Kreativita v dospelosti
Ako definovať kreativitu v kontexte digitálnych kompetencií?
Kreativita ako digitálna kompetencia sa vzťahuje na schopnosť používať digitálne nástroje a technológie inovatívnymi spôsobmi na vytváranie originálnych nápadov a riešení. Zahŕňa využitie digitálnych zdrojov, ako sú multimediálne platformy a online nástroje na spoluprácu, na vyjadrenie nápadov, riešenie problémov a vytváranie zmysluplných a pútavých digitálnych artefaktov.
V kontexte digitálnej kompetencie môžeme popísať jednotlivé prvky, ktoré je možné zahrnúť ako súčasť kreativity. Jednou z nich je silné porozumenie a odbornosť v používaní digitálnych nástrojov a platforiem na skúmanie. Je možné nazvať to ako digitálnu plynulosť. Ďalšia časť kreativity je kritické myslenie, ako schopnosť analyzovať a vyhodnocovať digitálne informácie a médiá, kriticky premýšľať o ich dôsledkoch a robiť informované rozhodnutia v digitálnej sfére.
Generovanie nápadov je ďalším prvkom kreativity. Môžeme ho popísať, ako schopnosť vytvárať nové a inovatívne nápady, koncepty a možnosti pomocou digitálnych nástrojov a platforiem, často prostredníctvom brainstormingu, myšlienkových máp. S týmto je priamo prepojený ďalší prvok a to je tvorba digitálneho obsahu. Zručnosť vytvárať a produkovať digitálny obsah, ako sú videá, grafika, animácie, webové stránky alebo interaktívne aplikácie, pomocou rôznych digitálnych nástrojov a technológií.
Rovnako dôležitá je spolupráca a zdieľanie. Schopnosť spolupracovať s ostatnými v digitálnom priestore, kde je možné zdieľať a prepájať jednotlivé myšlienky, nápady a zapájať sa do spoločnej tvorby, ktorá je obohacujúca pre všetkých zúčastnených. V tomto kontexte je však rovnako dôležitá prispôsobivosť a flexibita. Či už voči ostatným ľuďom, s ktorými zdieľame digitálne prostredie, alebo už len postojom k tomu, byť otvorený experimentovaniu s novými digitálnymi nástrojmi a technikami.
Ako môžeme teda vidieť, kreativita je v tomto kontexte veľmi obšírna a zahŕňa nespočetné množstvo schopností a prvkov.[1]
Existuje rozdiel medzi kreativitou a kreatívnym správaním?
Kreativita je širší pojem, ktorý zahŕňa celkovú schopnosť vytvárať originálne a hodnotné nápady, riešenia a výsledky. Zahŕňa schopnosť myslieť divergentne, spájať zdanlivo nesúvisiace koncepty a vytvárať nové a zmysluplné výtvory. Kreativita presahuje len myslenie a rozširuje sa na skutočnú realizáciu a realizáciu nápadov v rôznych oblastiach, ako je umenie, veda, technika a ďalšie.
Na druhej strane, kreatívne myslenie sa vzťahuje konkrétne na kognitívne procesy a mentálne stratégie používané na vytváranie kreatívnych nápadov a riešení. Je to mentálny prístup a myslenie, ktoré umožňuje jednotlivcom myslieť mimo rámca, pristupovať k problémom z viacerých perspektív a prekonávať tradičné alebo konvenčné vzorce myslenia. Kreatívne myslenie zahŕňa vlastnosti, ako je flexibilita, originalita, zvedavosť, otvorenosť a ochota riskovať.
Kreativita v podstate zahŕňa širší kontext vytvárania inovatívnych nápadov a vytvárania hmatateľných výsledkov, zatiaľ čo kreatívne myslenie sa zameriava na kognitívne procesy a stratégie používané na uľahčenie tejto tvorivej generácie. Kreatívne myslenie je jedným z aspektov kreativity, hrá kľúčovú úlohu v tvorivom procese, ale nepredstavuje celé tvorivé vyjadrenie.[2]
Ako môžeme definovať kreatívne správanie?
Kľúčovou charakteristikou tvorivého správania je demonštrácia divergentného myslenia. Jednotlivci, ktorí sa zapájajú do kreatívneho správania, prejavujú schopnosť vytvárať viaceré riešenia, perspektívy alebo možnosti pre daný problém alebo situáciu. Skúmajú nekonvenčné prístupy, spochybňujú zavedené normy a púšťajú sa do neprebádaných oblastí myslenia. Kreatívne správanie presahuje lineárne, logické myslenie a zahŕňa nelineárne, nápadité a flexibilné kognitívne procesy.
Okrem toho tvorivé správanie zahŕňa vytváranie jedinečných asociácií a spojení. Kreatívni jednotlivci čerpajú z rôznych zdrojov inšpirácie, vedomostí alebo skúseností a integrujú zdanlivo nesúvisiace nápady alebo koncepty, aby vytvorili nové poznatky a perspektívy. Majú talent na rozpoznávanie vzorov, analógií alebo metafor, ktoré premosťujú rozdielne domény, podporujú nové kombinácie a inovatívne prístupy.[3]
Ako sa prejavuje kreativita u detí?
Tvorivé správanie detí je charakterizované rôznymi činmi, záujmami a prejavmi, ktoré ukazujú ich nápadité myslenie a originalitu. Jedným z kľúčových aspektov je ich živá predstavivosť a zapojenie do predstieranej hry, kde vytvárajú imaginárne svety a vymýšľajú prepracované scenáre. Okrem toho, kreatívne deti prejavujú prirodzenú zvedavosť a dychtivosť skúmať svoje okolie, často kladú množstvo otázok a hľadajú nové skúsenosti.
Flexibilita a originalita sa prejavuje aj v ich myslení a riešení problémov. Kreatívne deti prichádzajú s jedinečnými riešeniami, myslia mimo rámca a zvažujú nekonvenčné nápady. Ich neobmedzené vyjadrovanie myšlienok, emócií a nápadov je ďalším prejavom kreativity, ktorý sa často prejavuje prostredníctvom rozprávania, kreslenia, maľovania, písania alebo iných foriem umeleckého vyjadrenia.
Ochota riskovať a experimentovať je bežnou črtou medzi tvorivými deťmi. Sú otvorení skúšaniu nových vecí, testovaniu rôznych prístupov a prijímaniu procesu učenia sa, aj keď čelia možnosti zlyhania. Hravosť a humor sú často prepojené s ich kreativitou, pretože sa zapájajú do slovných hier, vtipov a rozmarných scenárov, ktoré demonštrujú ich schopnosť kreatívne myslieť a vyvolávať smiech.
Schopnosti riešiť problémy a kritické myslenie sú tiež dôležité u tvorivých detí. Pristupujú k výzvam z rôznych uhlov pohľadu, spájajú zdanlivo nesúvisiace koncepty a vytvárajú nové nápady. Okrem toho je pozoruhodná ich vytrvalosť a odolnosť, pretože prejavujú odhodlanie a ochotu pokračovať v práci na úlohách alebo projektoch napriek prekážkam alebo neúspechom.[4]
Ako sa prejavuje kreativita u dospelých?
Generovanie nápadov: Dospelí prejavujú kreatívne správanie prostredníctvom generovania nových nápadov. Aktívne sa zapájajú do brainstormingu alebo cvičení na generovanie nápadov aby prišli s novými perspektívami a inovatívnymi konceptmi. Na základe svojich vedomostí a skúseností môžu dospelí skúmať viaceré možnosti, zvažovať rôzne uhly pohľadu a spochybňovať existujúce predpoklady.
Riešenie problémov: Kreatívne správanie je často evidentné v prístupoch dospelých k riešeniu problémov. Využívajú odlišné myslenie, aby zvážili širokú škálu riešení a prístupov na riešenie výziev alebo prekážok. Dospelí sú otvorení nekonvenčným alebo neortodoxným metódam a sú ochotní riskovať pri hľadaní účinných riešení. Môžu tiež kombinovať nápady z rôznych oblastí alebo disciplín, aby dospeli k novým stratégiám riešenia problémov.
Kritické myslenie a identifikácia problémov: Dospelí s kreatívnym správaním majú horlivú schopnosť identifikovať problémy alebo výzvy, ktoré si ostatní nemusia všimnúť. Vykazujú schopnosti kritického myslenia pri analýze zložitých situácií, identifikácii základných problémov a rámcovaní problémov novými spôsobmi. Táto kreatívna identifikácia problému pripravuje pôdu pre inovatívne riešenia a zásahy.
Spolupráca a spolutvorba: Dospelí s tvorivým správaním sa často zapájajú do spoločného úsilia pri realizácii svojich nápadov. Uvedomujú si hodnotu rôznych perspektív a aktívne vyhľadávajú informácie od ostatných. Kreatívni dospelí radi tvoria spolu s ostatnými, vymieňajú si nápady a stavajú na príspevkoch rôznych jednotlivcov pri vytváraní inovatívnych výsledkov.
Prispôsobivosť a flexibilita: Kreatívni dospelí sú často prispôsobiví a flexibilní vo svojom myslení a správaní. Prijímajú zmeny, orientujú sa v neistých situáciách a nachádzajú kreatívne riešenia v dynamickom prostredí. Sú otvorení novým perspektívam, ochotní revidovať svoje nápady alebo prístupy a sú schopní prispôsobiť svoje stratégie podľa potreby.[5]
Aký je rozdiel medzi deťmi a dospelými?
Jedným z nápadných rozdielov je hravosť, ktorú deti prejavujú vo svojom tvorivom úsilí. Deti sa často zapájajú do nápaditej hry, vytvárajú si predstierané scenáre a slobodne skúmajú svoju kreativitu pre radosť z toho. Majú prirodzenú schopnosť prijať spontánnosť a prejav bez zábran. Naproti tomu dospelí môžu pristupovať ku kreativite štruktúrovanejším a cielenejším spôsobom, pričom často hľadajú hmatateľné výsledky alebo riešenia. U dospelých môžeme teda kreativitu vnímať ako cielený proces s očakávaním výsledku. U detí je tento proces prirodzený a častokrát spontánny.
Ďalším rozlišovacím faktorom je strach zo zlyhania. Deti sa vo všeobecnosti menej zaujímajú o to, aké chyby urobili alebo či ich niekto bude súdiť za výsledok ich kreatívneho procesu. Ochotne riskujú a skúmajú nekonvenčné nápady bez strachu z kritiky. Táto sloboda im umožňuje myslieť mimo rámca a využívať svoju vrodenú kreativitu. Naopak, dospelí, ovplyvnení spoločenskými očakávaniami a strachom zo zlyhania, môžu byť pri vyjadrovaní svojej kreativity opatrnejší a uvedomelejší. Môžu váhať vyjsť zo svojej zóny pohodlia a hľadať potvrdenie pre svoje kreatívne úsilie.
Rozdiely vo vedomostiach a skúsenostiach majú vplyv aj na to, ako deti a dospelí využívajú kreativitu. Dospelí majú širšiu škálu vedomostí a životných skúseností, z ktorých môžu čerpať. Využívajú svoje minulé skúsenosti, nahromadené odborné znalosti a nadobudnuté znalosti na vytváranie nápadov, riešenia problémov a rozhodnutí. Deti so svojimi perspektívami a obmedzeným vystavením pristupujú ku kreativite z nevinnejšieho a nezaťaženého hľadiska. Ich tvorivé prejavy môžu byť poháňané pocitom úžasu a zvedavosti, nespútané predstavami alebo spoločenskými normami.
Do hry vstupuje aj praktickosť a obmedzenia. Dospelí pri vyjadrovaní svojej kreativity často zvažujú praktickosť a uskutočniteľnosť v reálnom svete. Medzi faktory ktoré ovplyvňujú ich rozhodnutia patrí finančný rozpočet, časové obmedzenie, dostupné zdroje. Môžu sa zamerať na riešenie konkrétnych problémov alebo dosahovanie konkrétnych cieľov prostredníctvom svojich tvorivých aktivít. Deti zasa bývajú menej zaťažené praktickými úvahami. Ich kreatívne prejavy môžu byť náladové, nápadité a neobmedzené obmedzeniami reálneho sveta. Samozrejme deti nepociťujú priame následky ich kreatívnych procesov.
Niektorí dospelí si zachovávajú detský prístup k tvorivosti, hravosť a spontánnosť. Naopak, niektoré deti môžu prejavovať zrelšie a na cieľ orientované tvorivé myslenie.[6]
Ako môžeme podporovať kreativitu u dospelých?
Na podporu kreativity u dospelých je dôležité pestovať „growth mindset“. Dospelý potrebujú rovnaké množstvo povzbudzovania ako vyžadujú malé deti pri učení určitých schopností. Potrebujú pravidelné povzbudzovanie aby verili vo svoju schopnosť rozvíjať nové zručnosti, poučili sa z neúspechov a prijímali nové výzvy. S pestovaním growth mindsetu je priamo prepojená tvorba podporného prostredia. Obklopenie sa rovnako zmýšľajúcimi jednotlivcami, ktorí oceňujú kreatívne aktivity, môže byť vysoko motivujúce pre všetkých prítomných. Takýmto prostredím sa môže myslieť zúčastnenie sa workshopov alebo zapájanie sa do spoločných projektov, ktoré umožňujú vymieňanie nápadov a podávanie konštruktívnej kritiky.
V zhone každodenného života je hľadanie času na kreativitu často v úzadí. Je však dôležité uprednostniť a vyhradiť si čas venovaný tvorivým činnostiam. Povzbudzovanie dospelých, aby si každý týždeň vyhradili konkrétne bloky času na aktivity, ktoré podporujú ich kreativitu, či už je to maľovanie, písanie, hra na hudobný nástroj alebo akákoľvek forma umeleckého vyjadrenia. Vyčlenením času na kreativitu si dospelí môžu zaviesť rutinu a poskytnúť si potrebný priestor.[7]
Rada by som uviedla pár služieb dostupných na internete, ktoré poskytujú priestor na kreatívne vyžitie:
Procreate: Procreate je výkonná aplikácia pre digitálne umenie a ilustrácie dostupná pre iPad. Poskytuje širokú škálu nástrojov a funkcií, ktoré používateľom umožňujú vytvárať úžasné umelecké diela, náčrty a návrhy. Vďaka intuitívnemu rozhraniu a rozsiahlym možnostiam prispôsobenia ponúka Procreate platformu pre dospelých, aby mohli digitálne preskúmať svoje umelecké schopnosti.
Headspace: Aj keď sa aplikácia Headspace nezameriava výlučne na kreativitu, ponúka všímavosť a meditačné cvičenia, ktoré môžu pomôcť dospelým využiť ich tvorivý potenciál. Podporou relaxácie, znížením stresu a zlepšením sústredenia si môžu dospelí vyčistiť myseľ a nájsť inšpiráciu pre svoje tvorivé aktivity.
Na záver by som rada uviedla pár rád, ktoré pomáhajú rozvíjať kreativitu denne:
1. Venovať sa záujmom, ktoré vás nabíjajú energiou
Niektoré úlohy nás prirodzene vyčerpávajú, zatiaľ čo iné nás napĺňajú úžasnou energiou. Zistite, ktoré veci vám vyhovujú, a každý deň sa k nim vracajte, aby ste zvýšili svoju energiu a podporili kreativitu.
2. Venovať čas seba reflexii
Meditácia alebo reflexia v tichu zvyšujú vaše intuitívne uvedomenie a robia vás otvorenejším na vnímanie všetkého okolo vás, čo zase podporuje vašu kreativitu.
3. Dostatočný spánok
Dobrý nočný odpočinok je nevyhnutný na to, aby ste podporili svoju kreativitu a zvýšili svoje intuitívne povedomie. Odpočinok pomáha mysli fungovať naplno a robí vás bystrejšími a otvorenejšími kreatívnym príležitostiam počas dňa.
4. Urobiť si každý týždeň radosť niečím špeciálnym
Častokrát je ťažké sa zastaviť a zamyslieť sa nad tým, čo všetko sa deje v jednej jedinej chvíli počas toho ako bežíte z jedného miesta na druhé. Pre podporu pokoja v mysli je odporúčané vykonať týždenne maličkosť ako bezcieľna prechádzka, káva v obľúbenej kaviarni alebo návšteva zaujímavej udalosti.
5. Stráviť čas v prírode
6. Venovať sa záujmu len pre zábavu
Pre tento bod je veľmi odporúčané využívať kupóny alebo kurzy v kruhu priateľov alebo samostatne na rôznorodé činnosti, s ktorými nemáte ešte skúsenosť.
7. Precvičovanie fantázie
Stačí si vybrať náhodné slovo ako „mačka“ a náhodné kreatívne médium ako „maľovanie“ a dať si výzvu vytvoriť niečo s týmito dvoma parametrami.
8. Pravidelné naťahovanie svalstva
9. Čítať denne
[1] WALIA, Chetan. A Dynamic Definition of Creativity. Creativity Research Journal [online]. 2019, 31(3), 237–247 [cit. 2023–06–16]. ISSN 1040–0419. Dostupné z: doi:10.1080/10400419.2019.1641787
[2] EDELSON, Paul Jay. Creativity and Adult Education. New Directions for Adult and Continuing Education [online]. 1999, 81, 3–13 [cit. 2023–06–16]. ISSN 1052–2891. Dostupné z: doi:10.1002/ace.8101
[3] GLAVEANU, Vlad Petre, Michael HANCHETT HANSON, John BAER, Baptiste BARBOT, Edward P. CLAPP, Giovanni Emanuele CORAZZA, Beth HENNESSEY, James C. KAUFMAN, Izabela LEBUDA, et al. The Journal of Creative Behavior [online]. 2020, 54(3) [cit. 2023–06–16]. ISSN 0022–0175. Dostupné z: doi:10.1002/jocb.395
[4] FEIST, Gregory J a Frank X BARRON. Predicting creativity from early to late adulthood: Intellect, potential, and personality. Journal of Research in Personality [online]. 2003, 37(2), 62–88 [cit. 2023–06–16]. ISSN 00926566. Dostupné z: doi:10.1016/S0092–6566(02)00536–6
[5] ALPAUGH, Patricia Kay, Iris A. PARHAM, Kenneth D. COLE a J. E. BIRREN. CREATIVITY IN ADULTHOOD AND OLD AGE: AN EXPLORATORY STUDY. Educational Gerontology [online]. 2006, 8(2), 101–116 [cit. 2023–06–16]. ISSN 0360–1277. Dostupné z: doi:10.1080/0380127820080202
[6] MINDHAM, Carole. Creativity and the young child. Early Years [online]. 2005, 25(1), 81–84 [cit. 2023–06–16]. ISSN 0957–5146. Dostupné z: doi:10.1080/09575140500043245
[7] RUTH, Jan-Erik a James E. BIRREN. Creativity in Adulthood and Old Age: Relations to Intelligence, Sex and Mode of Testing. International Journal of Behavioral Development [online]. 1985, 8(1), 99–109 [cit. 2023–06–16]. ISSN 0165–0254. Dostupné z: doi:10.1177/016502548500800107
