MOOC kurzy: nenaplnené očakávania

Michal Karkaš
EDTECH KISK
Published in
2 min readMar 4, 2019

MOOC, v doslovnom preklade masívne otvorené online kurzy, sú známe najmä vďaka platformám edX, Coursera či Udacity. Jedná sa o kvalitné online kurzy, ktoré vďaka prelomovej myšlienke celosvetovo zdokonalili terciárne vzdelávanie a navždy zmenili tradičnú výuku a koncept učenia sa — aspoň také boli prvotné vízie a očakávania od implementovania MOOC do spoločnosti v roku 2012.

Jednou z najväčších vízií v danom roku taktiež bolo sprístupnenie týchto bezplatných online kurzov jednotlivcom, ktorí nemajú možnosť študovať vo vysokoškolskej sfére — či už z finančného alebo geografického aspektu. Elitné inštitúcie by poskytovali špičkové kurzy prístupné komukoľvek, pričom by boli vedené špičkovými inštruktormi, ktorí by vykonávali dané kurzy za žiadny alebo malý poplatok. Dopad enormného využitia MOOC kurzov by zabránil neustálemu zvyšovaniu školských poplatkov tradičného formálneho vzdelávania na univerzitách. Časové konflikty (napr. s prácou) by boli vyriešené a cestovné náklady by boli v najlepšom prípade odstránené. Terciárne vzdelávanie by sa celosvetovo zdokonalilo a inštitúcie i študenti by v danom prípade benefitovali. Realita je však iná.

Domnienky a obavy, že MOOC kurzy nespĺňajú svoj účel naplno sa počas posledných rokov neustále objavovali. V článku s názvom The MOOC Pivot, ktorý bol publikovaný v januári tohto roku, však výskumníci z MIT poskytli dáta a analýzu, ktoré dané domnienky z veľkej časti potvrdzujú. Výskum bol zameraný na edX platformu počínajúc rokom 2012.

Ako príklad môžu poslúžiť znepokojujúce čísla, týkajúce sa študentov, ktorí úspešne dokončili MOOC kurzy. V rokoch 2014–2015 je to len 6% študentov, ktorí úspešne dokončili zaregistrované kurzy, pričom dané číslo v rokoch 2017–2018 kleslo až na 3.13%.

Medzi ďalšie problémy, ktoré sú spomenuté v článku, patria: celkovo klesajúce čísla ľudí zapisujúci si ponúkané kurzy; klesajúce čísla týkajúce sa ľudí, ktorí si po zápise prvého MOOC zapíšu následujúci rok ďalší; sľuby, ktoré tvrdia, že vďaka MOOC kurzom sa rapídne zlepšia príležitosti terciárneho vzdelávania v rozvojových krajinách zatiaľ ostávajú nenaplnené (len 1.43% účastníkov MOOC v rokoch 2017–2018 pochádzalo z nízko rozvinutých krajín).

Ako súčasť celoživotného vzdelávania sú tak MOOC kurzy zaujímavou pomôckou a cestou, ako sa neustále vzdelávať bez väčších geografických, časových alebo finančných zábran. Otázne je však ich reálne využitie (a tak i využitie certifikátov a samotných znalostí po absolvovaní kurzov) v pracovnom či tradičnom formálnom vzdelávacom prostredí. Na základe poskytnutých dát je tak možné tvrdiť, že MOOC nemali taký enormný dopad na terciárne vzdelávanie, ako sa pôvodne očakávalo. Klesajúci záujem či nerovnomerný podiel účastníkov MOOC z geografického hľadiska sú len ďalšími otáznikmi, ktoré môžeme priradiť k neurčitej budúcnosti tradičných MOOC.

Použité zdroje:

REICH, Justin a José A. RUIPÉREZ-VALIENTE. The MOOC pivot. In: Science. 2019, 363(6423), s. 130–131. DOI: 10.1126/science.aav7958. ISSN 0036–8075. Dostupné z: http://www.sciencemag.org/lookup/doi/10.1126/science.aav7958

LEDERMAN, Doug. Why MOOCs Didn’t Work, in 3 Data Points. Inside Higher Ed [online]. 16. 1. 2019 [cit. 2019–01–16]. Dostupné z: https://www.insidehighered.com/digital-learning/article/2019/01/16/study-offers-data-show-moocs-didnt-achieve-their-goals

--

--