Profesné vzdelávanie v oblasti herného dizajnu a jeho špecifiká

Aj napriek tomu, že videohry sú pomerne mladé médium, je už takmer nemožné ignorovať ich relevanciu — v priebehu posledných dekád sa premenili z voľnočasovej subkultúrnej aktivity na mainstreamový fenomén. Herný priemysel rastie a stáva sa čoraz viac lukratívnejším pracovným odvetvím. V roku 2021 dosiahli jeho tržby rekorných 178,73 milióna dolárov a počet hráčov videohier sa v roku 2021 pohyboval okolo 3,2 miliard (WePC, 2022). Česká republika v hernom vývoji za svetom nezaostáva, práve naopak. V roku 2020 v Česku pôsobilo 118 firiem zamestnávajúcich 2047 vývojárov. Narastá obrat aj počet pracovných miest — celkový obrat všetkých firiem bol 5,3 miliardy Kč, vzniklo 335 nových pracovných miest a do roku 2021 sa na základe reportu České asociace herních vývojářů odhadoval vznik 400 ďalších (GDACZ, 2021).

Tvorba hier tak môže predstavovať pre mladých dospelých veľmi atraktívnu a perspektívnu kariérnu cestu. Značné množstvo pracujúcich tiež v dôsledku pandémie zvažovalo zmenu kariérnej dráhy. Čo ak ale nevedia či nechcú programovať a nie sú umelecky založení? Odpoveďou môže byť herný dizajn, na ktorého výkon nie je nutné mať technické ani umelecké zdatnosti.

Ako sa teda dajú získať kompetencie potrebné na dizajn a tvorbu hier? Podľa reportov z posledných dvoch rokov formálne profesné vzdelávanie a rekvalifikácia v tomto odvetví pomerne zaostávajú. Poukázal na to aj predseda České asociace herních vývojářů v tlačovej správe o stave herného priemyslu ČR:

“Chybí kvalitní vzdělávání i další alternativy pro generování nových zaměstnanců. Například rekvalifikace, které mohou být zajímavou příležitostí pro lidi z jiných sektorů, kde jsou vlivem pandemie nuceni propouštět. Firmy tak nyní obsazují vybrané pozice lidmi ze zahraničí. České herní odvětví je v globálním měřítku dostatečně atraktivní a konkurenceschopné, proto se firmám daří tyto zahraniční pracovníky získávat.“

(GDACZ, 2021).

Potreba profesného vzdelania v odbore herného vývoja v ČR je nevyhnutná. Podľa reportu GameHighED dopyt po formálnom vzdelaní v tomto odbore narastá (GameHighED, n.d.). V čom teda spočívajú najväčšie úskalia profesného vzdelávania herných dizajnérov v Českej republike? Ako náročný je akreditačný proces odborov zameraných na vývoj hier? Ako sa vzdeláva v tejto oblasti inde vo svete? A ako vlastne učiť niečo tak špecifické ako herný dizajn?

Špecifiká vzdelávania v hernom dizajne

Herný vývoj je odbor nútený neustále napredovať. Menia sa hry aj hráči a menia sa aj samotné procesy a to rapídne. Tieto zmeny sú najčastejšie následkom technologického pokroku v odbore, trendov na sociálnych sieťach, či zmenách v ľudskom premýšľaní (GameHighED, n.d.). Nastavenie nadčasového a udržateľného kurikula sa tak stáva extrémne náročným. V súsvislosti s tým je nutné podotknúť, že herný vývoj je odbor, ktorý len ťažko bude fungovať odtrhnutý od praxe — a to ako od kontinuálnej aplikácie nadobudnutých teoretických znalosti v praxi tvorbou hier, tak aj od úzkej spolupráce s lokálnymi hernými firmami. Príkladom spôsobu takejto spolupráce je napríklad Žilinská univerzita v Žiline, ktorá vo februári 2022 spustila prieskum v rámci medzinárodnej platformy GAMEJAM s cieľom zmapovať preferencie zamestnávateľov v hernom priemysle (SGDA, 2022). Platforma GAMEJAM taktiež poukazuje na nutnosť adaptívnych didaktických procesov v profesnom hernom vzdelávaní, ktoré by odzrkadľovali súčasné potreby trhu (FEIT UNIZA, n.d.).

Herný vývoj je tiež odbor značne špecifický. Jedná sa o odbor interdisciplinárny, čo predstavuje jeden z hlavných problémov pri dizajne vzdelávacieho kurikula. Pri dizajne sa totiž musí myslieť na predstavenie špecifík celého procesu, čo do hĺbky ťažko pokryje jeden program. Pre úspešnú kariéru v hernom priemysle je totiž nutné ovládať nielen konkrétnu vývojovú disciplínu (napr. herný dizajn) a osvojiť si kompetencie a znalosti s ňou spojené. Je nutné osvojiť si aj značnú mieru soft skills nutných pre prácu v tíme, keďže herný vývoj sa málokedy deje individuálne (GameHighED, n.d.).

Pozitívnym špecifikom odboru je prenositeľnosť kompetencií a uznávanie kvalifikácie získanej v zahraničí. Dokazuje to napríklad fakt, že v roku 2020 tvorili viac než tretinu všetkých zamestnancov cudzinci (GDACZ, n.d.). Ďalším zaujímavým špecifikom je, že formálne vzdelanie v odbore nie je nutnosťou na zamestnanie v hernej firme — veľa developerov prichádza práve z iných odborov a vzdelanie si len doplňuje kompetenciami špecifickými pre herný vývoj (Baltic Sea Games, n.d.).

Získavanie kvalifikácie

Ako však získať kompetencie špecifické pre herný vývoj, konkrétne herný dizajn? A o aké kompetencie sa vlastne jedná?

Videoherný dizajnér/ka až do októbra 2021 nebola v Česku uznávanou pracovnou pozíciou v rámci národného systému kvalifikácie. Oblastne spadá pod Ministerstvo kultúry, konkrétne do odboru umenia a užitého umenia. Na splnenie kvalifikačného štandardu musí uchádzač preukázať orientáciu v histórii herného vývoja a teórii videohier, schopnosť navrhnúť prototyp kľúčových herných mechaník pre tvorbu videohier a schopnosť prípravy kompletnej dokumentácie pre tvorbu videohry (NPI, n.d.). V jednotlivých oblastiach musí ďalej uchádzač dokázať znalosť českého i medzinárodného priemyslu a jeho históriu, herných žánrov, technológie spjaté s herným vývojom (napr. herný engine), platformy, schopnosť prakticky navrhnúť prototyp a pravidlá, odkomunikovať víziu tímu, navrhnúť projektový plán a obchodný plán videohry (NPI, n.d.). Štandard vznikol v spolupráci s odborníkmi z praxe a zo škôl a predstavuje relevantné vodítko v orientácii sa v kompetenciách.

V orientácii môže pomôcť aj vzdelávacia online platforma Creatoola, ktorá ponúka prehľad rôznych pracovných pozícií, ich špecifiká a odkazy na vzdelávacie inštitúcie s prehľadom ich zamerania a voľné pracovné pozície v odbore s cieľom pomôcť záujemcom o vzdelanie urobiť prvý krok (Creatoola, n.d.). Rady zdieľané na stránkach sú však pomerne všeobecné — rady kde začať a ako sa vzdelávať nie sú priamo prepojené na žiadne vzdelávacie inštitúcie. Tie fungujú ako samostatný zoznam, v ktorom sa ale z úživateľského hľadiska neorientuje najpríjemnejšie.

Čo sa samotného vzdelávania týka, v Česku už značné množstvo programov existuje — momentálne je zabehnutých 7 rôznych odborov na 6 univerzitách. Na VUT v Brne, ČVUT v Prahe a na Fakulte designu a umění v Plzni sa zameriavajú na umeleckú a funkčnú stránku dizajnu. Na MUNI v Brne a na UK v Prahe se venujú viac technickej a programátorskej stránke dizajnu (Chci dělat hry, n.d.). V kurikulu týchto univerzít sa nachádzajú aj samostatné kurzy so zameraním na herný dizajn. Nejedná sa však o ucelený odbor so zameraním, ale skôr o jednotlivé kurzy, či série kurzov.

Dôležitým míľnikom pre získanie kvalifikácie na pozíciu herného dizajnéra bolo spustenie naväzujúceho magisterského študijného programu Herní design na FAMU v Prahe v akademickom roku 2021. Herný dizajn vníma ako podoblasť audiovízie, poukazuje tiež na rapídny vývoj a tradíciu tohto odboru na filmových školách po celom svete. (FAMU, 2020). Program sa sústredí priamo na profesiu herného dizajnéra. Je ale nutné podotknúť, že jeho cieľom je poskytnúť študentom mimo komplexného multidisciplinárneho vývoja hlavne rozvinutie ich umeleckého talentu v oblasti herného vývoja. Absolventi sa môžu uplatniť ako herní dizajnéri, level dizajnéri, herní scenáristi či kratívny manažéri (FAMU, 2021). Súčasťou kurikula je aj grafika, animácia, či tvorba zvuku, čo môže byť problematické pre neumelecky zameraných dizajnérov. Ďalším úskalím programu je, že je koncipovaný prezenčne, čo pre študentov znamená relokáciu do Prahy. Výhodu programu predstavuje hlavne efektívne napojenie na študentov iných disciplín, ktoré dizajnér sám nezvládne.

Z hľadiska akreditačného procesu sa jednalo o proces náročný — dekanka FAMU poukázala na obavy umeleckej rady, ktorá akreditáciu udeľuje, či sa jedná o odbor spadajúci pod zameranie FAMU a o nedostatok vyučujúcich s vysokými akademickými titulmi. Zaujímavou výhradou bola aj absencia predmetov zameraných na závislosť na videohrách. Umelecká rada nakoniec program schválila a dokonca ocenila jeho progresívnosť (Film a doba, 2020).

Ďalším dôležitým míľnikom je návrh kurikula bakalárskeho programu Naratívny a herný dizajn. Návrh, ktorý je spolu s ďalšími zdrojmi a odporúčaniami súčasťou voľne prístupných a otvorených zdrojov pre vzdelávacie inštitúcie, vznikol pod záštitou medzinárodného projektu GameHighED. Súčasťou návrhu sú konkrétne vyučovacie predmety a ich rozvrhnutie do semestrov, popis znalostí zručností, a schopností, ktoré si študent v priebehu štúdia osvojí. Obsah sa zameriava primárne na dizajn, produkciu, štúdium hier ako média a tvorbu herného príbehu. Podmienkou ukončenia je vytvorenie portfólia relevantných prác a 3 mesačná prax v hernom štúdiu. Samotné kurikulum je doplnené voľne dostupnými sylabami jednotlivých predmetov a učiteľskými príručkami (GameHighED, 2022). Momentálne nie je jasné ako, či a v rámci ktorej inštitúcie v Českej republike by program mohol byť implementovaný. Na jeho tvorbe sa však aktívne podieľala Česká asociace herních vývojářů, čo naznačuje perspektívny vývoj.

Ako sa vzdeláva inde

Aj napriek tomu, že skúmaniu a návrhom rámcu vzdelávania a vzdelávacích procesov v oblasti herného sa venuje minimum akadmikov, existuje malé množstvo publikácií, o ktoré je možné sa oprieť. Larsen (2018) predstavuje tzv. koncept “juiciness”, alebo koncept šťavnatosti. Poukazuje na to, že vzdelávanie v tejto oblasti pomocou klasických učebníc a publikácií venujúcich sa hernému dizajnu je nedostatočné. Navrhuje rámec vzdelávania na vysokých školách, ktorý by kombinoval kurikulum s učením herného designového premýšľania a organizácie procesu herného vývoja. Každá z oblastí sa snaží vnímať a učiť herný dizajn a vývoj v celej jeho komplexnosti ako prierez, miesto čisto systémového a mechanického chápania herného vývoja. Výsledkom je návrh programu vychádzajúci z dlhoročnej praxe, ktorý sa sústredí dialektický proces herného dizajnu previazaný z úskaliami vývoja hier a výsledkami vzdelávania, ktoré sú aplikovateľné i mimo herný priemysel (Larsen, 2018).

Juel Larsen & Majgaard (2016) ďalej vyzdvihujú koncept herného dizajnového myslenia. Ich návrh učenia dizajnu počítačových hier je založený na evaluácii ich vlastného vzdelávacieho kurikula, ktoré nedosahovalo žiadúce výsledky. Ich filozofia učenia zvýraňuje hlavne praticipáciu, reflexiu a tvorbu. Výsledkom je návrh 4 vrstvového prístupu k návrhu priestoru pre učenie herného dizajnu vo vysokoškolskom prostredí. Zahŕňa kombináciu dizajnu s orientáciou na hráča, myslenie herného dizajnéra, riešenia komplexných dizajnových problémov a efektívnej evaluácie výsledkov. Navrhovaný model je značne praktický a priamo naviazaný na dizajn zadaní pre študentov s cieľom naučiť ich premýšľať, tvoriť a cítiť ako herný dizajnér (Juel Larsen & Majgaard, 2016).

V severnej a strednej Európe fungujú herné vzdelávacie inštitúcie ako súčasť jedného veľkého ekosystému. Na odborných školách (z angl. vocational) sa zameriavajú na praktickú výučbu tvorby hier, zatiaľ čo na vysokoškolských bakalárskych a magisterských programoch je výučba viac teoretická a zameraná na herný dizajn. Vzdelanie začína už na stredných školách, ktoré sa zameriavajú na špecifické disciplíny, medzi nimi aj dizajn. Väčšina študentov pokračuje vo vzdelávaní na vysokých školách, prípadne sa hneď zamestná v hernom priemysle. Na univerzitách sa praktická tvorba necháva na individuálnej aktivite žiaka. Výstupmi štúdia bývajú hlavne reporty, či výskumy. Školy sa však aktívne snažia implementovať imitáciu procesu tvorby hier prepojením so študentmi z iných fakúlt skrz multidisciplinárnu tímovú spoluprácu na spoločnom hernom projekte (Baltic Sea Games, n.d.).

Alternatívy k akademickému vzdelaniu

Terciárne vzdelanie však nie je pre každého — programy sú dlhé, často značne akademické a teoretické, a v Česku najčastejšie prezenčné s nutnosťou relokácie, ktorú si dospelí so stabilným zamestnaním, či rodinou často nemôžu dovoliť. Aké sú teda alternatívy?

V Česku momentálne existuje jedna online škola herného vývoja, ktorá má v ponuke kurzy herného dizajnu. Jedná sa o firmu GameDevHub, ktorá postavila svoj vzdelávací proces na výuke vedenej priamo odborníkmi z herného priemyslu. Ich kurz herného dizajnu má dohromady 12 lekcií, celý sa dá absolvovať dištančne online. Výuka prebieha v menších skupinách, ktoré dávajú priestor individuálnemu prístupu. Lekcie sú rozložené v priebehu celého týždňa a zameriavajú sa hlavne na prepojenie teórie s praxou. Odrazdujúca môže byť v prípade kurzu hlavne vyššia cena. Na stránkach tiež nie sú dostupné informácie o pedagogickom vzdelaní lektorov, takže nie je možné odhadnúť ich schopnosti predať znalosti študentom. Výhodou kurzu je tiež napojenie sa na komunitu českých herných vývojárov a transfer znalostí špecifických pre český trh.

Alternatívou k českému kurzu je pestrá škála komerčných online kurzov na platformách ako Skillshare, Udemy či Coursera, či rôzne online kurzy, ktoré poskytujú medzinárodné univerzity. Pri týchto kurzoch je však často ťažké odhadnúť ich kvalitu. Problematické tiež býva samotné štúdium z hľadiska motivácie. 40–80% študentov kurzy nedokončí, pričom dôvody bývajú rôzne — od osobných problémov, nedostatku sebadisciplíny cez neschopnosť dopredu odhadnúť časovú náročnosť kurzu (Bawa, 2016).

Výhľad do budúcnosti

Aj napriek tomu, že Česko dlhé roky v oblasti organizovaného profesného vzdelávania v hernom dizajne zaostávalo, súčasné trendy v tejto oblasti naznačujú postupný pokrok a potenciál k pokrytiu medzier a nedostatkov. Dôkazom je rozvoj súčasných odborov, vznik nových odborov na vysokých i stredných školách, či vznik kurzov, platforiem a subjektov, ktoré vzdelanie podnecujú a zaštiťujú. Aj napriek tomu, že v Česku stále chýba samostatný bakalársky študijný program so zameraním na herný dizajn, publikácia kurikula pod zášitou medzinárodného projektu GameHighED naznačuje perspektívny vývoj aj v tejto oblasti.

Nádejný vývoj naznačuje aj vznik a rozvoj samostatných subjektov zaštíťujúcich profesné vzdelávanie v hernom vývoji. Jedná sa napríklad o projekt Centurm herního vzdělávání, ktorí si kladie za cieľ podporu učiteľov hernej tvorby so zameraním na podporu odborov na stredných školách (SŠUD, n.d.). Efektívne vzdelávanie začínajúce na odobrných stredných školách tak má potenciál zabezpečiť väčšiu kontinuitu vzdelávania a silnejší vzdelávaci ekosystém. Ďalším z perspektívnych projektov je herný inkubátor, ktorý práve vzniká v Brne a kladie si za cieľ profesné vzdelávanie mladých vývojarskych tímov, primárne v oblasti biznisu (iROZHLAS, 2022).

Čo však v českom prostredí citeľne chýba je koordinovaná osveta. Informácie o možnostiach vzdelávania, uplatnenia, či žiadúcich kompetencií sú roztrúsené pod rôznymi subjektami a získať informácie ako človek zaujímajúci sa o profesné vzdelanie v odbore herného dizajnu je tak značne náročné a neprkatické.

Referencie:

1. Bawa, P. (2016). Retention in Online Courses: Exploring Issues and Solutions — A Literature Review. SAGE Open, 6(1), 2158244015621777. https://doi.org/10.1177/2158244015621777
2. Brno chce být Mekkou počítačových her. Herní inkubátor propojuje mladé talenty s profesionály. (2022, jún 30). iROZHLAS. https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/herni-prumysl-profesionalove-pocitacove-hry_2206300555_lou
3. Centrum herního vzdělávání. (n.d.). SŠUD. **https://www.ssudbrno.cz/cs/stredni-skola/centrum-herniho-vzdelavani/
4. Deep Dive: Game Education. (n.d.). Baltic Sea Games. **https://balticseagames.eu/game-incubation-roadmap/ecosystem/game-education-institutions/game-education/
5. GameHighED. (2021, apríl). BA in Narrative & Game Design: curriculum & learning outcomes. Cit 30. jún 2022, z https://gamehighed.ukw.edu.pl/zdj/ftps/229/BA-in-Narrative-Game-Design-Curriculum.pdf
6. GameHighED. (n.d.). Output 1: Initial Research & Analysis GameHighED — Report Summary in Czech. Cit 30. jún 2022, z https://gda.cz/wp-content/uploads/2020/04/Czech-Summary.pdf
7. GAMEJAM. (n.d.). FEIT UNIZA. **https://feit.uniza.sk/gamejam/
8. GDACZ. (2021, január 25). Herní průmysl ČR 2021 [Tisková zpráva]. https://gda.cz/cs/cesky-herni-prumysl-2021/
9. Herní design. (n.d.). GameDev Hub. https://www.gamedevhub.cz/home
10. Juel Larsen, L., & Majgaard, G. (2016). Expanding the Game Design Space — Teaching Computer Game Design in Higher Education. Designs for Learning, 8, 13–22. https://doi.org/10.16993/dfl.68
11. Larsen, L. J. (2018). Juicing the game design process: Towards a content centric framework for understanding and teaching game design in higher education. Educational Media International, 55(3), 231–254. https://doi.org/10.1080/09523987.2018.1512445
12. Otevřít se světu — rozhovor s děkankou FAMU Andreou Slovákovou. (2020, aug 27). Film a doba. https://filmadoba.eu/otevrit-se-svetu-rozhovor-s-dekankou-famu-andreou-slovakovou/
13. Prieskum: Preferencie zamestnávateľov v oblasti herného vývoja a outsourcingu. (2022, február 21). SGDA. https://sgda.sk/preferencie-zamestnavatelov/
14. Studium. Co a jak budu studovat? (2021, január 06). FAMU. https://hernidesign.famu.cz/studium
15. Video Game Industry Statistics, Trends and Data In 2022. (2020, január 18). WePC. https://www.wepc.com/news/video-game-statistics/
16. Videoherní designér/designérka (kód: 82–055-M). (n.d.). **NPI. https://www.narodnikvalifikace.cz/kvalifikace-1953-Videoherni_designerdesignerka/revize-3265/kvalifikacni-standard
17. Výroční zpráva FAMU 2020. (2021, máj 17). FAMU. https://www.famu.cz/media/Výroční_zpráva_FAMU_2020.pdf
18. Vyšší odborné a vysoké školy. (n.d). Chci dělat hry. Cit 30 jún 2022, z https://chcidelathry.cz/vyssi-odborne-a-vysoke-skoly/
19. Vývoj her: Hrajte a navíc vytvářejte vlastní hry. (n.d.). Creatoola. https://creatoola.cz/vyvoj-her/