Jenský plán
Táto alternatívna koncepcia pedagogiky, založená nemeckým pastorom a pedagógom Petrom Petersenom v medzivojnovom období, zdôrazňuje individualitu žiakov aj pospolitosť. Dnes je najviac rozšírená v Holandsku, Belgicku a Nemecku, v Českej republike v súčasnosti pôsobia takéto školy tri. Pomenovanie Jenský plán získal po Petersonovej experimentálnej škole, sídliacej v nemeckom meste Jena, ktorá bola v roku 1991 obnovená a funguje aj dnes.
Princípy
Filozofia jenského plánu je ukotvená v 20 princípoch, spísaných v 80. rokoch v Holandsku, kde sa koncept najviac uchytil. Zahrňujú tri oblasti — ľudia, spoločnosť, škola —v ktorých sa premieta jenský pohľad na to ako nazerať na žiakov aj ľudí celkovo, čo je ich cieľom a predstavou, ako by mala fungovať spoločnosť aj samotná škola. Tieto princípy predstavujú pre jenské školy vodítko, no nemali by pre ne byť dogmou.
V porovnaní s bežnými školami sa v jenských neznámkuje, ale žiaci dostávajú slovné hodnotenie. Vzdelanie stavia viac na kompetenciách a žiaci nie sú rozdelení do tried a ročníkov podľa veku, ale do kmeňových skupín:
- nižšia skupina (1.– 3. ročník),
- stredná skupina (4.– 6. ročník),
- vyššia skupina (7.– 8. ročník),
- skupina mládeže (9.– 10. ročník).
V skupinách sú žiaci s rôznymi schopnosťami a vedomosťami i stupňom vývoja, čo dáva priestor k ich vzájomnej podpore a pomoci. Vďaka tomu, že si žiaci vysvetľujú preberané koncepty navzájom, či často pracujú na spoločných projektoch, sa medzi žiakmi pestuje vzájomnosť a tým upevňuje princíp pospolitosti.
Každý žiak nasleduje svoj týždenný plán, ktorý skôr než ako rozvrh hodín slúži pre vytýčenie si učebných cieľov, ktoré chce žiak dosiahnuť. Neučia sa povinne v 45 minútových blokoch za lavicami, ale nezávisle, v prostredí, na ktorého designe by sa mali žiaci sami podieľať. Ich sloboda však nie je neobmedzená — ak niekto zaostáva v určitej oblasti, musí absolvovať povinný kurz a štúdijná skupina musí tráviť určitý čas denne spolu (väčšinou 100 minút).
Aktivity
Jenský plán sa vo výuke zameriava na ľudskú interakciu, ktorej aspekty rozvíja prostredníctvom hlavne štyroch aktivít:
- rozhovor — rozvoj komunikácie, rozhovor v kruhu, rečové schopnosti, začína sa ním každý deň;
- hra —prítomný okamžik, podpora vývoja, socializácie;
- práca — základná výuka, úlohy, skupinové projekty;
- slávnosť — rozvoj kreativity, upevnenie kolektívu, pospolitosti, začlenenie.
Kritika a nevýhody
Kritika Jenského plánu tkvie napríklad v častých slávnostiach, ktoré nenechávajú veľa priestoru žiakom pre ich vlastné záľuby a život mimo školu. Od rodičov sa taktiež očakáva, že sa budú zapájať do školských aktivít a nájdu si pre ne dostatok času, ktorého pre napríklad časté slávnosti škola vyžaduje celkom dosť. Tak ako u iných alternatívnych konceptov aj Jenský plán má obdobné aspekty, ktoré nie sú pre každého —napríklad slovné hodnotenie a neustála práca v skupinách taktiež nebude vyhovovať každému dieťaťu.
