Pomáhajú influenceri teenagerom vytvárať vlastnú identitu, alebo z nich naopak robia svoje kópie?
Životy mladých ľudí v dnešnej digitálnej spoločnosti sú sprevádzané a z veľkej časti ovplyvňované virtuálnymi identitami influencerov, ktorých mladí radi sledujú na sociálnych sieťach. Tieto vplyvné celebrity sa netaja svojimi záujmami, životnou filozofiou, názormi a často vytvárajú ilúziu závisti-hodného života. Mladí ľudia si vyberajú influencerov, ktorí zapadajú do ich sociálnej bubliny a stotožňujú sa s ich spôsobom pozerania na svet. Influenceri sú okrem iného aj vďačným prostriedkom marketingu: podľa prieskumu Morning Consult z novembra 2019 až polovica ľudí vo veku 13–38 verí svojim idolom pri odporúčaní produktov zdieľaných na sociálnych sieťach. Influenceri sa teda stávajú dôležitou časťou života moderných ľudí a to nielen v oblasti zábavy, inšpirácie, ale nepriamo formujú aj ich vzdelávanie a seba-spoznávanie.
Úplne bežnou praxou sú teenageri na instagrame, ktorí práve prechádzajú procesom dospievania, nemajú ešte správne vyvinuté kritické myslenie a otláčajú sa do nich všetky vonkajšie stimuly. Na jednej strane stojí zodpovednosť verejne známych a sledovaných osobností vo virtuálnom priestore za ich príspevky. Na strane druhej sa núka otázka: ako naučiť mladých ľudí filtrovať obsah, ktorý sa na nich valí z každej strany a ako ich vychovávať k neustálemu aktívnemu overovaniu informácií?
Mladí ľudia majú tendenciu obľúbiť si svoje idoly natoľko, že u nich tolerujú akékoľvek správanie a sú ochotní prispôsobovať svoje konanie postojom prevzatým práve od týchto autorít. V psychológii tento jav dostal pomenovanie kognitívna disonancia a predstavuje pocit nepohodlia, ktorý vyplýva z dvoch protichodných presvedčení. V praxi to teda môže napríklad znamenať, že teenager, ktorý síce doma od rodičov nasáva pozitívny postoj k vzdelávaniu a verí, že je dôležité vyštudovať vysokú školu k získaniu dobrého zamestnania narazí na influencera, ktorý je úspešný napriek tomu, že dokončil len základnú školu. Teenager pociťuje rozpor medzi tým, k čomu je celý život vedený a realitou, ktorá s jeho pôvodným presvedčením nie je v súlade. Aby mladistvý potlačil tento nesúlad, pokúsi sa sám pred sebou jeden postoj obhájiť a druhý zavrhnúť tým, že hľadá podporné a protichodné argumenty. Následkom takejto situácie môže byť rozhodnutie teenegera zanevrieť na školu, v extrémnom prípade nadobudnúť pocit, že škola a vzdelanie je úplne zbytočné.
Aby teenageri ustáli tlak zo strany influencerov je nutné, aby vzdelávací systém včas zareagoval a vybavil ich kompetenciami, vďaka ktorým budú ľahšie odolávať nástrahám, ktoré im pripravil súčasný technologický svet. Rodičia samotní často krát nie sú kompetentní poskytovať pre svoje deti adekvátne preventívne opatrenia pretože vyrastali v inej situácii a sami si nevedia predstaviť s čím všetkým môžu ma ich deti dočinenia. Z toho dôvodu pripisujem zodpovednosť za správny vývin jedinca v digitálnej spoločnosti primárne školstvu. A školstvo by malo byť prispôsobené (minimálne teda v ideálnom svete) aktuálnym trendom a byť schopné pripraviť teenegera na reálny život, ktorého súčasťou sú technológie v rôznych súvislostiach.
Zdroje:
DROESCH, Blake. Influencers More Likely to Inspire Gen Zer and Millennial Purchases. e-Marketer [online]. 13. februára 2020. [cit. 2020–05–15]. Dostupné z: https://www.emarketer.com/content/influencers-more-likely-to-inspire-gen-zer-and-millennial-purchases
KNAPP, Sarah. Cognitive Dissonance. Biology Dictionary [online]. 7. máj 2020. [cit. 2020–05–15]. Dostupné z: https://biologydictionary.net/cognitive-dissonance/
Kognitívna disonancia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978–80–89524–30–3. [cit. 2020–05–15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kognitivna-disonancia
