Kognitívna disonancia
Môže príjem nových informácii, faktov spôsobiť u žiakov nepríjemné pocity a vnútornú nestabilitu? Áno, ak sú v nesúlade s ich doterajšími znalosťami, životnými postojmi.
Kognitívna disonancia je fenomén, ktorý zahrňuje konflikt medzi novými informáciami, postojami, vierou alebo správaním. V človeku tento konflikt vyvoláva pocit mentálneho diskomfortu, ktorý následne vedie ku zmene pôvodných postojov, viery alebo správania. To sa deje za účelom zníženia diskomfort a znovu nastolenia psychickej stability.
Takéto situácie zažívame pravidelne takmer každý deň v menšom alebo väčšom merítku a často si to ani neuvedomujeme “Kognitívna disonancia je prítomná od najmenších, najjednoduchších príkladov až po najhlbšie vrstvy ľudskosti, ktoré majú dopad na to, ako medzi sebou interagujeme a vidíme seba a svet.” hovorí Paraskevi Noulas, PsyD, odborný asistent na NYU Langone Health v New York City.
- Niekto do nás narazí a vylejeme kávu. V prvom momente sme nahnevaní, ale následne začneme racionalizovať. Môžme si povedať, že to nevadí, pretože tej kávy bolo už málo alebo že si môžeme v kancelárii/doma/v škole zohnať veľmi ľahko novú a čerstvú. Vzniknutá disonancia bola okamžite zneutralizovaná.
- Veľmi často uvádzaný príklad je príklad fajčiarov. Fajčiar fajčí cigarety napriek tomu, že vie o ich potvrdenných karcinogennych účinkoch. Fajčenie cigariet (správanie na jednej strane)- riziko rakoviny (fakt na druhej strane). Veľkosť kognitívnej disonancie je u každého rozdielna, tak isto ako i sila postojov, konania, presvedčenia. V tomto prípade dokáže fajčiar znížiť diskomfort niekoľkými spôsobmi. Na ospravedlňovanie svojho konania môže použiť napr. dôvod, že fajčenie znižuje jeho pocit nervozity. Medzi ďalšie obľúbené patrí: “ja nefajčím tak často, aby mi to spôsobilo rakovinu” alebo “mne sa to nemôže stať (rakovina)”. Racionalizáciou podvedome aj vedome zmenšujeme vzniknutú nestabilitu.
- Žiaci, ktorí podvádzajú pri teste, hoci vedia, že je to nesprávne, zažívajú tiež kognitívnu disonanciu. Na druhú stranu žiaci, ktorí si vedia obhájiť podvádzanie ako bežnú aktivitu, ktorá je prerekvizitou pre splnenie testu, nezažívajú skoro žiadny nesúlad. Prípadne bol tento nesúlad racionálne zmiernený. Vždy to zavisí na konkrétnom jedincovi.
Ak si chcete rozviť detekciu kognitívnej disonancie, tak Scott Adams vo videu hovorí pár tipov ako ju identifikovať v argumentoch.
Elearning industry zas ponúka niekoľko rád ako brať do úvahy kognitívnu disonanciu a prekonať jej vplyv v e-learningových kurzoch.
- Znížiť hodnotu nevhodného postoja: efektívne je pýtať sa žiaka provokujúce otázky, ktoré ho môžu doviesť k reflexii a zavrhnutiu svojho pôvodného postoja.
- Zatraktívniť konsonantnú teóriu: je potreba priložiť dostatok faktografických materiálov, štatistík, dát. Žiak je potom schopný spraviť informované rozhodnutie a akceptuje konsonantnú teóriu na miesto svojej pôvodnej.
V bežnom živote sa disonancia prejaví po rozhodnutí. Človek následne zvyšuje atraktivitu zvolenej možnosti a zvyšuje negatíva tej nezvolenej. Často majú žiaci problémy s teóriami, ktoré nie sú jasne čierno-biele a majú dobré aj zlé stránky. Vtedy musia designeri e-learningových kurzov primäť svojich uživateľov, aby sa zamerali na svoje študijné ciele.
ZDROJE:
