Nové výzvy vo formálnom vzdelávaní
Väčšina z nás vnímala vo svojom detstve školstvo ako nutné zlo. Škola ako inštitúcia nás formovala podľa zavedených učebných osnov, interným poriadkom a striktne daným časovým rozvrhom. Ako malý rebel som sa ale rozhodol častokrát tieto pravidlá ignorovať. Nie preto, že by som bol nezvládnuteľný adolescent, ale hlavne kvôli pre mňa nelogickej pevnej štruktúre školského systému. Vadilo mi, že jednotlivým predmetom sme sa nevenovali viac na úkor predmetov menej užitočných. Mrzel ma neosobný prístup učiteľov a takmer žiadna snaha rozvíjať vzdelanie a nadanie niektorých žiakov. Samozrejme česť výnimkám. Je pravdepodobné, že za ich neosobným prístupom stáli pevné učebné osnovy a fakt, že škola je štátna inštitúcia, platená zo štátneho rozpočtu.
Jedným z riešení sa zdá reforma školstva. Ide však o dlhý byrokratický proces, ktorý nestíha odpovedať na nové technologické trendy a núti študentov sa obracať na spôsoby neformálneho vzdelávania. Formálne školstvo často krát neutíši informačnú potrebu, ba naopak ju vytvára. Salman Khan vo svojej knihe The One World School House: Education Reimagined si je vedomý zložitosti menenia celého vzdelávacieho systému a preto knihu nepísal ako manifest, ale skôr ako zdroj inšpirácií. Kniha je písaná pre anglo-americký školský vzdelávací systém, ale niektoré jeho myšlienky sú využiteľné aj pre európske školstvo. Niektoré príklady z tejto knihy zahrňujú, odstránenie hodnotiacich parametrov a miesto toho požadovať po žiakoch pochopenie preberaného učiva vo viacerých kontextoch. Zbúrania vekových hraníc v triedach žiakov a spoločné učenie v mentórskom vzťahu starších žiakov k tým mladším, alebo dokonca zbúranie hraníc medzi jednotlivými predmetmi a teda prepojené vzdelávanie.
Ďalšie z možných riešení je prepojenie formálneho školstva na neformálne vzdelávanie v súkromnom sektore, alebo podpora sebavzdelávania. Súkromné vzdelávacie inštitúcie by priniesli nové efektívne metódy vzdelávania (motiváciou by bola ich osobná prestíž a zisk). V praxi by formálne školstvo učilo fundamentálne princípy a kompetencie žiakov mentórsky viedlo cestou vlastného sebarozvoja a sebapoznania v mimoškolských aktivitách. V tejto časti by na rad prišli súkromné inštitúcie, ktoré by komunikovali jednotlivé profily žiakov so štátnou inštitúciou, ktorú žiak navštevuje a upravenými individuálnymi osnovami rozvíjali žiakov podľa im vyhovujúcim modelom. Tento prístup by ale u oboch typov inštitúcií vyžadoval uplatnenie designových metód na tvorbe učebných osnov.
Terajší vzdelávací proces už nevyhovuje dnešnej dobe. Technologické trendy vytvárajú nové príležitosti pre efektívne vzdelávanie, na ktoré štátne školstvo nestíha odpovedať. Tieto technológie so sebou prinášajú nespočetné množstvo generovaných dát, ktoré nás môžu viesť k zlepšovaniu učebných osnov pre naplnenie individuálnych požiadavok žiakov. Školstvo by malo ostať pod štátnou správou, ale zároveň by malo žiakov formovať a viesť v ich vlastnom tempe a metódami, ktoré sú najefektívnejšie pre jednotlivcov alebo komunity, a to je niečo čo vie zabezpečiť súkromná inštitúcia hnaná vlastnou efektivitou.
