Kompetencie pre 21. storočie
Firmy v 21. storočí sa z veľkej časti digitalizujú a tým sa vyvíjajú vyššie nároky na pracovný trh a zamestnancov. V mnohých prípadoch už nestačí len byť kvalifikovaný. Zamestnávatelia vyžadujú rôzne kompetencie, ktoré tvoria nové požiadavky na jednotlivcov. Avšak okrem pracovného trhu sú nároky na človeka vyvíjané aj v bežnom živote.
Na to, aby sme mali možnosť kráčať s dobou a nestrácali sa v mnohých výzvach, ktoré prichádzajú s moderným svetom, sa vyžadujú isté kompetencie. Pomôcť s rozvojom týchto kompetencií nám vedia školy, od základnej až po vysokú. Tie ponúkajú síce základný rámec ale nakoniec je aj tak na jednotlivcovi aby smeroval svoj sebarozvoj správnou cestou. Poďme sa však pozrieť aké kompetencie sú v 21. storočí požadované.
Na základe výskumu US National Research Council Comittee rozdelil tieto kompetencie do troch klastrov:
· Kognitívne kompetencie: Medzi tieto kompetencie patrí efektívne využitie kritického myslenia, riešenie problémov, argumentácia a vyhodnocovanie, kreativita.
· Interpersonálne kompetencie: Základom týchto kompetencií sú komunikačné zručnosti, či už písané alebo hovorené, práca v tíme, leadership a kultúrna či rasová tolerancia .
· Intrapersonálne kompetencie: Tento klaster kompetencií je najmä o budovaní samého seba a patrí sem napr. time-management, sebarozvoj, adaptabilita alebo schopnosť naďalej sa učiť. (National Research Council (US) Committee on the Assessment of 21st Century Skills, 2011)
Tieto klastre však tvoria iba základný rámec a medzi ďalšie nevyhnutné kompetencie určite patria aj gramotnosti. Okrem bežnej gramotnosti teda písať, čítať a počítať, sa za posledné dve dekády sublimovali ďalšie potrebné gramotnosti. Úplným základom je dnes vedomosť aspoň jedného svetového jazyka. Ďalej platí, že spoločnosť je dnes nasýtená médiami a informáciami viac ako kedykoľvek predtým. Keďže média majú schopnosť výrazne ovplyvniť názory, vnímanie a mienku, je dôležité pochopiť ich procesom. Zároveň platí aj to, že s nástupom internetu a neskôr aj digitalizácie, pribúda množstvo informácií, ktoré nás obklopujú z každej strany. (Koltay, 2011)
· Mediálna gramotnosť
V rámci mediálnej gramotnosti môžeme pomenovať štyri skupiny kompetencií. Porozumenie je prvý stupeň a jedná sa o porozumenie ako vplývajú média na spoločnosť, akým spôsobom sú konštruované a ako média vykresľujú realitu. Druhým stupňom je ovládanie a využívanie médií. Konkrétnejšie sa jedná o ovládanie softvéru a aplikácií a o orientáciu v prostrediach médií. Na to nadväzuje komunikácia, napr. vyhľadávanie a spracovanie informácií, vytváranie obsahu a participácia na sociálnych sieťach. Najvyšším stupňom je strategické narábanie s médiami a to konkrétne reflexia využívania médií a vytváranie stratégie na dosahovanie našich cieľov prostredníctvom médií. (Mediawijzer, 2013)
· Informačná gramotnosť
Informačná gramotnosť spočíva zo spôsobilosti primeranej interakcie s informáciou so zámerom rozpoznať informačnú potrebu, sformulovať informačnú požiadavku a potrebnú informáciu vyhľadať, vyhodnotiť a efektívne využiť k riešeniu problémov. Zároveň platí, že informačná gramotnosť je nevyhnutnosťou pre potreby celoživotného vzdelávania. (Hrdináková, a iní, 2021)
· Digitálna gramotnosť
Digitálna gramotnosť je presahom viacerých zručností. Vrátane mediálnej a informačnej sem patrí aj IKT gramotnosť alebo počítačová gramotnosť. Jedná sa o súbor zručností, ktoré sú potrebné pre efektívne využívanie digitálneho sveta. (Hrdináková, a iní, 2021)
Možnosť byť neustále online pôsobí ako obohacujúci prínos informačnej doby. Sloboda a veľké spektrum kanálov, z ktorých môžeme získavať informácie v nás vytvára dojem, že práve my sme najlepšie informovanou generáciou. Generáciou, ktorá má vďaka internetu takmer neobmedzený prístup k informáciám, a teda aj možnosť slobodne s nimi pracovať. Už nám však nestačí poznať ako operujú jednotlivé médiá a aké majú funkcie. Musíme si uvedomiť čo vďaka nim dokážeme. Pridávaním príspevkov, v ktorých prezentujeme náš postoj voči aktuálnym témam, sa aktívne podieľame na tvorení verejnej mienky.
Za potrebné považujem spomenúť ešte finančnú gramotnosť. Vedieť narábať s financiami, kedy sporiť, kam investovať a ako si zaistiť finančnú zábezpeku. Okrem iného, kvôli nepriaznivým projekciám pomeru ľudí v produktívnom veku a ľudí v postproduktívnom veku musí naša generácia myslieť na zabezpečenie dôchodku. Finančnú gramotnosť považujem za rovnako dôležitú aké digitálnu, mediálnu či informačnú gramotnosť.
Zdroje:
Hrdináková, Ľudmila a Fázik, Jakub. 2021. Dimenzie digitálnej gramotnosti. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2021. ISBN 978–80–223–5064–8.
— . 2021. Informačná gramotnosť a informačné vzdelávanie. Bratislava : Slovenská pedagogická knižnica, 2021. ISBN 978–80–974036–2–1.
Koltay, Tibor. 2011. The media and the literacies: media literacy, information literacy, digital literacy. SAGE Journals. [Online] 23. 3 2011. [Dátum: 3. 5 2023.] https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/0163443710393382.
Mediawijzer. 2013. 10 media literacy competences. Mediawijzer.net. [Online] 4 2013. [Dátum: 3. 5 2023.] https://netwerkmediawijsheid.nl/wp-content/uploads/2013/09/ENG-10-media-literacy-competences.pdf.
National Research Council (US) Committee on the Assessment of 21st Century Skills. 2011. Assessing 21st-Century Skills and Competencies Around the World. PubMed NIH NLM NCBI. [Online] 2011. [Dátum: 3. 5 2023.] https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/22379654/. DOI: 10.17226/13215.
