Internetová žurnalistika
Online magazíny a noviny pomaly začali vznikať od vzniku samotného internetu. Internet vznikol ako nové médium, ktoré sa dalo využiť na publikovanie ako iné nové médiá predtým. Pomaly začali vznikať online magazíny, ktoré sa chopili príležitosti využiť vtedy novovznikajúce médium. Veľa „papierových“ magazínov si začalo tvoriť takéto webstránky tiež v snahe konkurovať rýchlo sa zvyšujúcemu počtu čitateľov online správ a časopisov. Histórii konkrétne českých elektronických denníkov sa podrobnejšie venuje tento článok.
„Decentralizácia — dodanie obsahu a výber prevažne už nie sú v rukách toho, kto komunikovaný obsah dodáva; vysoká kapacita — prenos pomocou kábla či satelitu prekonáva skoršie obmedzenia dané nákladmi, vzdialenosťou a objemom; interaktivita — príjemca si môže vyberať môže odpovedať a vymieňať si obsahy a priamo sa spojiť s ďalšími príjemcami; a konečne flexibilita formy, obsahu a užitia.“ Denis McQuail (1999)
Základné znaky internetovej žurnalistiky:
Internetová žurnalistika je žurnalistikou v reálnom čase — aj webové médiá majú uzávierky, ale je minimálny čas na opravu chýb, keďže články autori publikujú ihneď a nečakajú na to, aby ich pripojili k nejakému časopisu alebo novinám, ktoré vychádzajú raz za nejaký čas.
Internetová žurnalistika je interaktívna — s reakciou čitateľa sa počíta a jeho účasť v interakcii a spätná väzba môžu pomôcť autorovi sa zlepšiť. Nepočítať s interaktivitou sa už dnes nedá.
Porovnávanie s konkurenciou je bezprostredné — keďže užívateľ môže sledovať viac médií naraz, ich vzájomnému porovnávaniu sa nedá vyhnúť.
Informácie sú previazané — a to je ideálne pre autora odkázať čitateľa na určité informácie súvisiace s tým, o čom hovorí. Na druhú stranu sa to ale dá zneužiť, ak autor odkazuje na články/iné informačné zdroje s nedôveryhodnými informáciami.
Všetko je na jednom mieste pohromade — online žurnalistika si nevystačí len s jedným typom média, ale médiá kombinuje. Iba s textom sa totižto zvyčajne nedá prejsť z „papierových médií“ k elektronickým.
Spravodajstvo by malo byť objektívne, ale dosiahnuť objektivitu je ťažké. Preto by sa mali autori snažiť byť nestranní a preto by mali dodržovať niekoľko pravidiel. Informácie by mali byť overiteľné v dôveryhodných, vzájomne nezávislých zdrojoch. Druhým základným pravidlom je to, že by články nemali obsahovať žiadne autorské hodnotenia alebo komentáre. Mal by obsahovať všetky fakty a stanoviská, ktoré sa autorovi v súvislosti s témou podarilo nájsť a sú dôležité. Tiež by mal dať priestor k vyjadreniu viacerých postojov k veci.
Za svoju prácu chce byť každý ohodnotený a rovnako na tom sú aj internetoví žurnalisti. Ako pri každom inom kreatívnom povolaní existujú nejaké kritériá úspechu. Klasické médiá považujú za najdôležitejšie kritérium úspechu predaný náklad a množstvo čitateľov — zatiaľ čo u elektronických médií je najdôležitejším ukazovateľom úspechu množstvo divákov. Toto sa dá sledovať rôznymi softvérmi, ktoré sledujú celkovú premávku na webovej stránke. Veľmi dôležité je aj množstvo zdieľaní článkov, ktoré veľmi pomáha článkom sa šíriť po internete. Ďalším kritériom úspechu je aj citovanosť článkov.
Veľkou zmenou pri vzniku internetovej publicistiky bola aj ďalšia vec ktorá už bola spomenutá — interaktivita s čitateľmi. Klasické médiá nemali možnosť takej veľkej a (pre užívateľov) jednoduchej spätnej väzby na svoje články, čo sa ale s príchodom internetu zmenilo. Spätná väzba existovala aj predtým — zúčastňovanie sa na prieskumoch a štatistikách, ktoré daný magazín (alebo noviny) organizoval, taktiež existovala (a vo veľa prípadoch ešte existuje) možnosť napísať list/e-mail do redakcie s reakciou na nejaký článok a ten bol publikovaný. Problémom bolo to, že komentár sa často upravuje a redakcia si vyberá len tie komentáre, ktoré chce. Ale aj tak to ľuďom dávalo pocit, že sú braní na vedomie. Vo veku internetových médií sa všetko toto zmenilo. Internetové fóra k článkom obsahujú neupravené komentáre od kohokoľvek, kto sa chce vyjadriť k veci. Jedinou „úpravou“, ktorá sa na internetových fórach vyskytuje, je odstraňovanie nadávok, ale to za cenzúru alebo výber vhodných komentárov môžeme považovať ťažko. Jednou z najväčších výhod online fór je to, že sú v reálnom čase a nepublikujú sa s odstupom niekoľkých dní alebo dokonca aj týždňov.
Čitateľnosť online denníkov sa stále zvyšuje vo všetkých krajinách sveta. Jedným zo základných faktorov je to, že články na internete sú zdarma — čo dáva čitateľovi možnosť neviazať sa na jeden zdroj (alebo na ich malý počet) ako to je v prípade „papierových“ novín a časopisov. Čitatelia majú viac možností si vyberať články aj podľa témy, aj podľa názoru a nemusia sa prispôsobovať tomu, o čom v novinách v ten deň píšu. Ďalšími výhodami, ktoré zvyšujú čitateľnosť elektronických denníkov oproti klasickým, je aj už vyššie spomenutá interaktivita, diskusia v reálnom čase a majú prístup k svojim obľúbeným magazínom a novinám takmer kdekoľvek. Tieto faktory spôsobujú, že čím ďalej viac ľudí prechádza z tradičných k elektronickým médiám. Niekoľko štatistík o čitateľnosti elektronických médií, ktoré som zozbierala to aj dokazujú.
Webové médiá sú vlastne multimédiá, pretože pracujú s multimediálnym obsahom ako sú videá, obrázky, zvukové nahrávky atď. a rovnako ako klasická publicistika, aj internetová od autorov vyžaduje, aby vedeli dobre písať a pracovať s textom, ktorý je stále základom článkov. Po prvé si autor musí vedieť správne vybrať žáner a prispôsobiť ho publiku, ktoré ho bude čítať. Pokiaľ ide o žánre, veľa sa nezmenilo od príchodu internetu a internetovej publicistiky. Medzi žánre, ktoré existujú aj v klasických aj elektronických médiách patrí správa v základnej podobe, rozšírená správa, rozhovor, reportáž, referát, glosa, komentár, poznámka, fejtón, úvodník a podobne. Jedným z nových žánrov, ktoré v klasických písaných médiách neexistuje je on-line reportáž. Potom existuje aj veľa ďalších žánrov, ktoré sa delia na spravodajské a publicistické. Úlohou spravodajského textu je informovať ľudí, v publicistickom hrá dôležitú úlohu vloženie vlastného postoja. Dĺžka textu je tiež veľmi dôležitá, ešte dôležitejšia ako u klasických médií a existuje niekoľko zásad, ktorých by sa autori mali držať. Spravodajské texty by mali byť čo najkratšie a informovať len o najpodstatnejších informáciách zatiaľ čo publicistické by mali byť o niečo dlhšie ako spravodajské, ale nie príliš. Nakoniec odborné texty môžu byť najdlhšie. Vyberanie titulku článku je tiež trocha dôležitejšie ako v prípade klasických médií a to z jedného dôvodu — články v klasických médiách nie sú vydávané zvlášť, takže v ich prípade je naozaj dôležitá len titulka článku na titulnej strane. Ďalšími podstatnými vecami sú aj typografia článku, ďalšie komentáre a poznámky atď. Tento článok sa zaoberá konkrétne procesom písania článku v online magazínoch a ako to tam funguje.
S príchodom Webu 2.0 vznikli a ešte aj vznikajú nové možnosti internetovej publicistiky. Jedným z najlepších príkladov sú blogy, ktoré si môžu viesť užívatelia internetu sami. Veľmi sa podobajú denníkom až na niekoľko podstatných rozdielov a tým najdôležitejším je to, že kvalitu informácii a vo všeobecnosti celý článok nikto nekontroluje. Najtypickejším príkladom služby Webu 2.0 je portál Wikipedia, kde môže tiež prispievať ktokoľvek, ale je tu taktiež problém toho, aké dôveryhodné informácie na tomto portáli môžu byť. Ďalej sa na internetovú publicistiku dajú využívať aj sociálne siete.
Sú internetové médiá budúcnosťou? Vymiznú klasické médiá jedného dňa úplne? Je to ťažko predovedať naisto, ale možno sa to dozvieme, skôr či neskôr.
Zdroje:
ČUŘÍK, Jaroslav a Rudolf BURGR. Nové trendy v médiích. I, Online a tištěná média. Brno: Masarykova univerzita, 2012. ISBN 978–80–210–5825–5. Dostupné také z: http://www.munimedia.cz/book/
BEDNÁŘ, Vojtěch. Internetová publicistika. Praha: Grada, 2011. Žurnalistika a komunikace. ISBN 978–80–247–3452–1
PRIOR-MILLER, Marcia R. Research review: Issues in magazine typology. Communication Institute for Online Scholarship [online]. 4(2–4) [cit. 2017–11–30]. Dostupné z: http://www.cios.org/EJCPUBLIC/004/2/004217.HTML
