Priemysel 4.0

Published in

EDTECH KISK

10 min readJun 6, 2021

Nové technológie a trh práce: hrozba alebo prežitok?

Vývoj technológií a trh práce

V súčasnej modernej dobe plnej vymožeností, ktoré ľudia majú sa im zdajú byť technológie základom fungovania denného sveta, avšak nebolo tomu tak stále. Pri pohľade do histórie sa musíme zamerať na prvé technologické vynálezy, ktoré ľuďom uľahčili bytie. Prvým veľkým vynálezom bol parný stroj, ktorý v roku 1765 vynašiel James Watt, čím sa začala Prvá priemyselná revolúcia. S prvou priemyselnou revolúciou v 18. storočí, nastal veľmi rýchly rozvoj ľudskej spoločnosti, keďže sa ľuďom otvorili možnosti, ktoré dovtedy nepoznali, ako napríklad masívne zvýšiť produkciu mechanickej sily.

Druhou priemyselnou revolúciou sa považuje obdobie objavenia elektrickej energie a výroby pomocou montážnych liniek v 19. storočí. Henry Ford sa považuje za človeka, ktorý začal využívať princípy masovej výroby na pásoch pri automobilovom priemysle. Takže čas práce, ktorú dovtedy jeho zamestnanci vykonávali ručne sa transformovala do procesu na dopravnom páse, čím sa zvýšila rýchlosť výroby a znížili sa náklady na produkciu jedného automobilu.

V sedemdesiatych rokoch 20. storočia pomocou čiastočnej automatizácie pamäťovo programovateľných prvkov a počítačov sa vo svete začala Tretia priemyselná revolúcia. Tretia priemyselná revolúcia nám umožnila automatizovať celý výrobný proces tak, že naprogramované roboty vedeli vykonávať úlohy bez nutnosti človeka.

“Digitalisation is reducing demand for routine and manual tasks while increasing demand for low- and high-skilled tasks and for problem-solving and interpersonal skills.”(OECD)

V súčasnosti sa hovorí o Štvrtej priemyselnej revolúcii, ktorá so sebou prináša digitalizáciu technológií spojených nie len s pozitívnymi zmenami pre spoločnosť, ale aj s obavami najmä v oblasti pracovného trhu.

Štúdia OECD z roku 2015 hovorí o tom, že štruktúra politík krajín OECD by sa mala zamerať na silnú a udržateľnú ekonomiku so zameraním na rast. Čo znamená nájsť správny politický balík, ktorý bude brať do úvahy priateľský rast a bude redukovať nerovnosť medzi obyvateľmi krajiny. Politické oblasti by mali mať vytvorené vnútorné sekcie pre rast a lepšiu distribúciu výstupov. Podstatné je znížiť rozdiely medzi bohatými a chudobnými ľuďmi a taktiež znovu obnoviť možnosti pre všetkých zameraním politickej pozornosti na oblasti ako, participácia žien v ekonomickom živote, povyšovanie zamestnanosti a kvalitné pracovné pozície, zvýšenie miery zručností a vzdelania, a nakoniec zamerať pozornosť na daňový a transferový systém pre účinnejšiu re-distribúcie.

Prieskum OECD (2014) ukázal, že v osemdesiatych rokoch 20. storočia najbohatších 10% ľudí z populácie zarábalo sedem krát viacej než najchudobnejších 10%. V súčasnosti je to až desať krát viac, za základe čoho môžeme vidieť, že nerovnosť sa neustále prehlbuje, na čo majú samozrejme vplyv aj nové technológie zavádzajúce sa na trh práce. Experti hovoria, že je to spôsobené na jednej strane nárastom príjmov bohatých ľudí. Avšak na druhej strane pomalým nárastom miezd chudobných ľudí v dobrých časoch ekonomiky a opätovný poklesom miezd v zlých časoch (OECD, 2014).

Priemyselná revolúcia 4.0

Súčasné zmeny v spoločnosti a životoch ľudí sú spojené najmä s väčším zavádzaním nových technológií, ktoré vo veľkej miere uľahčujú ľuďom dennú existenciu. Využívanie informačných a komunikačných technológií v oblasti priemyslu sa odborníkmi nazýva priemyselná revolúcia č. 4 alebo „Priemysel 4.0,“ ktorá ako tie predchádzajúce nadväzuje na tretiu priemyselnú revolúciu. Odborníci priemysel 4.0 vysvetľujú ako využívanie počítačových technológií rozširujúcich sa pomocou sieťových pripojení, ktoré vytvárajú takzvané dvojča výrobných systémov, online. Pomocou tohto virtuálneho výrobného systému dokážu zariadenia medzi sebou komunikovať a podávať iným zariadeniam informácie o sebe. Ako uvádza Desoutter (2018) kyberneticko- fyzický výrobný systém je prepojením všetkých systémov, pomocou ktorých vznikajú inteligentné továrne fungujúce na princípe komunikácie cez jednu sieť medzi ľuďmi a komponentami. Na základe tohto systému je výroba pomocou jednej siete takmer autonómna. Autori Brynjolfsson a McAfee´s (2014) vo svojej novej knihe „Second Machine Age“ hovoria, že v oblasti poznania a úsudkov má človek stále navyše oproti strojom a počítačom. Avšak keď zoberieme do úvahy auto od spoločnosti Google alebo hlasového asistenta od spoločnosti Apple tak sa nám naskytujú dobré príklady ako narastajú schopnosti aj medzi technologickými prostriedkami, kedy aj robot alebo stroj dokáže nahradiť ľudského pracovníka.

Digitalizácia

Digitalizácia predstavuje proces, pri ktorom sa všetky druhy informácií, médií, textu, obrázkov a ostatných dát transformujú do jedného nulového programovacieho jazyku počítačov, do binárneho kódu. Ekonomické vlastnosti, ako takmer nulové marginálne náklady na reprodukciu digitálnych informácií sú umožnené pomocou digitalizácie (Brynjolfsson a McAfee´s, 2014).

Inovácie sú v dnešnej dobe všetkým čím sa zvyšujú životné štandardy ľudí, avšak potrebné je na to zvýšiť výsledky výroby na jedného pracovníka. Ako tvrdia Brynjolfsson a McAfee´s (2014): „Innovation is how the productivity growth happens.“ Avšak práve pri tomto fenoméne neustále narastajúcich inovácii sa trh práce a pracovné miesta strácajú a robotizujú. Internet poskytuje obyvateľom krajín zábavu avšak pri porovnaní s veľkými historickými vynálezmi, elektrická energia, spaľovací motor , nepredstavuje doposiaľ extrémne veľký ekonomický význam, aj keď je neoddeliteľnou súčasťou nie len domácností ale najmä práce množstva ľudí, čím má do budúcna veľmi veľký potenciál.

Pri pohľade na všetky zmeny a vymoženosti, ktorými naša spoločnosť prechádza je každému jasné, že vplyvom technológií sa vo veľmi veľkej miere zmenili životné štandardy ľudí. Zvýšenie pracovného výkonu zvýšením pracovných hodín počas dňa síce pri niektorých povolaniach nezvýšili produktivitu, ale organizácia a biznis pomocou technológii tieto zvýšenia dosiahli. Takže medzi obchodnou produktivitou a využívaním informačných technológií existuje silná korelácia. Keď sa na to pozrieme z druhej strany, zavádzanie nových technológií nemusí priniesť len stratu pracovných miest, ale rekonštrukciou a prispôsobením pracovných procesov, môžu byť niektoré pozície zachované. Samozrejme rutinné úlohy, montážne linky, jednoduché výpočtové úlohy…, budú nahradené robotmi avšak mentálne a manuálne, kaderníci alebo finanční poradcovia, stále zotrvajú.

Viacerí odborníci tvrdia, že vplyvom globalizácie, digitalizácie a technológií si prilepšujú najmä ľudia v strednej triede s priemernými platmi. Pretože napredovaním technológií sa zvyšuje produktivitu čím sa zvyšuje zamestnanosť. Na jednej strane to pre bežného človeka znamená prispôsobenie sa meniacemu sa pracovnému prostrediu, najmä zavádzaním technologických inovácii v priemysle, v dôsledku čoho dochádza k dočasnej nezamestnanosti (Brynjolfsson a McAfee´s , 2014). Na druhej strane, aj keď počítače dokážu rýchlejšie plniť úlohy, nedokážu sa prispôsobiť komplexnosti a rýchlosti ľudských mozgov. Nedokážu byť také kreatívne ako ľudia, taktiež nedokážu vymýšľať nové nápady a prichádzať s novými ideami sami od seba. Ako tvrdí Voltaire, že práca ochraňuje ľudí od troch veľkých hriechov od zunovanosti, neresti a od nedostatku .Práve z tohto hľadisku je potrebné udržať ľudí pracovať. Motivovať ich k tomu, aby sa adaptovali na nové technológie najrýchlejšie ako to je možné, pretože si k ním nájdu cestu a zistia, že to je zmysluplné.

Ekonóm Tomáš Hellebrandt hovorí, že podľa Moorovho zákona výpočtová sila digitálnych technológií (napr. úložná kapacita, energetická účinnosť, rýchlosť sťahovania) sa zdvojnásobuje približne každých osemnásť mesiacov. Takže po zhruba šesťdesiatich rokoch rastu je každoročný prírastok obrovský (Hellebrandt, 20017). Z čoho vyplýva, že sa digitalizuje čoraz väčší sortiment nie len funkcií, ale aj činností. Na mieste je otázka ako sa bude vplyvom nových technológií vyvíjať zamestnanosť a trh práce? Podľa Hellebrandta (2017) vo všeobecnosti, zakomponovaním nových technológií na trhu práce bolo podstatné ušetriť na ľudskom kapitále a zvýšiť výkon na jedného zamestnanca. Pracovných pozícií bolo aj napriek novým technológiám dostatočné množstvo.

Existujú dva dôvody, ako ovplyvňuje nárast a zavádzanie nových technológií trh práce:

1. Aj keď nahrádzajú nové technológie niektoré pracovné pozície, v iných ľudí komplementujú. Väčšina pracovných miest zahŕňa úkony kognitívne ako aj motorické, kreativitu, logické myslenie a voľnosť konania. Tým pádom, nie všetky zručnosti, ktorými človek disponuje sa dajú v 100% miere nahradiť človekom. V čoho dôsledku, niektoré úkony sú efektívnejšie vďaka automatizácii, ekonomická hodnota ostatných stúpa, čiže aj dopyt po pracovnej sile. Hellebrandt (2017) uvádza príklad s bankovými úradníkmi. Bankomaty nahradili len prácu pri vydávaní peňazí, ale počítače im umožnili vytvoriť nové možnosti pre pro-zákaznícky servis a podporu.

2. Automatizáciou síce klesne počet zamestnancov v určitom odvetví, avšak inováciou pracovných postupov porastie produktivita a tým aj mzdy ostatných zamestnancov, znížia sa ceny pre spotrebiteľa a narastie príjem pre firmy aplikujúce nové technológie. Netreba sa zameriavať na to, že toto pravidlo bude trvať večne. Je možné, že súčasné technológie budú mať na spoločnosť úplne iný dopad ako mali tie pred sto rokmi (Hellebrandt, 2017).

Vplyv technológií na trh práce

Väčšina odborníkov zastáva názor, že spoločnosť je polarizovaná, pretože zavádzanie nových technológií nahradila ľudskú prácu v rutinných úkonoch ako napríklad prácu v administratíve alebo vo výrobe. Montáž na výrobnej linke alebo jednoduché účtovnícke výpočty sú ľahko naprogramovateľné a automatizovateľné, z tohto dôvodu sú zmeny citeľné v týchto odvetviach (Hellebrandt,2017). Ako bolo spomenuté vyššie, ťažšia je automatizácia v odvetviach, ktoré si vyžadujú ľudské kognitívne schopnosti ako, intuícia, kreativita a celková komunikácia. Do tejto druhej kategórie spadajú zamestnania ako analytická práca alebo manažment. Problémovými odvetviami automatizácie sú aj nižšie platené pozície ako príprava jedál, upratovanie alebo sociálna starostlivosť, kde je ponuka pracovných miest neustále dosť vysoká. Ako vyplynulo zo štúdie OECD „Employment outlook 2017,“ ktorá sa zameriavala na percentuálny podiel troch zručnostných skupín celkovej zamestnanosti medzi rokmi 1995 až 2015. Ukázalo sa, že najväčší nárast pracovných pozícií je na spodku a na vrchu rozdelenia povolaní, pričom stred sa pomaly vytráca.

Graf č. 1 Polarizácia povolaní krajín OECD

Polarizáciou spoločnosti, ktorá je výsledkom vplyvu nových technológií sa na Slovensku očakáva nárast vysokokvalifikovaných pracovných miest, čím sa zvýši zamestnanosť v pozíciách ako riadiaci pracovníci, zdravotníctvo alebo informačné technológie. Je to z dôvodu toho, že tieto činnosti nie sú rutinné. Pre porovnanie s prieskumom OECD aj spoločnosť Cedefop v roku 2016 robila prieskum avšak s konkrétnymi pracovnými pozíciami.

Graf č. 2 Vývoj a prognóza zamestnanosti v SR podľa skupín povolaní

Na grafe môžeme vidieť rôzne pracovné pozície, ktoré sú ale aj nie sú rutinné. Ako bolo spomenuté vyššie ide o to, že napríklad poľnohospodárstvo alebo pracovníci v obchode budú v období do roku 2025 trpieť nedostatkom práce. Avšak riadiaci pracovníci alebo odborní pracovníci budú mať z čoho vyberať.

Tento jav je spôsobený ekonomickými bariérami, kedy cena ľudskej práce je pri niektorých odvetviach stále nižšia ako zavedenie nových technických strojov. Prieskum BCG realizovaný v roku 2015 ukázal, že globálny nárast inštalácií robotov do priemyslu bol okolo 2–3 % ročne, ale v budúcnosti sa však predpokladá nárast až o 10% oproti súčasnému stavu. Čomu sa však naša spoločnosť nevyhne je to, že trh je čoraz viac polarizovaný čiže zamestnanosť bude rásť na vysoko kvalifikovaných miestach. V stredne až nízko kvalifikovaných odvetviach sa bude zvyšovať nezamestnanosť.

Technológie a stredná trieda

Pre ľudí patriacich najmä do strednej triedy môžu prestavovať nové technológie, ktoré spôsobujú zmeny na trhu práce veľmi negatívne dopady. Ľudia sa boja o to čo príde ak viaceré činnosti denne vykonávajúce nahradia v budúcnosti roboty a iné technológie zariadenia. Príde doba keby budú väčšia časť populácie bez práce? Hellebrandt (2017) hovorí o morálnom úpadku, ktorý ľudia pociťujú keď nepracujú, pretože práca vraj človeka šľachtí a dodáva mu pocit dôstojnosti. Vzťah medzi prácou a dôstojnosťou je však len sociálnym konštruktom, ktorý si ľudia prevzali bez toho, aby sa nad ním zamysleli racionálne z inej perspektívy, jednoducho sa mu podriadili. Keď sa však pozrieme do minulosti, šľachtici alebo aristokracia nikdy nepracovali a necítili sa z toho nejako zle, pretože svoju dôstojnosť a nadradenosť stavali práve na slobodnom živote bez práce (Hellebrandt, 2017).

Priemyselná revolúcia 4.0 prináša zlepšovanie kvality života ľudí a zvyšovanie životnej úrovne, avšak ako uvádza ekonóm Bačišin (2018) je sprevádzaná aj nestabilitou a možným kolapsom globálneho systému, pretože celé hospodárstvo prechádza transformáciou. Bačišin (2018) tiež argumentuje, že vplyvom štvrtej priemyselnej revolúcie mizne pomyselná hranica technológií, ktorá bola doteraz prítomná. Vytvárajú sa nové siete a prepojenia medzi digitálnou, výrobnou a biologickou sférou. V najbližších rokoch to vyústi do vybudovania prvých chytrých miest „smart cities, “ znížením viacerých úloh v povolaniach vykonávajúcich človekom (Bačišin, 2018).

Koncepcia Inteligentného priemyslu pre Slovensko

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (MH SR) navrhlo koncepciu Inteligentného priemyslu pre Slovensko, ktorú predložilo do pripomienkového konania dňa 19.augusta 2016. Koncepcia sa zameriava najmä na priemyselné podniky, pretože tie sú najviac ovplyvňované automatizáciou a zavádzaním nových technológií. Cieľom MH SR bolo taktiež prepojiť viaceré oblasti politiky a to oblasť priemyslu, podnikov, štátnej správy, verejnosti ale aj školstva. Ako najpodstatnejšie vníma ministerstvo zameranie sa firiem na digitalizáciu riadiacich systémov, automatizáciu výroby a využívanie komunikačných sietí. Aj v tomto prípade však musia brať podniky do úvahy pozitívne a negatívne dopady, ktoré so sebou technológie môžu priniesť, práve v informovanosti podnikov, ako dotknutých subjektov, by malo hrať ministerstvo podstatnú úlohu.

Riadiacim orgánom celej koncepcie by podľa MH SR malo byť vytvorenie Platformy Inteligentného priemyslu, ktorá by bola zložená z odborníkov na danú problematiku a odvetvie priemyslu, aby vedeli podnikom odporučiť najlepšie riešenie. Samozrejme experti nesmú zabudnúť na vytvorenie výskum a zber dát Pretože na základe informácií, ktoré prostredníctvom výskumu získajú budú vedieť na čo sa v koncepcii inteligentného priemyslu zamerať. Ďalším z cieľov koncepcie je zameranie sa na vzdelávanie a trh práce, ako som už spomínala vyššie. Prepojenie vzdelávacích platforiem s novými technológiami a prispôsobenie sa im. Ministerstvo predpokladá, že koncepcia je vhodným prostriedkom ako sa slovenské podniky dokážu vysporiadať so štvrtou priemyselnou revolúciou bez toho, aby sa veľmi znižovali pracovné miesta. Avšak nebude to len také jednoduché, ako ukázali prieskumy OECD alebo argumenty viacerých ekonómov, celé Slovensko sa musí podriadiť rýchlej vlne technológií a ich implementácií.

Bibliografický zoznam:

Bačišin, V., 2018. Štvrtá priemyselná revolúcia a kybernetika. Finančné noviny [online]. [cit: 2021–06–06] Dostupné na: https://financnenoviny.com/stvrta-priemyselna-revolucia-a-kybernetika/

BCG (2015). The robotics revolution — the next great leap in manufacturing [online]. Boston: The Boston Consulting Group. [cit: 2021–06–06]. Dostupné na: https://www.bcg.com/publications/2015/lean-manufacturing-innovation-robotics-revolution-next-great-leap-manufacturing

Brynjolfsson, E., McAfee, A. (2014). The Second Machine Age: Work, Progress, and Prosperity in a Time of Brilliant Technologies. United States: W.W. Norton Company. ISBN 978–0–393–24125–9

Cedefop, 2014. Cedefop European skills and jobs survey (ESJS), Wave 1, Spring 2014 [computer file], 1st edition, Thessaloniki: Greece. [cit: 2021–06–06]. Dostupné na: http://www.cedefop.europa.eu/en/events-and-projects/projects/analysing-skill-mismatch

Cedefop, 2015. Skills, qualifications and jobs in the EU: the making of a perfect match? Evidence from Cedefop’s European skills and jobs survey [online]. Luxembourg: Publications Office. [cit: 2021–06–06]. Cedefop reference series; No 103. Dostupné na http://dx.doi.org/10.2801/606129

Desoutter, 2018. Priemyselná revolúcia-od Priemyslu 1.0 až po Priemysel 4.0.Desouttter: Industrial tools [online]. [cit: 2021–06–06]. Dostupné na: https://www.desouttertools.sk/priemysel-4-0/novinky/538/priemyselna-revolucia-od-priemyslu-1-0-az-po-priemysel-4-0

Deutsch, D., 2017. Summary of “The second machine age.” Medium [online]. [cit: 2021–06–06]. Dostupné na: https://medium.com/of-all-things-tech-progress/summary-of-the-second-machine-age-28f5ad99c7bb

Hlušková, T., 2016. Porovnávanie stratégií Priemyslu 4.0 na Slovensku a vo vybraných krajinách [online]. Studia commercialia Bratislavensia, 9 (35). [cit: 2021–06–06]. Dostupné na: https://of.euba.sk/www_write/files/veda-vyskum/scb/vydane-cisla/2016-03/scb0316-hluskova.pdf

Martinák, D., 2017. Povolanie robot. Vplyv technologických zmien na trh práce a požadované zručnosti v SR. MŠ SR : Inštitút vzdelávacej politiky [online]. [cit: 2021–06–06]. Dostupné na: http://www.minedu.sk/data/att/11077.pdf

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, 2013. Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR [online]. [cit: 2021–06–06]. Dostupné na http://www.economy.gov.sk/strategia-vyskumu-a-inovacii-pre-inteligentnuspecializaciu-sr/142232

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, 2016. Návrh Koncepcie inteligentného priemyslu pre Slovensko [online]. [cit: 2021–06–06]. Dostupné na https://www.slovlex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2016/830

OECD, 2016. Automation and Independent Work in a Digital Economy [online]. Paris: OECD Publishing. [cit: 2021–06–06]. Dostupné na: http://www.oecd.org/employment/emp/Policy%20brief%20-%20Automation%20and%20Independent%20Work%20in%20a%20Digital%20Economy.pdf

OECD, 2015. OECD Digital Economy Outlook 2015 [online]. Paris: OECD Publishing. [cit: 2021–06–06]. Dostupné na: http://dx.doi.org/10.1787/9789264232440-en

OECD, 2015. In Together: Why Less Inewuality Benefits All [online]. Paris: OECD Publishing. [cit: 2021–06–06]. Dostupné na: https://doi.org/10.1787/9789264235120-en

Prílohy