Predlžená ruka, alebo zariadenie, ktoré nás privedie do záhuby?

Informačnú spoločnosť je možné definovať ako: ,,Spoločnosť založenú na integrácii informačných a komunikačných technológií do všetkých oblastí spoločenského života v takom rozsahu, že zásadne mení spoločenské vzťahy a procesy.“[1] Na rozdiel od fosílnych palív a parného stroja typických pre priemyselnú spoločnosť je v informačnej spoločnosti určujúcim elementom informácia. Na túto spoločnosť sa často odkazuje aj ako na post-industriálnu spoločnosť.

Informačnú spoločnosť charakterizuje 6 kritérií určených rôznymi výskumníkmi zaoberajúcimi sa danou problematikou:

1. Technologické kritérium — zdôrazňuje sa nárast informačných a komunikačných technológií, je to zároveň jeden z predpokladov vzniku informačnej spoločnosti.

2. Ekonomické kritérium — výnos informačných podnikov sa časom zväčšuje, až jeho podiel postupne prevážil nad výnosom výrobného priemyslu a poľnohospodárstva v hrubom domácom produkte.

3. Pracovné — väčšina pracovných miest má informačný charakter (výskumníci, právnici, poradcovia, učitelia…), v protiklade s manuálnou prácou priemyselnej spoločnosti.

4. Priestorové — informačné siete zmenili spôsob organizácie času a priestoru.

5. Kultúrne — súvisí so zvyšovaním povedomia o iných životných štýloch, etnicitách, kultúrach prostredníctvom rôznych výskumov a globalizácie.

6. Teória — v informačnej spoločnosti prevládajú teoretické znalosti nad praktickými, čo je v kontraste s predchádzajúcimi spoločnosťami, kde mali navrch praktické potreby, zvyky a know-how.[2]

V tejto eseji sa viac zameriame na dopad technologického aspektu informačnej spoločnosti, konkrétne niektoré problémy, ktoré vznikli po tejto zmene z priemyselnej spoločnosti na informačnú.

S exponenciálne rastúcim množstvom informácií sa aj komplexnosť a rýchlosť života stupňuje náramnou rýchlosťou. V danom množstve informácií je nutné sa nejakým spôsobom zorientovať a vytvoriť si určitú odolnosť voči neustále novým informačným podnetom. Túto schopnosť však podstatne sťažuje informačné zariadenie, ktoré máme neustále pri sebe a ťažko si bez neho už vieme predstaviť život — smartfón.

Riziká a prínos

Montag (2019) so svojím výskumným tímom dokonca ani tak nepovažuje za problémové samotné smartfóny, ako aplikácie, ktoré majú v sebe zabudované dizajnové prvky, predlžujúce používanie daných aplikácií (aplikácie sociálnych médií ako Instagram, Facebook, Tiktok, YouTube a podobne, alebo napríklad také freemium hry). Obchodný model vývoja aplikácií funguje totižto na základe výmeny osobných údajov za možnosť používať aplikáciu. Z etického hľadiska na základe svojich zistení Montagov tím dokonca navrhuje zakázať alebo regulovať niektoré dizajnové prvky zabudované do aplikácií a adekvátne nahradiť tento obchodný model tak, aby si užívatelia služby za ňu platili. Prvky podporujúce predlžené používanie aplikácií sa podieľajú na vzniku závislosti na používaní smartfónu — Smartphone Usage Disorder (SUD), či s ňou spojenú Internet Usage Disorder (IUD), spájané so zvýšenými negatívnymi emóciami, pocitmi samoty, depresiou, frustráciou, rozptýlením, iritáciou, či negatívnym pohľadom na vlastný telesný vzhľad, porovnávaním sa s ostatnými, alebo zhoršenou kvalitou stráveného času s blízkymi.[3] [4]

Sociálne médiá však nemajú len temné stránky, to je fakt. Spájajú ľudí po celom svete, pomáhajú budovať komunity, propagovať hodnotné záležitosti, či zvyšovať povedomie o dôležitých otázkach, poskytovať podporu a podobne. Okrem toho však hrajú rolu vo vzdelávaní a napomáhajú v získavaní vedomostí, poskytujú zábavu, na profesionálnej úrovni je možné sa spojiť s ostatnými špecialistami v určitej oblasti, alebo na obchodnej úrovni sociálne média umožňujú efektívnu komunikáciu so zákazníkmi, propagovanie značky po celom svete, alebo obdržanie feedbacku.[5] [6]

Čo je však veľmi problematické v dnešnej informačnej spoločnosti je skutočnosť, že mnoho záležitostí je nutné vykonať online a aj ak by sme sa radi niekedy odpojili a boli off-line v rámci zachovania vlastnej duševnej pohody, nie je to z hľadiska povinností možné a oddeliť sa z online sveta je tak čoraz ťažšie. Implementácia komunikačných technológií do pracovného prostredia umožnila väčšiu pracovnú flexibilitu, kedy práca už nie je viazaná na konkrétne miesto a cenným prínosom je napríklad zabezpečenie rovnováhy medzi pracovnými a rodinnými povinnosťami. Naopak nežiadúcim účinkom tohto fenoménu, na ktorý upozorňuje O’Driscoll a jeho kolegovia (2009) je stieranie bariéry medzi pracovným a súkromným životom. Na rozdiel od klasického písaného listu majú ľudia tendenciu odpovedať na emaily okamžite, aj mimo pracovného času, či počas dovolenky a mobilné telefóny zabezpečili, že zamestnancov je možné kontaktovať bez ohľadu na to, či je deň, alebo noc, takže zachovať si nejakú rovnováhu medzi prácou a osobným životom, alebo dokonca voľným časom sa stáva čoraz viac problematickým. Okrem toho O’Driscoll upozorňuje na dôležitú rolu pracovného sociálneho kontaktu a s ním súvisiacu psychickú podporu od kolegov zabezpečujúcu mentálnu pohodu zamestnanca, čo je faktor chýbajúci vo virtuálnom pracovnom prostredí.[7]

Ďalšie riziko sústavnej prítomnosti smartfónu spočíva v rozptyľovaní pri rôznych činnostiach, ktorým by sme sa radi venovali našu stopercentnú pozornosť. Ak si potrebujete vyhľadať nejakú informáciu na internete súvisiacu s vašou prácou, alebo školou, možno sa vám už stalo, že sa pri tom zatúlate na pre nás zaujímavejšie chodníčky v podobe zábavy poskytujúcich aplikácií, alebo nás vyruší nejaká notifikácia a od práce sa presuniete k nejakej úplne inej činnosti. Možno ste sa taktiež stretli s pocitmi, kedy ste sa cítili neproduktívne a uvedomovali si, že čas sa dá stráviť aj hodnotnejšie ako bezcieľnym surfovaním po internete, alebo pozeraním sa na videá failov roku 2022, namiesto rozhovoru s blízkymi. Možno bolo toto uvedomenie pre vás frustrujúce. Akým spôsobom je teda možné zabezpečiť rovnováhu medzi oddychom a prácou, alebo vyhnúť sa negatívnym pocitom z toho, že mrháme svojím časom na nevenujeme sa niečomu produktívnemu, alebo hodnotnejšiemu ako je napríklad rolovanie príspevkov na sociálnych sieťach, alebo nekonečné sledovanie videí na Tiktoku, či YouTube, kedy nám je podsúvaný stále zaujímavejší, pre nás relevantný obsah?

Dopamín

Nebezpečenstvo upadnutia do závislosti na internete, alebo používania smartfónu spočíva predovšetkým v odmenách vo forme dopamínu. Dopamín je chemická látka produkovaná v našom mozgu, ktorá má za úlohu motivovať nás a produkujeme ju napríklad pri vychutnávaní si dobrého jedla, po vykonávaní fyzickej aktivity, alebo po úspešnej sociálnej interakcii a podobne. Sociálne siete a aplikácie majú v sebe zabudovaný odmenový systém fungujúci dokonca na rovnakom princípe ako hracie automaty a kokaín, aby zabezpečili čo najdlhšie používanie aplikácie. Používanie internetu a aplikácií v smartfóne kombinujú až niekoľko druhov odmien (na internete z nových informácií pri surfovaní, chat ako sociálna interakcia, úspech pri hraní videohier, uspokojenie pri sledovaní pornografie, ale veľmi návykovými sú taktiež lajky, alebo po novom reakcie, ktoré nás utvrdzujú v úspešnosti sociálnej interakcie), čo ich robí veľmi intenzívnymi v prísune dopamínu a zároveň vysoko návykovými.[8] [9]

Závislosť na internete

Na diagnózu závislosti na internete slúži nasledujúcich 5 kritérií:

1. Nadmerná zaujatosť internetom (očakávanie ďalšej online aktivity alebo rozmýšľanie nad predchádzajúcou)

2. Na dosiahnutie spokojnosti je potrebná dlhšia doba využívania internetu

3. Neúspešná snaha kontrolovať, obmedziť alebo prestať používať internet

4. Nepokojnosť, náladovosť, depresia, podráždenosť pri snahe obmedziť/prestať používať internet

5. Zostávanie online dlhšie, ako bol pôvodný plán.[10]

Okrem daných piatich kritérií sa musí potenciálneho závislého na internete týkať aspoň jedna z nasledujúcich možností:

a) Ohrozenie, alebo risk straty významného vzťahu, zamestnania, možnosti vzdelávania alebo kariéry kvôli internetu

b) Klamanie členom rodiny, terapeutovi alebo iným, s cieľom zakryť rozsah zainteresovanosti na internete

c) Používanie internetu ako spôsob úniku pred problémami alebo na odreagovanie sa od negatívnych emócií — pocitov bezmocnosti, viny, úzkosti, alebo depresie.[11]

Ako neprepadnúť závislosti?

Aké teda existujú možnosti, ak by sme sa chceli ubrániť prepadnutiu do závislosti na internete, alebo aspoň si zachovať duševnú pohodu? Okrem extrémnej možnosti, kedy by sme vymenili náš súčasný smartfón za klasický telefón umožňujúci maximálne posielanie SMS a telefonovanie (a vrátili sa tak pomyselne do nedávnej minulosti) sa nám ponúka ešte jedno riešenie a tým je digitálny minimalizmus. Cal Newport definuje digitálny minimalizmus následovne:

,,Filozofia využívania technológií, v ktorej svoj online čas zameriame na malý počet starostlivo vybraných a optimalizovaných aktivít výrazne podporujúcich veci, ktoré si ceníme, a potom s radosťou premeškáme všetko ostatné.“[12]

V podstate sa jedná o súbor pravidiel, princípov a trikov, ktoré majú zabezpečiť intencionálne používanie technológií a minimalizovať ich nežiadúci účinok. Minimalistický prístup k technológiám môže mať každý človek odlišný a je možné si ho prispôsobiť vlastným požiadavkám. Príklad osobne stanovených princípov digitálneho minimalizmu predstavuje nasledujúci blog. Minimalistické prostredie v androidovom chytrom zariadení si dnes vieme zaobstarať prostredníctvom rôznych aplikácií ako napríklad Minimalist Phone, Before Launcher|Go minimal, alebo Niagara Launcher ‧ fresh/clean a pre Apple by mohol dobre slúžiť tento návod.

Záver

Každodennou súčasťou informačnej spoločnosti (v protiklade s industriálnou spoločnosťou) je využívanie technologických zariadení nielen na komunikáciu, ale aj na vzdelávanie, prácu a zábavu, kedy sa technológie dotýkajú takmer každého aspektu života. S touto zmenou je ľudstvo nútené sa vyrovnať, pretože prináša s pozitívami aj negatíva v podobe nežiadúceho psychologického dopadu na človeka. Ako odpoveď na tento problém sa ponúka napríklad filozofia digitálneho minimalizmu, avšak zatiaľ ostáva otázne a na zodpovednosti každého človeka, či si nájdeme k technologickým zariadeniam umožňujúcim internetové pripojenie zodpovedný prístup a vzťah.

[1] JONÁK, Zdeněk. Informační společnost. In: KTD: Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV) [online]. Praha: Národní knihovna ČR, 2003- [cit. 2017–06–13]. Dostupné z: http://aleph.nkp.cz/F/?func=direct&doc_number=000000468&local_base=KTD.

[2] Information society. In: Oxford reference [online]. Oxford: Oxford University Press, 2022 [cit. 2022–05–06]. Dostupné z: https://www.oxfordreference.com/view/10.1093/oi/authority.20110803100003718

[3] MONTAG, Christian. Addictive Features of Social Media/Messenger Platforms and Freemium Games against the Background of Psychological and Economic Theories. International Journal of Environmental Research and Public Health [online]. 2019, 16(14), 1–16 [cit. 2022–05–07]. Dostupné z: https://www.mdpi.com/1660-4601/16/14/2612

[4] CHRISTENSEN, S. P. Social Media Use and Its Impact on Relationships and Emotions. Brigham Young University [online]. 2018, 1–67 [cit. 2022–05–08]. Dostupné z: https://scholarsarchive.byu.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=7927&context=etd

[5] AKRAM, W. a R. KUMAR. A Study on Positive and Negative Effects of Social Media on Society. International Journal of Computer Sciences and Engineering [online]. 2017, 5(10), 347–354 [cit. 2022–05–08]. Dostupné z: https://www.researchgate.net/publication/323903323

[6] SIDDIQUI, Shabnoor a Tajinder SINGH. Social Media its Impact with Positive and Negative Aspects. International Journal of Computer Applications Technology and Research [online]. 2016, 5(2) [cit. 2022–05–08]. Dostupné z: https://jogamayadevicollege.ac.in/uploads/1586197536.pdf

[7] O’DRISCOLL, Michael P. et. al. Work-related technological change and psychological well-being. AMICHAI-HAMBURGER, Yair. Technology and Psychological Well-being [online]. New York: Cambridge University Press, 2009, s. 106–130 [cit. 2022–05–08]. ISBN ISBN-13 978–0–511–63492–5. Dostupné z: https://books.google.cz/books?hl=sk&lr=&id=C_IfAwAAQBAJ&oi=fnd&pg=PR9&dq=technology+and+psychological+well-being&ots=frV1b1h2IU&sig=P-3a1_BeboMMJykTIeG8vjgEpZI&redir_esc=y#v=onepage&q=technology%20and%20psychological%20well-being&f=false

[8] HAYNES, Trevor. Dopamine, Smartphones & You: A battle for your time. In: Sitn.hms.harvard.edu [online]. 2018 [cit. 2022–05–08]. Dostupné z: https://sitn.hms.harvard.edu/flash/2018/dopamine-smartphones-battle-time/

[9] CASH et al. Internet Addiction: A Brief Summary of Research and Practice. Current Psychiatry Reviews [online]. 2012, 4(8) [cit. 2022–05–08]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3480687/pdf/CPSR-8-292.pdf

[10] Ibid.

[11] Ibid.

[12] NEWPORT, Cal. Digital minimalism: Choosing a focused life in a noisy world. New York: Penguin Random House, 2019. ISBN 9780525536543.