Predstavenie problem solvingu ako kompetencie
Vzdelávací systém sa musí opakovane reformovať a upravovať, pretože nielen do vzdelávacieho, ale aj bežného života ľuďom nonstop vstupujú nové technológie a výzvy digitálneho sveta. Určovanie správne zameraných vzdelávacích cieľov je kľúčové k tomu, aby bola nová vlna žiakov a študentov riadne pripravená na svoje budúce profesie.
Komplexné riešenie problémov spolu s pozitívnym prístupom k celoživotnému vzdelávaniu sú spomenuté v mnohých dokumentoch zameraných na vzdelávanie, pretože v dnešnej dobe je čoraz náročnejšie riešiť určité problémy efektívne, kvôli ich náročnosti, vrstevnatosti a nízkej potrebe zamýšľať sa do hĺbky nad konkrétnym problémom. Problémy môžu byť jednoduchšie aj zložitejšie, stratégií na ich riešenie je niekoľko. V štúdií z roku 2019 sa autori zamerali na tri prístupy, ktoré boli v posledných desaťročiach používané k riešeniu problémov vo vzdelávaní v oblasti vedy, techniky, matematiky a inžinierstva. Týmito prístupmi boli inquiry-based approach (prístup založený na dotazovaní), computational thinking (výpočtové myslenie) a mathematical problem solving. Tieto prístupy im vo výskume poskytli 15 schopností potrebných pri riešení problémov, ktoré autori odporúčajú kombinovať.[1]
„Problem solving je proces vytvárania a uplatňovania mentálnych reprezentácií problémov pri hľadaní riešení týchto problémov, s ktorými sa stretávame takmer v každom kontexte.“[2]
Problem solvingu sa venuje špeciálna pozornosť najmä v oblasti vzdelávania prírodných vied a matematiky u študentov. Hoci sú tieto oblasti rozdielne, spája ich spoločný cieľ zlepšiť študentské kritické premýšľanie a schopnosť riešiť problémy, čo využijú aj v každodennom živote. V prírodovedných predmetoch sa problem solving líši od rutinných problémov, pretože tie nevyžadujú hlboké myšlienkové procesy, ako je tomu napr. v matematike. Typy problémov v tejto oblasti sa delia na zatvorené problémy, otvorené problémy a výskumné projekty. Zatvorené problémy sa riešia jednoznačným a jednoduchým postupom. Sú tam ešte určité podkategórie, ktoré procesy riešenia bližšie definujú. Otvorené problémy sú naopak také, na ktorých riešenie neexistuje jedna správna odpoveď — existuje niekoľko spôsobov riešenia problémov s niekoľkými riešeniami. Študenti sú pri takomto type problémov nútení využívať kreatívne myslenie, pretože nie je daná jasná metóda na vyriešenie problému.[3]
Viaceré inštitúcie navrhli, aby boli študentom ponúknuté počas vzdelávania rôzne možnosti k vytváraniu problémov (napr. v súvislosti s matematikou alebo každodenným životom), ktoré by ich viedli k väčšiemu kritickému mysleniu, konštrukcii a riešeniu vlastných problémov. „Význam riešenia problémov prispieva nielen k dosiahnutiu dôležitých programových cieľov, ale je tiež nástrojom k dosiahnutiu ďalších cieľov, ako sú matematické riešenia a zdôvodňovania.“[4]
Myšlienka kompetencie riešenia problémov je spojená so štvorstupňovým procesom riešenia problémov od Polya. V procesoch riešenia problémov sa očakáva, že sa študenti stretnú s viacerými krokmi, a to s „pochopením problému, plánovaním riešenia, uskutočnením plánu/stratégie, kontrolou správnosti riešení a vytváraním podobných/pôvodných problémov zovšeobecnením riešení“.[5]
Človek musí rozvíjať svoje znalosti a schopnosti v rôznych oblastiach, nielen v oblasti vzdelávania. Prehlbovanie schopnosti problem solvingu môže človeku skutočne pomôcť kreatívne vyriešiť vzniknuté problémy.
Literatúra
[1] PEDASTE, Margus, Tauno PALTS, Kulli KORI, Maarja SORMUS a Ali LEIJEN, 2019. Complex Problem Solving as a Construct of Inquiry, Computational Thinking and Mathematical Problem Solving. 2019 IEEE 19th International Conference on Advanced Learning Technologies (ICALT) [online]. IEEE, 2019, 227–231 [cit. 2023–05–04]. ISBN 978–1–7281–3485–7. Dostupné z: doi:10.1109/ICALT.2019.00071
[2] JONASSEN, David H. a Woei HUNG, 2012. Problem Solving. In: Encyclopedia of the Sciences of Learning [online]. Boston, MA: Springer US, 2012, s. 2680–2683 [cit. 2023–05–04]. ISBN 978–1–4419–1427–9. Dostupné z: doi:10.1007/978–1–4419–1428–6_208
[3] AKBEN, Nimet, 2020. Effects of the Problem-Posing Approach on Students’ Problem Solving Skills and Metacognitive Awareness in Science Education. Research in Science Education [online]. 2020, 50(3), 1143–1165 [cit. 2023–05–04]. ISSN 0157–244X. Dostupné z: doi:10.1007/s11165–018–9726–7
[4] tamtiež
[5] SIREGAR, Budi Halomoan, Izwita DEWI a Ade ANDRIANI, 2018. Error analysis of mathematics students who are taught by using the book of mathematics learning strategy in solving pedagogical problems based on Polya’s four-step approach. Journal of Physics: Conference Series [online]. 2018, 970(2), 13–27 [cit. 2023–05–04]. ISSN 1742–6588. Dostupné z: doi:10.1088/1742–6596/970/1/012004
