Naučiteľnosť ako kritérium použiteľnosti v oblasti HCI
Naučiteľnosť je v oblasti HCI jedným z piatich kritérií pri hodnotení použiteľnosti systému, napr. webovej aplikácie (ostatnými sú efektivita, zapamätateľnosť, chybovosť a spokojnosť). V tomto príspevku opisujem rôzne pohľady na ňu a taktiež spôsoby, akými sa dá merať.
Existuje viacero definícií naučiteľnosti systému. Väčšina z nich sa ale zhoduje na tom, že ide o ľahkosť, s ktorou nový užívateľ dokáže splniť v danom systéme úlohu (napr. dokončiť nákup v e-shope). Zohľadňuje tiež, koľko krát musí plnenie tejto úlohy zopakovať, pokým sa nenaučí interagovať so systémom optimálne. V tomto kontexte je potrebné rozlišovať:
- Iniciálnu naučiteľnosť — pri prvej interakcii so systémom
- Rozšírenú naučiteľnosť — zmena výkonnosti postupom čas. [1]
Testovanie a meranie naučiteľnosti
Testovanie naučiteľnosti je užitočné predovšetkým pri komplexných aplikáciách, ktoré ľudia často používajú. To, či je systém dobre naučiteľný je možné zmerať pomocou viacerých metrík.
Najpoužívanejšími metrikami v dizajnérskej praxi sú: Čas, ktorý zaberie človeku splnenie konkrétnej úlohy v systéme a počet chýb, ktorých sa pri ňom dopustí. Ich meranie spočíva v kvantitatívnom výskume, ktorý je rozložený v pravidelných časových intervaloch. [2]
Ako vyzerá takéto testovanie?
Spravidla prebieha testovanie naučiteľnosti tak, že rovnakí účastníci majú splniť v systéme zadanú úlohu na niekoľkých stretnutiach. Tie sa konajú pravidelne napr. raz do týždňa, až pokým nedosiahnu účastníci v priemere optimálneho času pre plnenie tejto úlohy. Znamená to, že ich výkon sa už nezlepšuje a sú teda naučení so systémom pracovať.
Tento proces učenia sa dá dobre vizualizovať pomocou takzvanej krivky učenia. Tá všeobecne znázorňuje kvantitatívne meranie zmeny určitého ľudského chovania ako funkciu času. Pri zle naučiteľných systémoch alebo rozhraniach bude jej zakrivenie smerom dolu mierne. Znamená to, že naučenie sa systému vyžaduje veľký počet interakcií s ním. [2]
Dobre naučiteľný design
Ak vyžaduje užívateľské rozhranie príliš dlhý alebo náročný proces učenia, človek s ním prirodzene nebude chcieť strácať čas. Pri tvorbe jednoducho naučiteľného prostredia je potrebné mimo iné zapojiť: analytické myslenie, užívateľské testovanie, konzistentný prístup a vizualizáciu. [3]
Konzistencia
S vyššie spomínanou krivkou učenia sa tiež spája pojem mocninový zákon učenia (z anglického the power law of learning), ktorý opisuje známu vetu: opakovanie je matka múdrosti. Hovorí o tom, že čas, ktorý človeku zaberie vyloviť v pamäti určitú informáciu záleží na tom, ako často túto informáciu v minulosti používal. Ak chce teda dizajnér vytvoriť ľahko naučiteľné rozhranie, mal by vychádzať so zaužívaných konvencií, na ktoré sú ľudia zvyknutí. [4]
Naučiteľnosť a efektivita
Je dobré spomenúť, že vysoká naučiteľnosť systému neznamená automaticky aj jeho efektivitu. To, že sa vieme jednoducho zorientovať v aplikácii vďaka detailnému úvodnému tutoriálu neznamená, že má táto aplikácia efektívny dizajn. Dobre naučiteľný dizajn rozhrania však dodá užívateľovi pocit, že je schopný s ním správne interagovať a má túto interakciu pod kontrolou. Úlohou dizajnéra je teda hľadať akúsi rovnováhu v zameraní sa na naučiteľnosť a efektivitu. [4]
Literatúra:
[1] Grossman, T., Fitzmaurice, G., & Attar, R. (2009). A survey of software learnability. Proceedings of the 27th International Conference on Human Factors in Computing Systems.
[2] Joyce, A. (október 2019). How to Measure Learnability of a User Interface. Nielsen Norman Group. Dostupné z: https://www.nngroup.com/articles/measure-learnability/.
[3] Haramundanis, K. (2001). Learnability in information design. Proceedings of the 19th Annual International Conference on Computer Documentation.
[4] Budiu, R. (október 2016). The Power Law of Learning: Consistency vs. Innovation in User Interfaces. Nielsen Norman Group. Dostupné z: https://www.nngroup.com/articles/power-law-learning/.
