Mikrokredity ako súčasť ďalšieho vzdelávania vyučujúcich
V súčasnosti sa na celom svete dynamicky rozvíjajú kratšie formáty vzdelávania ako alternatíva k tradičným spôsobom získavania kvalifikácie. Medzi ne patria aj mikrokredity či mikrokreditové certifikáty, ktoré sprístupňuje široká škála verejných isúkromných poskytovateľov.
Mikrokredity možno chápať ako potvrdenie (aplikovaných) výsledkov vzdelávania nadobudnutých prostredníctvom krátkodobých vzdelávacích skúseností, napríklad krátkych kurzov alebo školení. Ponúkajú flexibilný a cielený spôsob, ako pomôcť ľuďom rozvíjať vedomosti, zručnosti a kompetencie, ktoré potrebujú pre svoj osobný a profesionálny rozvoj. [1]
Simon Nelson, generálny riaditeľ FutureLearn, si myslí, že mikrokredity vznikli v dôsledku troch globálnych „makro trendov“: rýchlo rastúci dopyt po kvalitnom terciárnom vzdelávaní v rozvojových spoločnostiach; digitálna transformácia v mnohých priemyselných odvetviach prehlbujúca medzery v znalostiach a kompetenciách a digitalizácia sektora vysokoškolského vzdelávania — už nestačí získať titul, kariéra si dnes vyžaduje neustále zvyšovanie si kvalifikácie, ľudia však nemajú čas na navštevovanie inštitúcií fyzicky.[2]
National Educational Agency popisuje hneď viaceré benefity mikrokreditov, a to personalizáciu v podobe individualizovanej cesty vzdelávacím procesom prispôsobenú záujmom a kariérnym cieľom vzdelávaných; flexibilnú dobu a čas štúdia a získané informácie naviazané na vykonanú praktickú aplikáciu, teda kredit je udelený za preukázateľný výstup a zvládnutie predmetu, nielen za účasť na frontálnej prednáške či preklikanie si modulov kurzu (prístup learning by doing).[3]
Nezanedbateľným prínosom je ďalej aj to, že mikrokredity majú potenciál ponúknuť možnosti vzdelávania a odbornej prípravy širšiemu okruhu učiacich sa vrátane znevýhodnených a zraniteľných skupín, ktoré okrem spomínanej flexibility môžu oceniť aj nižšiu cenu vzdelávania v porovnaní so školným na univerzite. Na druhej strane sa ale môžu spájať s nemalými nákladmi pre poskytovateľov, podobne ako u MOOC je zo strany tvorcov potrebné zabezpečiť vývoj, správu (kam spadá aj neustála aktualizácia učebného obsahu) a validáciu hodnotiacich nástrojov pre udeľovanie kreditov.[4]
Najmä pre svoju flexibilitu a praktickosť by mohli mikrokredity nájsť uplatnenie v ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov a pracovníčok. Mikrokredity pre učiteľstvo ponúkajú napr. National Educational Association, Digital Promise, BloomBoard, The Open University, pre vizualizáciu rozvoja kompetencií v ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov sa s podobným modelom potom snažia pracovať vo Fínsku.
Čo sa týka praktickej aplikácie, organizácia Digital Promise venujúca sa vzdelávaniu vyučujúcich navrhuje rámec, ktorým zabezpečuje, aby sa každý mikrokredit zameriaval na jednu doménovú kompetenciu; bol spätý s kľúčovou metódou, ktorá je podložená výskumom; boli predložené materiály či dôkazy činnosti v tejto oblasti a obsahoval popis hodnotiaceho procesu.
Získanie mikrokreditov potom prebieha tak, že si vyučujúci/e vyberú želaný mikrokredit, vypracujú požadované materiály a predložia ich prostredníctvom online platformy, pričom výstupy môžu byť rôznorodé, napríklad: projekt alebo plán vyučovacej hodiny vrátane hodnotiacich kritérií alebo bodovacích rubrík, ukážky prác žiakov, dokumentácia: z interakcie v triede/vyučujúcich zamýšľajúcich sa nad problémami, ktorým čelili a nad skúsenosťami získanými počas plánovania a vyučovania/ študujúcich, ktorí sa zamýšľajú nad svojím učením či výsledky pozorovania triedy.[5]
Ako naznačujú webové stránky BloomBoard proces získavania mikrokreditov sa môže líšiť aj naprieč jednou organizáciou, a to napríklad v podrobnosti inštrukcií, možnosti koučovania, vzájomnou podporou a spôsobom hodnotenia. Samotný proces propagovaný touto organizáciou ale kladie veľký dôraz na stanovovanie si vlastného vzdelávacieho cieľa a prácou s portfóliom či sebahodnotením. Okrem toho ponúkajú možnosť kombinovať viaceré mikrokredity do rôznych programov, prostredníctvom čoho možno získať napr. magisterský titul, certifikáciu alebo rôzne iné štátom uznávané potvrdenia.[6]
Isté pochybnosti potom panujú okolo zaistenia kvality, ktoré môže byť zviazané s akreditáciou.[7] Najlepšie to ilustruje oblasť hodnotenie spracovaných výstupov pre získanie mikrokreditu, tá môže byť trochu problematická, na čo poukazuje Bořivoj Brdička: „Jestliže učitel zažádá o udělení mikrokreditu, musí do systému vložit všechny požadované materiály, jeho požadavek je předán ke zpracování a věci se ujímá tým hodnotitelů. Toto je pravděpodobně nejslabší místo celého systému. Vše závisí na tom, zda je hodnocení dostatečně fundované. Na dálku to neposoudím. Vězte ale, že jsou zde určité pojistky. Je to především precizní konkretizace požadavků, která je tím snazší, čím menší oblast dané téma pokrývá. Druhou pojistkou je sdílení. V rámci platformy učitelé zveřejňují nejen své zdroje, ale i své návrhy pro získání mikrokreditů a o jejich kvalitě diskutují. Je velmi pravděpodobné, že by nesprávné posouzení ze strany hodnotitelů vyvolalo pozornost.“[8]
Okrem rôznorodej miery transparentnosti procesu získavania a hodnotenia môžu byť ďalšou nevýhodou diferencované definície, prístupy a nezjednotené pravidlá. Pretože bez spoločných noriem zabezpečujúcich kvalitu, transparentnosť, cezhraničnú porovnateľnosť, uznávanie a prenositeľnosť, mikrokredity ani mikrocertifikáty nemôžu naplno využiť svoj potenciál, tvrdí Rada Európskej únie. Preto prijala 16. 6. 2022 odporúčanie o európskom prístupe k mikrokreditom pre celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť, ktorého cieľom je podporiť rozvoj, zavádzanie a uznávanie mikrokreditov v inštitúciách, podnikoch, sektoroch a na rôznych úrovniach. Výsledkom by mala byť podpora inkluzívneho spôsobu vzdelávania a odbornej prípravy pre trh práce a dosiahnutie toho, že mikrokredity sa môžu vyvíjať, používať a porovnávať koherentným spôsobom medzi členskými štátmi, zainteresovanými stranami a rôznymi poskytovateľmi (od vzdelávacích inštitúcií a inštitúcií odbornej prípravy až po súkromné spoločnosti) v rôznych odvetviach, oblastiach a ich prienikoch. Európsky prístup k mikrokreditom je kľúčovou súčasťou vízie Komisie vytvoriť do roku 2025 európsky vzdelávací priestor.[9]
Na prvý pohľad sa zdá, že benefity, ktoré prináša takýto spôsob vzdelávania sa, sú pre vyťažených vyučujúcich naozaj dôležité. Ak by sa pracovalo tiež s limitmi mikrokreditov a to, že v súčasnosti nie sú nastavené jasné pravidlá a stanovený jeden systémový prístup k problematike, bolo využité ako príležitosť pre stanovenie štandardov kvality a transparentné spôsoby hodnotenia (ideálne ukotvené v legislatíve, politikách či aspoň metodikách), mohli by predstavovať zaujímavý spôsob ďalšieho vzdelávania pedagogických pracovníkov aj v našich končinách.
________
Zaujalo ma:
- Digital Open Badge-Driven Learning –Competence-based ProfessionalDevelopment for Vocational Teachers
- Creative Approaches to Assessing Micro-Credential Skills and Competencies: AI and Blockchain-Enabled Assessment
- Exploring the potential of micro-credentials: A systematic literature review
- Mikrokredity makrónka či makrotrend ve vzdělávání?
[1] A European approach to micro-credentials. European Education Area [online]. [citované 1. 03. 2023]. Dostupné z: https://education.ec.europa.eu/education-levels/higher-education/micro-credentials
[2] HORTON, Anisa Purbasari. Could micro-credentials compete with traditional degrees? BBC Worklife [online]. 25. 02. 2022. [citované 1. 03. 2023]. Dostupné z: https://www.bbc.com/worklife/article/20200212-could-micro-credentials-compete-with-traditional-degrees
[3] Micro-credentials. NEA [online]. [citované 1. 03. 2023]. Dostupné z: https://www.nea.org/professional-excellence/professional-learning/micro-credentials
[4] MCGREAL, Rory and OLCOTT, Don. A strategic reset: Micro-credentials for Higher Education Leaders — Smart Learning Environments. SpringerOpen [online]. 07. 02. 2022. [citované 1. 03. 2023]. Dostupné z: https://slejournal.springeropen.com/articles/10.1186/s40561-022-00190-1
[5] How it works. Digital Promise [online]. 13. 05. 2022. [citované 1. 03. 2023]. Dostupné z: https://digitalpromise.org/initiative/educator-micro-credentials/how-it-works/
[6] What are micro-credentials. BloomBoard [online]. 23. 06. 2022. citované [citované 1. 03. 2023]. Dostupné z: https://bloomboard.com/what-are-microcredentials/
[7] CORCORAN, Paul. The 10 key problems of micro-credentials. Researchgate [online]. [citované 1. 03. 2023]. Dostupné z: https://www.researchgate.net/publication/356407938_The_10_Key_Problems_of_Micro-Credentials
[8] BRDIČKA, Bořivoj. Kariérní postup učitele s podporou mikrokreditů. RVP [online]. [citované 1. 03. 2023]. Dostupné z: https://clanky.rvp.cz/clanek/c/Z/21719/karierni-postup-ucitele-s-podporou-mikrokreditu.html
[9] A European approach to micro-credentials. European Education Area [online]. [citované 1. 03. 2023]. Dostupné z: https://education.ec.europa.eu/education-levels/higher-education/micro-credentials
