné technológie čo vyžaduje kognitívne aj technické zručnosti.[5]
Digitálne gramotný jedinec disponuje podľa Americkej knihovníckej asociácie:
1. kognitívnymi a technickými zručnosťami (nájdenie, pochopenie, hodnotenie, vytváranie a komunikovanie digitálnych informácií v širokej škále formátov)
2. schopnosťou používať rôznorodé technológie na získavanie informácií, interpretáciu výsledkov vyhľadávania a posúdenie ich kvality
3. schopnosťou rozumieť vzťahom medzi technológiami, celoživotným vzdelávaním, osobným súkromím a primerane spravovať dané informácie
4. schopnosťou využívať tieto zručnosti na komunikáciu a spoluprácu s členmi spoločnosti
5. schopnosťou využívať tieto zručnosti s účelom aktívnej účasti v občianskej spoločnosti a prispievanie k živej, informovanej a angažujúcej sa komunite.[6]
Digitálne gramotný jedinec sa napríklad s ľahkosťou orientuje na webovej stránke knižnice, vie sa dostať na stránku vyhľadávania, alebo nastaviť rozšírené vyhľadávanie, vie ako nájsť pomocné súbory, uložiť, či exportovať plný text dokumentu, založiť si účet na sociálnej sieti, nahrávať sem súbory, či komentovať posty ostatných a podobne.[7]
Napriek tomu, že sa dané pojmy odlišujú, je nutné ich vnímať ako vzájomne komplementárne koncepty, pretože navzájom by mohli vytvoriť vhodné podhubie pre bezpečné fungovanie v digitálnom prostredí.[8]
Digitálnu aj informačnú gramotnosť je v súčasnosti priam nutné rozvíjať, pretože okrem efektívneho selektovania informácií, na základe ktorých môžeme robiť dôležité rozhodnutia, taktiež majú čiastočne vplyv na naše duševné zdravie. Medzi negatívne dopady nadmerného využívania technológií a nadmerný príjem informácií patrí digitálne a informačné preťaženie. Digitálne preťaženie môžeme definovať ako informačnú záťaž z nadmerného používania technologických zariadení,[9] pričom informačné preťaženie je spôsobené nadmerným prijímaním a nedostatočným, či neefektívnym filtrovaním informácií. Spoločne majú za následok:
· rozptyľovanie notifikáciami, správami či hovormi
· znížený rozsah pozornosti
· sťažené zapamätávanie, učenie a rozmýšľanie
· stres a mentálne vyčerpanie.[10]
Vo výskume Kurelovićovej a kolegov sa preukázala korelácia medzi informačnou gramotnosťou, častým využívaním technológií a informačným preťažením, pričom nižšia informačná gramotnosť spolu s častým využívaním digitálnych technológií sa spájali s rozsiahlejším informačným preťažením, a preto apelujú na učiteľov informačných vied, aby sa snažili pozdvihnúť level informačnej gramotnosti u študentov (výskum sa týkal študentov) a upozorňovali na nebezpečenstvá nadmerného využívania technológií.[11]
Povedomie o škodlivom vplyve dennodenného využívania technológií zároveň vyústilo v snahu nejakým spôsobom regulovať čas strávený ich využívaním a začali sa vyvíjať rôzne prostriedky a spôsoby, ktoré by mohli minimalizovať negatívny dopad. Napríklad, do technologických zariadení boli implementované rôzne funkcie, ktoré majú za úlohu manažovať strávený čas s technológiami, vzniklo mnoho aplikácií, ktoré podporujú pauzy vo využívaní zariadenia, či vytvárajú prostredie digitálneho minimalizmu. Okrem toho je propagovaná aj technologická abstinencia — prostredníctvom takzvaných digitálnych detoxov, avšak tento prístup nie je tak populárny, keďže technológie nám toho prinášajú do životov aj mnoho pozitívneho. Otázkou zostáva, akým spôsobom optimalizovať využívanie digitálnych technológií bez toho, aby sme sa ich museli úplne vzdať.[12] Táto otázka bude hrať pravdepodobne ešte nejaký čas v spoločnosti dôležitú rolu, avšak digitálna a informačná gramotnosť a zvýšené povedomie o rizikách spojených s nadmerným užívaním digitálnych technológií by mohli byť jedným z faktorov, ktoré umožnia minimalizovať škodlivý dopad technológií na ľudskú psychiku.
[1] AMERICAN LIBRARY ASSOCIATION; ASSOCIATION OF COLLEGE AND RESEARCH LIBRARIES. Information literacy competency standards for higher education. Chicago : Association of college and research libraries, 2000. s. 2. Dostupné z WWW: https://repository.arizona.edu/handle/10150/105645
[2] Ibid. 2–3.
[3] CORDELL, Rosanne. Information Literacy and Digital Literacy: Competing or Complementary? Communications in Information Literacy. 2013, Vol. 7, №2, s. 178. Dostupné z WWW: https://www.researchgate.net/publication/321822067_Information_Literacy_and_Digital_Literacy_Competing_or_Complementary
[4] Ibid. 177.
[5] Digital Literacy. [online]. Literacy.ala. [vid. 04. 04. 2022]. Dostupné z: https://literacy.ala.org/digital-literacy/
[6] CORDELL, Rosanne. Information Literacy and Digital Literacy: Competing or Complementary? Communications in Information Literacy. 2013, Vol. 7, №2, s. 178. Dostupné z WWW: https://www.researchgate.net/publication/321822067_Information_Literacy_and_Digital_Literacy_Competing_or_Complementary
[7] Ibid. 178.
[8] Ibid. 182–183.
[9] SMITH, Arielle C. et al. Digital Overload among College Students: Implications for Mental Health App Use. Social Sciences. 2021, Vol. 10, №279, s. 2. Dostupné z WWW: Social Sciences | Free Full-Text | Digital Overload among College Students: Implications for Mental Health App Use (mdpi.com)
[10]KURELOVIĆ, E. K. et al. Information Overload, Informatio Literacy and Use of Technology by Students. International Joural of Social, Behavioral, Educational, Economic, Business and Industrial Engineering. 2016, Vol. 10, №3, s. 906. Dostupné z WWW: https://www.researchgate.net/publication/301821124_Information_Overload_Information_Literacy_and_Use_of_Technology_by_Students
[11] Ibid. 906, 909.
[12] CECCHINATO, Marta E. et al. CHI 2019 Workshop Summary : Designing for Digital Wellbeing: A Research & Practice Agenda. Glasgow. 2019. Dostupné z WWW: https://dl.acm.org/doi/pdf/10.1145/3290607.3298998
