Priemysel 4.0 — Internet of things ( IoT)

Blížiť sa domov z práce a dať cez smart zariadenie informáciu kávovaru, aby o desať minút bola nachystaná káva a zároveň nastaviť termostat na optimálnu teplotu? Pred desiatimi rokmi nepredstaviteľná vec, vďaka IoT sa tak bude diať bežne.

Internet vecí nie je treba nikomu zvlášť predstavovať. Ide o prepojenie vstavaných zariadení s internetom. Zariadenie by malo byť bezdrôtové a vzájomné interakcie medzi zariadeniami, ich ovládanie na diaľku či sledovanie by malo slúžiť k zvyšovaniu komfortu užívateľov. Príklady IoT si môžete pozrieť tu. Ako je to však s bezpečnosťou týchto zariadení?

Bezpečnosť IoT

The Guardian vo svojom článku z roku 2015 hovorí, že v rannej fáze internetu vecí je malá pravdepodobnosť, že by sme doplatili na používanie inteligentného merača viac, ako za používanie osobného počítača. Sieť užívateľov nie je tak hustá aby sa hackerom oplatili útoky, no zároveň dodáva, že tak, ako vo všetkých odvetviach, pokiaľ sa finančný prínos pre hackerov inteligentných vecí zvýši, zvýšia sa aj napadnutia týchto vecí.

Analytici Gartneru už v roku 2017 odhadujú, že na celom svete je v súčasnosti 8,4 mld prepojených zariadení a vízia pre rok 2020 je celkovo 20,4mld. Trh v oblasti IoT tak v roku 2016 dosiahol 737 mld dolárov a odhad pre rok 2020 je 1,29 bilióna dolárov. To už sú sumy, ktoré by mohli hackerov inteligentných zariadení zaujímať.

Aleš Pikora, riaditeľ divízie DataGuard v spoločnosti PCS hovorí, že jedným z bezpečnostných problémov IoT je ich samotná základná vrstva, čiže operačný systém. v súčasnosti sú najviac používané orezané verzie Windowsu, či rôzne distribúcie Linuxu. Tie však podľa Pikory často nedokážu automaticky inštalovať aktualizácie a tak ich rozhodne nemožno označiť za bezpečné. Ako jedno z možných riešení vidí operačný systém KasperskyOS

Po 15 rokoch práce vývojári pustili do sveta operačný systém KasperskOS, ktorý reflektuje špecifické požiadavky pre kybernetickú bezpečnosť. Jeho hlavným cieľom je chrániť softwarové a dátové systémy pred vniknutím škodlivého kódu a hackerskými útokmi. Znižuje tiež riziko poškodenia programovými chybami, chybami neúmyselnými, či spomínaným úmyselným zneužitím. Dosahuje toho napríklad tým, že aplikáciam umožňuje spúšťať len overené a bezpečné inštrukcie.