(Prvé) ženy na univerzitách vo svete a v Českej republike
Konferenčný príspevok k ISKM06 Učící se společnost
Úvod
Prístup žien k vzdelaniu považujeme v dnešnej dobe za samozrejmosť. Na mnohých univerzitách a vysokých školách sú dnes študijné programy, v ktorých percento študentiek ženského pohlavia vysoko prevyšuje percento študentov mužského pohlavia, ale nebolo to takto vždy. Pravdepodobne každý z nás je oboznámený s obdobiami v histórii, kedy postavenie žien a mužov bolo na úplne inej úrovni a o rovnosti sa nedalo ani uvažovať. Vo svojej práci si nekladiem za cieľ zachytiť všetky premeny, ktorými si postavenie žien počas histórie prešlo, ani zachytiť všetky kontexty, v ktorých o postavení žien môžeme uvažovať. Chcem sa venovať najmä premenám vo vzdelávaní žien s dôrazom na univerzitné vzdelávanie na území Českej republiky.
Historický kontext: role ženy vs. vzdelanie
Povinná školská dochádzka bola zavedená Máriou Teréziou v roku 1774 a je dôležité zdôrazniť, že sa týkala aj dievčat. Vzdelávanie poskytlo dievčatám základné vedomosti ako čítanie, písanie a počítanie. Ako uvádza Bahenská (2005), najväčší dôraz vo vzdelávaní dievčat sa kládol na ručné práce, a to 12–17 hodín týždenne. Iba 2–5 hodín počas týždňa sa žiačky venovali čítaniu, približne 3–4 hodiny písaniu a 2–3 hodiny počítaniu. Výučba náboženstva prebiehala 3 hodiny týždenne. V tom čase však školy mohli navštevovať len dievčatá do veku 12 rokov — dôvodom bol fakt, že v tom veku väčšina dostala svoju prvú menštruáciu a odvtedy bolo ich povinnosťou pripravovať sa na rolu manželky a matky (Koval & Sekyrková, n.d.).
Iným spôsobom to fungovalo v bohatších meštianskych rodinách, kde boli dievčatá na svoju rolu a postavenie v spoločnosti pripravované doma, zvyčajne s pomocou domácich vychovávateľov. Vo väčšine rodín bolo vzdelanie zaistené súkromným učiteľom, čím bola aj úroveň vzdelania vyššia, avšak napriek tomu ženy z týchto rodín nemali možnosť študovať na stredných a vysokých školách (Zormanová, n.d.). Podobnou výchovou prechádzali aj dievčatá v kláštorných školách či penzionátoch. Cieľom bolo vychovať z dievčaťa ženu, ktorá sa dokáže postarať o domácnosť, reprezentovať svoj dom a manžela. Tento trend si v spoločnosti držal svoje pevné miesto až do 40. rokov 19. storočia.
Na území Česka v 19. storočí bolo hlavným cieľom dosiahnuť politickú rovnoprávnosť žien a zaistenie prístupu k vzdelávaniu všetkým ženám — a tým aj zaistenie dôstojného života v prípade, že by sa nikdy nevydali, píše ďalej Zormanová. Výsledkom by bol aj vznik ženskej nezávislosti od mužov, čo by umocnilo postavenie ženy v spoločnosti.
V priebehu 19. storočia vznikali rôzne školy poskytujúce dievčatám základné vzdelanie, na ktoré postupom času nadväzovalo vyššie odborné vzdelanie na novovznikajúcich školách či učilištiach pre ženy. Väčšina z nich neposkytovala ženám možnosť pokračovania v štúdiu na univerzite, v tej dobe pravdepodobne táto myšlienka neexistovala. Vo svojej práci sa preto zameriam až na neskoršie obdobia a roky, počas ktorých boli rôznymi osobami podnikané významné kroky a zriaďované inštitúcie, ktoré v konečnom dôsledku otvorili ženám brány k dosiahnutiu univerzitného vzdelania.
Ženy na univerzitách vo svete
Vo svete sa univerzitné vzdelanie ženám umožnilo o niekoľko rokov skôr, ako tomu bolo na území Českej republiky. Elena Lucrezia Cornaro Piscopia, pôvodom Talianka, bola jednou z prvých žien na svete, ktorá získala univerzitný titul. Okrem húževnatosti oplývala aj hudobným talentom, ovládala hru na viacerých hudobných nástrojoch, plynule hovorila niekoľkými jazykmi a je autorkou niekoľkých hudobných diel (Krulišová, 2021). 25. júna 1678 v Padove jej bol udelený doktorský titul v oblasti filozofie a stala sa tak úplne prvou ženou, ktorá získala doktorát.
Avšak postoj mužov k štúdiu žien bol v spoločnosti jednoznačne odmietavý. Dana Schmidt sa vo svojom článku vyjadruje nasledovne:
„Studium může poškodit dělohu a vést až k neplodnosti“, tvrdil Frantz Howitz, dánský lékař a první gynekolog ve Skandinávii, respektovaný odborník, ale také silný odpůrce vzdělání žen. Údajnou spojitost studia a sterility vysvětloval tím, že vysedávání nad knihami brání dostatečnému prokrvování dělohy, která tím ztrácí své přirozené schopnosti. V Praze tvrdil profesor Josef Thomayer, že ženy nemůžou studovat medicínu, protože nejsou dostatečně fyzicky zdatné. Mnozí tvrdili, že ženský mozek je menší než mužský (Schmidt, n.d.).
Napriek tomu sa ženám v mnohých krajinách podarilo na univerzitách preraziť. Okrem filozofických fakúlt boli lekárske fakulty jedny z prvých, umožňujúce ženám získanie univerzitného vzdelania. Do polovice 19. storočia bolo spojenie „žena — lekárka“ nepredstaviteľným pojmom. V tej dobe vládlo presvedčenie, že štúdium na univerzite aj vykonávanie lekárskeho povolania bolo určené iba mužom (Lefnerová, 2018). V spoločnosti prevládal všeobecný názor, že ženy majú na rozdiel od mužov nedostatočné množstvo duševných a fyzických síl, aby úspešne dokončili lekársku fakultu či následne vykonávali povolanie lekárky. Nižšie je uvedený prehľad niektorých významných krajín, kde sa k lekárskemu vzdelaniu dostali ženy po prvýkrát v histórii.
Prvou lekárkou vôbec sa stala Elizabeth Blackwell v USA. Promócie mala v štáte New York v roku 1849 a stala sa tak prvou ženou, ktorá získala titul MUDr.
V neskoršom období, v 60. rokoch 19. storočia umožnili štúdium na lekárskych fakultách ženám aj švajčiarske univerzity. Už v rokoch 1899–1900 bolo k štúdiu zapísaných približne 355 žien a ako prvá získala titul v Zürichu Naděžda Suslová v roku 1867.
V Dánsku sa vôbec prvou akademičkou a lekárkou stala Nielsine Nielsen v roku 1885. Napriek odporu niektorých vzdelancov sa jej podarilo otvoriť vlastnú ordináciu v Kodani a súčasne sa podieľala aj na ženskom hnutí.
Rusko sa stalo prvým štátom v celej Európe, ktorý otvoril lekársku fakultu pre ženy. Stalo sa tak vo vtedajšom hlavnom meste, Sankt Petersburgu na Štátnej Lekárskej univerzite I. P. Pavlova (Pervyj Sankt-Peterburgskij gusudarstvennyj medicinskij universitet imeni akademika I.P.Pavlova) v roku 1897. Až od roku 1916 začala prijímať mužov a dobré meno, ktoré si univerzita získala, nesie dodnes.
Vzdelanie žien na území Česka
Významnou osobnosťou, ktorá sa zaslúžila o pozdvihnutie vzdelania žien na vyššiu úroveň vedúcu k umožneniu štúdia na univerzite v českom prostredí, bola Eliška Krásnohorská. V roku 1890 bolo otvorené prvé dievčenské gymnázium v Prahe, ktoré nieslo názov Minerva. Stalo sa tak prvým dievčenským gymnáziom v strednej Európe.
Výuku zajišťovali profesoři chlapeckých gymnázií, na jejichž hodinách byl přítomen dozor — starší, provdaná žena, která dohlížela na morálku žákyň i vyučujících. Jako soukromá škola neměla Minerva v prvním období své existence právo maturit, které mezi lety 1896 a 1908 probíhaly na státním chlapeckém gymnáziu (Koval & Sekyrková, n.d.).
Podľa Bahenskej (2005) sa vyučovanie na gymnáziu delilo na 2 celky: dvojročnú prípravu pre doplnenie učiva zo všeobecných škôl, ktoré študentky navštevovali do svojho nástupu na gymnázium, a na 4 roky gymnázia nasledujúce potom. Do týchto šiestich rokov bolo koncentrované učivo, ktoré prebrali chlapci na chlapčenských gymnáziách. Minerva je považovaná za vrchol boja za ženské vzdelávanie v Českej republike, pretože im umožňovala štúdium na univerzite. Vďaka maturitnému vysvedčeniu mohli študentky od roku 1901 navštevovať univerzitu a od roku 1907 im bolo umožnené maturovať na svojom vlastnom ústave.
Autorky Marie Koval a Milada Sekyrková uvádzajú, že Eliška Krásnohorská sa významným spôsobom podieľala aj na získaní povolenia k štúdiu žien na univerzitách, nie len k ich navštevovaniu:
Od roku 1897 mohly dívky na základě císařského rozhodnutí studovat na filozofických fakultách a od roku 1900 na lékařských fakultách v habsburské monarchii. Absolventky Minervy se staly prvními řádnými univerzitními studentkami pražské české univerzity. Kolokviální vysvědčení z univerzitních přednášek jim otevřelo cestu k řadě postů, zajišťujících slušnou samostatnou obživu, např. učitelská místa na dívčích gymnáziích, asistentská místa v univerzitních laboratořích atd (n.d.).
Prvé české ženy na univerzitách
Za veľký úspech sa v histórii žien na univerzitách v kontexte Českej republiky považujú promócie dvoch žien, a to Bohuslavy Keckovej a Anny Bayerovej, ktoré už boli spomenuté v prechádzajúcej kapitole.
Bohuslava Kecková študovala súkromne a v roku 1874 zmaturovala na gymnáziu v Prahe. Vysokoškolské štúdium však absolvovala vo Švajčiarsku v Zürichu, kde v roku 1880 získala doktorát (Lefnerová, 2018). V tom istom roku sa uskutočnili aj promócie Anny Bayerovej, ale ani jednej z nich nebol uznaný ich vysokoškolský diplom. Až v roku 1896 bola ich kvalifikácia uznaná za plnohodnotnú a mohli sa tak uplatniť vo svojom odbore.
Prvé ženy na českých univerzitách
Vstup žien na univerzitu neznamenal hneď aj pokrok v ich vzdelávaní. V roku 1896 síce české ženy získali povolenie k vstupu na univerzitu, ale iba ako hospitantky — mohli navštevovať prednášky so súhlasom vyučujúceho. Tieto výhody im mohli byť kedykoľvek zrušené a nemali ani právo skladať skúšky (Zormanová, n.d.). Až v roku 1897 boli ženy prvýkrát prijaté ako riadne študentky na Filozofickú fakultu Karlo-Ferdinandovu — dnešnú Karlovu univerzitu (Recmanová, 2023). Tento rok sa teda stal rokom, kedy sa žena na území Českej republiky prvýkrát vôbec stala študentkou univerzity. Ani to sa však nezaobišlo bez splnenia niekoľkých podmienok: museli byť plnoleté, mať rakúske štátne občianstvo a úspešne zloženú maturitnú skúšku.
Úplne prvou ženou, ktorá úspešne zložila štátne skúšky, bola Milada Paulová. Neskôr v roku 1925 sa stala docentkou a potom profesorkou na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej, ako uvádza Lefnerová (2018). Túto udalosť môžeme považovať za akési otvorenie dverí aj ostatných fakúlt českých univerzít pre ženy. Dôkazom nárastu populácie žien — študentiek je aj fakt, že v roku 1939 boli promované ďalšie štyri študentky filozofie.
Ostatné študijné programy boli ženám sprístupnené až neskôr. Ministerstvo kultúry povolilo vyučovanie ženám na lekárskej a farmaceutickej fakulte až 3. septembra 1900. V tomto odbore sa stala prvou českou absolventkou Anna Honzáková, ktorá bola promovaná v roku 1902. Bolo to až 24 rokov po vôbec prvej žene v Európe, ktorá vyštudovala lekársku fakultu — Fínka Rosina Heikel (Schmidt, n.d.). V skutočnosti však bola Anna Honzáková až tretia česká promovaná lekárka, ako ďalej píše Schmidt. Štátne skúšky už pred ňou úspešne zložili Bohuslava Kecková a Anna Bayerová vo Švajčiarsku, keďže na území Česka im vtedy nebolo umožnené študovať na lekárskej fakulte.
Získať doktorský titul bolo teda ženám umožnené až po roku 1900 a prinášalo to so sebou výhody, ako napríklad získať vlastnú lekársku prax. Autorky textu pre výstavu Ženy mohou… Marie Koval a Milada Sekyrová (n.d.) píšu, že prvou českou doktorkou filozofie sa stala Zdeňka Marie Baborová (vydatá Čiháková), a to v roku 1901.
Lefnerová (2018) vo svojej práci ďalej uvádza: „Fakulty filosofická a lékařská byly jediné dvě, které poskytovaly vzdělání dívkám do zániku monarchie. Teprve až po vzniku Československé republiky přijala první dívky právnická fakulta v Praze a roku 1920 i České vysoké učení technické.“ 28. októbra 1918 sa otvorili dvere právnickej fakulty ženám, ktoré sa tak mohli stať riadnymi študentkami práva. Tento čin sa stretol s veľkým úspechom a záujem o právnické štúdium medzi ženami vzrástol. Do konca školského roka sa k štúdiu zapísalo asi 80 žien. Legalizácia ich prítomnosti na univerzite bola potvrdená ministerským výnosom z 22. apríla 1919. Prvú absolventku právnickej fakulty delilo od prvej filozofky 20 rokov.
Technické odbory tiež zaznamenali u žien úspech. Milada Petříková Pavlíková sa v roku 1921 stala prvou českou diplomovanou inžinierkou (Koval & Sekyrková, n.d.).
Na záver kapitoly chcem uviesť hlavné dôvody, prečo sa s umožnením univerzitného vzdelávania ženám dlhú dobu nedarilo:
Ženy s univerzitním vzděláním, které chtěly vykonávat kvalifikovanou práci, ohrožovaly mužskou dominanci v těchto oborech. Muži byli ochotni tolerovat tradiční ženská povolání. Nad jejich síly však bylo představit si, že by ženy měly přístup do zaměstnání tradičně vykonávaných muži. Obávali se také konkurence a skutečnosti, že ženy ochotně pracovaly za nižší mzdy, a tím strhávaly dolů i platy mužů (Lefnerová, 2018).
Ženy na českých univerzitách v súčasnosti
O niekoľko stoviek rokov neskôr už nepochybujeme o tom, že ženy majú schopnosti ukončiť univerzitné vzdelanie rovnako úspešne ako muži. V priebehu desaťročí dokonca došlo k preklopeniu počtu mužov a žien — podľa štatistík sú odbory, v ktorých väčšina študentiek sú ženy. Stále sú však viditeľné rozdiely v počte žien a mužov na akademickej pôde, preto je potrebné rozlišovať, či zastúpenie žien na univerzitách kladieme do kontextu akademických pracovníkov alebo do kontextu množstva študentov.
Ešte v roku 2015 zásadné rozhodnutia týkajúce sa školstva prinášali muži (Keményová, 2018). V tomto roku zaujímali post rektorky zo všetkých českých univerzít iba dve ženy a post prorektorky iba necelá tretina: z celkového počtu 28 verejných vysokých škôl sa na pozícii rektorky nachádzali dve ženy a z počtu 118 prorektorov ich bolo 32. Ako Keményová uvádza, podľa monitorovacej správy Sociologického ústavu AV ČR je žien v akademickom prostredí viac, ale nárast je pomalý. Na rozhodovacích pozíciách mali hlavné slovo v roku 2015 taktiež muži — iba 10,3 % žien stálo na čele niektorých výskumných či vysokoškolských inštitúcií.
Danuše Nerudová, vtedajšia rektorka Mendelovej univerzity v Brne, zastáva názor, že príčinou nižšieho zastúpenia žien na akademickej pôde sú samotné ženy:
Cesta k vyšším číslům ovšem bude velmi dlouhá. Ze své zkušenosti vím, že velmi často to bývají ženy samy, které jsou příčinou těchto nízkých počtů. A to proto, že na rozdíl od mužů se velmi často zbytečně podceňují a přisuzují větší váhu svým případným slabinám, než by na jejich místě kladli muži (Keményová, 2018).
Monitorovacia správa za rok 2021 prináša prehľad zastúpenia žien na akademickej pôde — ako študentiek, tak aj žien vo výskume. Jej najnovšie spracovanie vyšlo minulý rok, t.j. 2023, takže sa pravdepodobne v krátkom čase dočkáme aktualizácie nasledovných údajov. Mgr. Hana Třísková, vedúca výskumu, vo svojej publikácii uvádza prehľadne spracované dáta: v roku 2021 bolo magisterských študentov v Českej republike 99 490 a z toho 60 524 žien, čo je v prepočte viac ako 60 % (2023). Oproti dobám historickým teda došlo k významnému pokroku. Podľa štatistík je zastúpenie žien medzi študentmi magisterského štúdia dlhodobo vyššie ako zastúpenie mužov, stále približne 60 %. Podobné zastúpenie majú ženy aj medzi absolventmi magisterského štúdia. Univerzity od roku 2005 zaznamenávajú v tejto oblasti vzostupný trend, pretože z pôvodných približne 55 % stúpol počet absolventiek na 60 % spomínaných vyššie.
V doktorských programoch však počet žien v prevahe nie je — v roku 2021 ich zastúpenie tvorilo necelých 45 %. Avšak je nutné spomenúť, že medzi rokmi 2005–2011 počet študentov doktorských programov stúpal a za toto si smú pripísať zásluhy práve ženy. Podobné čísla sú badateľné aj pri zastúpení jednotlivých pohlaví u absolventov doktorských programov. Třísková ďalej uvádza:
Muži nicméně celkově převažují mezi studenty a absolventy doktorských programů a především výrazně a dlouhodobě převažují mezi výzkumníky. Při pohledu na situaci v jednotlivých oborech je patrné, že v přírodních, zemědělských, lékařských, sociálních a humanitních vědách ženy na magisterském stupni studia jednoznačně převažují. V doktorském studiu je jejich poměr vůči mužům relativně vyrovnaný (resp. muži nepatrně převažují v přírodních a zemědělských vědách, zatímco ženy v lékařských, sociálních a humanitních oborech). U všech jmenovaných oborů je ale podíl žen mezi absolventy doktorského studia významně vyšší než mezi výzkumníky (2023).
Výskum ukazuje, že v technických odboroch je celkovo najnižšie zastúpenie žien medzi všetkými vedeckými odbormi a toto číslo má tendenciu klesať.
Na akademickej pôde vo vedení a vo výskume je od počiatku až do súčasnosti výrazne menej žien ako mužov. V roku 2021 bolo zo všetkých zamestnancov univerzít pracujúcich na plný úväzok iba 36,2 % žien a je nutné dodať, že ženy pracujú na podstatne nižších pozíciách ako muži, napríklad ako lektorky či asistentky. Ešte menšie zastúpenie žien je možné objaviť medzi profesormi, tu sa číslo pohybuje niekde nad 15 %. Medzi docentmi je to necelých 27 %. Badateľné sú aj rozdiely v platovom ohodnotení žien a mužov na rovnakých pozíciách, avšak podrobný rozbor by už bol nad rámec tejto práce.
Záver
Obsiahnuť všetky oblasti, v ktorých došlo k zmenám v postavení žien v kontexte ich pôsobenia na univerzitách od obdobia ich vzniku by si vyžadovalo viac času a priestoru, ako dovoľuje rozsah tejto práce. Mojím cieľom bolo zdôrazniť niektoré významné historické udalosti, ktoré umožnili dievčatám a ženám dosiahnuť rovnaké vzdelanie, ako bolo odjakživa umožnené mužom. Dôležité je konštatovať, že v spoločnosti stále nevládne jednotný názor na vzdelanie žien, čo je dané kultúrnymi a historickými rozdielmi, ktoré formovali jednotlivé štáty či územia. Je však rovnako dôležité podotknúť, že v tejto oblasti zaznamenávame stále väčšie pokroky a úspechy a tak sa na budúcnosť žien na akademickej pôde — či už ako študentiek alebo výskumníčok — môžeme pozerať s nádejou na zlepšenie.
Zdroje
1. Bahenská, M. (2005). Počátky emancipace žen v Čechách: Dívčí vzdělávání a ženské spolky v Praze v 19. století.
2. Schmidt, D. (n.d.). Za vzdělání a proti bludům. Fórum 50 %. Cit 18. máj 2024, z https://padesatprocent.cz/cz/za-vzdelani-a-proti-bludum
3. Recmanová, I. (2023, január 9). Školy pro ženy razily dívkám cestu za vzděláním. Existují dodnes. Perpetuum — vzdělávání bez hranic. https://perpetuum.cz/2023/01/skoly-pro-zeny-razily-divkam-cestu-za-vzdelanim-existuji-dodnes/
4. Krulišová, I. (2021, apríl 27). Krásná a chytrá Elena Cornaro Piscopia: První žena, které pronikla mezi vědce. https://www.stoplusjednicka.cz/krasna-chytra-elena-cornaro-piscopia-prvni-zena-ktere-pronikla-mezi-vedce
5. Keményová, Z. (2018, september 18). Nerozhodují a mají nižší platy. Ženy na univerzitách. Universitas, magazín vysokých škol. https://www.universitas.cz/tema/1644-nerozhoduji-a-maji-nizsi-platy-zeny-na-univerzitach
6. Lefnerová, I. (2018). První české ženy na evropských univerzitách. https://dspace.tul.cz/handle/15240/25545
7. Koval, M., & Sekyrková, M. (n.d.). Ženy mohou… Studovat. Ženy mohou. Cit 18. máj 2024, z https://zenymohou.cz/vystavy/studovat/
8. Třísková, H. (2023). Postavení žen v české vědě. Monitorovací zpráva za rok 2021. Sociologický ústav AV ČR, v. v. i. https://www.soc.cas.cz/publikace/postaveni-zen-v-ceske-vede-monitorovaci-zprava-za-rok-2021
9. Zormanová, L. (n.d.). Rozvoj vzdělávání žen na Moravě a ve Slezsku v 19. A na počátku 20. Století. Cit 22. máj 2024, z https://clanky.rvp.cz/clanek/c/g/12747/ROZVOJ-VZDELAVANI-ZEN-NA-MORAVE-A-VE-SLEZSKU-V-19-A-NA-POCATKU-20-STOLETI.html
