Psychológia na internete
Text vznikol ako záverečná seminárna práca k predmetu VIKMA16 — Učící se společnost.
Svet sa neustále mení a tak aj ľudstvo prešlo vo svojom vývoji mnohými zmenami. Fenoménmi dnešnej doby sú internet či sociálne siete. Príchod internetu veľmi veľa zmenil a ako tvrdí napríklad aj Vasile, zmeny ním spôsobené sa nemôžu ignorovať.
Rovnako, ako sa menilo v priebehu storočí a rokov poznanie a záujem ľudí, menili sa aj výskumy, ktoré tieto zmeny skúmali. Doba, keď boli osobné počítače nazoaj drahé a dostupné len pre určitú privilegovanú skupinu ľudí, je už dávno preč. Už vo výskume z roku 1998 64 % ľudí povedalo, že využívanie online či Internetových služieb je pre nich nevyhnutnosťou, pre 94 % umožňovala jednoduchšiu komunikáciu s rodinou a priateľmi. Dnes — takmer 20 rokov neskôr — je jasné, že toto číslo mohlo byť omnoho vyššie.
Nové zameranie psychológie v digitálnej ére
Jednou z oblastí, ktoré sa museli značne rozšíriť a zamerať svoju pozornosť na nové oblasti (na nové technológie), je aj psychológia. Už dávnejšie si veľa ľudí a výskumníkov uvedomilo, že správanie na internete je u mnohých ľudí iné, ako je ich správanie v skutočnom svete. Objavuje sa stále viac zdrojov, ktoré poukazujú na zmenu správania ľudí v online prostredí aj nové fenomény, ktoré vznikajú. S rozšírením internetu a jeho rastúcou obľubou sa začalo rozprávať napríklad o disinhibičnom správaní, závislosti na internete či digitálnej identite.
Reálny vs. virtuálny život
McKenna a Bargh definujú rozdiely medzi reálnym životom a tým na internete — čo sa týka identity, sociálnych interakcií či vzťahov: anonymita; podstatne nižšia úroveň dôležitosti pre fyzický vzhľad aj vzdialenosť pri rozvoji vzťahov či vyššia kontrola času aj tempa interakcií.
Veľmi viditeľné rozdiely sú aj v komunikácií, pretože na rozdiel od reality, v online svete nemusíme odpovedať hneď. Máme čas premyslieť si, ako chceme reagovať, po napísaní správy ju upravovať a preformulovávať a to tak dlho, kým s výsledkom nie sme spokojní. Dôležité je tiež to, že môžeme upravovať nie len správy, ale aj našu identitu.
Disinhibícia, flaming
S anonymitou, ktorá tvorí dôležitý faktor internetu, sa spája aj pojem disinhibácia. Peter Bajan odkazuje na mnoho výskumov, z ktorých je jasné, že je považovaná za ťažko definovateľnú a dokonca je často stotožňovaná s pojmom flaming. On ju chápe ako „správanie charakteristické zjavnou redukciou záujmu o sebeprezentáciu a posudzovanie druhými resp. verejnú mienku.“
Ľudia na internete môžu byť na jednej strane kritickí, agresívni, nenávistní, rôzne sa vyhrážať, prípadne sa zapletú so zločinom či násilím, ktoré by v reálnom živote obchádzali a vyhýbali sa tomu. Suler takúto disinhibíciu nazýva toxickou. Jej opakom je benigná disinhibícia, pri ktorej ľudia pomáhajú ľuďom, sú schopní lepšie odhaliť svoje strachy či priania.
Medzi rôzne aspekty, ktoré ovplyvňujú disinhibíciu, patrí už spomínaná anonymita. Suler okrem nej popisuje aj neviditeľnosť, asynchronicitu či solipsistickú introjekciu. Niektoré z aspektov budú ďalej rozoberané:
Anonymita
Utajené či neznáme informácie o autorovi, to je jeden zo základných faktorov disinhibičného efektu. Ľudské online ja sa odosobní od offline ja, môžu sa presvedčiť, že to ani nie sú oni.
Často sa objavuje pseudonym, teda nie je ukázané pravé meno autora, len prezývka, s tým, že pravé meno môže (ale nemusí) byť známe. Pseudonymy sú časté napríklad pri spisovateľoch (Marc Twain). Určitá výhoda pri pseudonymoch je, že sa autor dokáže spojiť s rôznymi príspevkami a dá sa s ním určitým spôsobom skontaktovať.
Výhoda anonymity sa dá vidieť pri vyjadrovaní názorov o politických režimoch v krajinách, kde by to mohlo autorovi spôsobiť problémy. Rovnako existuje mnoho fór a miest na internete, kde sú debatované veľmi osobné problémy a riešené pre niekoho zahanbujúce otázky. Keď sú ľudia anonymní, sú si tiež viac rovní — odpadajú faktory ako pohlavie, vek či vzdelanie.
Napriek tomu existujú, samozrejme, aj nevýhody anonymity. Súvisí to s tým, že ľudia na základe pocitu, že ich nikto nepozná a nedohľadá, vykonávajú rôznu kriminálnu činnosť. Rovnako môžu byť následkom flamewars (flames). V afekte a návale emócií, keď človek nájde na internete príspevok, s ktorým naozaj vnútorne nesúhlasí, môže reagovať agresívne, nahnevane či osočujúco nie len voči príspevku, ale aj jeho autorom. Súvisí to aj s deindividualizáciou, človek sa cíti tak spojený s určitými ľuďmi, že sa pridá pri „flaimovaní“ k nim. Ako výsledok môže byť aj niekoľko stoviek hádajúcich sa deindividualizovaných, nahnevaných a anonymných účastníkov. Anonymitu využívajú aj členovia rôznych nenávistných či rasistických skupín, keď posielajú nenávistné či výhražné emaily.
Neviditeľnosť
Pokiaľ človek aj pozná identitu človeka, ktorý je na druhej strane obrazovky či niekde na sieti, k disinhibičnému správaniu môže pomôcť fakt, že ten človek nie je fyzicky pri nás prítomný. Z psychologického hľadiska má to, že nevieme, ako človek reaguje na správu — či sme mu ublížili, začal plakať alebo sa rozozmial — veľký význam.
Asynchronicita
Niekedy trvá veľmi dlho, kým človek odpíše — deň, týždeň, mesiac. To, že nemusíme okamžite riešiť odpoveď, má veľký vplyv na naše disinhibičné správanie. Ojedinelé nie sú ani momenty, keď človek niečo napíše a potom z internetu rýchlo odíde, aby sa vyhol okamžitej reakcií (hit and run).
Autorita
Keď sa v skutočnom živote rozprávame s niekým, kto je autorita, vidíme na ňom mnoho jasných znakov — výraz tela, tváre, oblečenie a celkové správanie — vyžaruje z neho rešpekt. Na internete majú všetci rovné právo vyjadrenia — nezáleží na pohlaví, veku, zdravotnom stave. Pri rozhovoroch s autoritami je preto na internete komunikácia otvorenejšia.
Faktor autority je spojený aj s anonymitou, pretože vďaka tej sú si na internete všetci rovní.
Flaming
Už vyššie som spomínala, že v rôznych prácach je pojem flaming vysvetlený ako disinhibícia na internete. Inak tomu nie je napríklad ani v internetovom slovníku, ktorý pojem flaming v internetu vysvetľuje ako disinhibíciu na internete, ale aj virtuálnu agresivitu či vedomé nepriateľské správanie. Podľa mňa sa však nedajú tieto dva pojmy stotožňovať a Lapidot-Lefler a Barak upozorňujú na viacero výskumov, ktoré flaming považujú za hlavný prejav toxickej online disinhibície. E-bezpečí za flaming označuje nepriateľské správanie, sprevádzané vyhrážkami či nadávkami v prostredí internetu. Flamer, teda útočník, reaguje útočne na názory, s ktorými nesúhlasí, avšak argumenty nie sú premyslené ani prepracované, jednoducho iba nadáva či uráža.
Hollá (2016) definuje aj hejtovanie, ktoré súvisí aj s flamingom aj kyberšikanou — pojem je spájaný s neznášanlivosťou prejavovanou cez ICT.
Ako hejter sa dá označiť človek, ktorému sa nič nepáči, všetko vie najlepšie, kritiku má v krvi a chce byť videní. Jeho komentáre sú urážlivé, provokačné a často ublíži. Ničitelia sa potrebujú ventilovať, hoci aj na náhodných obetiach.
Z výskumu 1083 respondentov vyplýva, že 84 % mladých ľudí sa stretlo s takýmto nenávistným správaním na internete, ale až tri štvrtiny sa voči tomu zachová pasívne. Aktívne vystúpi, prípadne nejako reaguje, len 10 % respondentov. Ďalší výskum preukázal, že napríklad v Taliansku je hejtovanie obrátené proti migrantom alebo náboženským a etnickým menšinám. Avšak webové komunity začínajú byť vo veľkom proti a nenávistné komentáre sa snažia riešiť. Na rozdiel od Slovenska, kde reakcie na útoky nie sú dostatočné a najčastejšie sa online útočí na Rómov, Maďarov, známe osobnosti alebo politikov.
Kyberšikana
Ako kyberšikana sa obecne označuje „použitie komunikačnej a informačnej technológie, najmä mobilných telefónov a Internetu, k úmyselnému ublíženiu druhým.” Iná od bežnej šikany je z dôvodu anonymity, časovej neobmedzenosti útoku či hrá úlohu aj nezámernosť — útočník si často neuvedomí, že “prestrelil”.
Je to jeden z najčastejších javov na internete. Výskum ukázal, že v 49,8 % sa mladí ľudia stretli na internete s vysmievaním a nadávaním, 59 % zo skúmaných priznalo, že si sami “robia z iných srandu”. Následky kyberšikany môžu byť rôzne vážne, od zanezbávania povinností do školy či porúch spánku po sebapoškodzovanie či samovraždu. Existuje veľké množstvo publikácií ši webových stránok, venujúcich sa kyberšikane, ktoré obsahujú rady, návody a linky pomoci, keby niekoho kyberšikana trápila alebo bol jej svedkom. Rovnako sa rôzne zdroje venujú ďalším rizikovým javom na internete, ako je napríklad kybergrooming či sexting.
Digitálna identita
Ďalšou zo zaujímavých tém internetovej psychológie je digitálna identita. Tá sa chápe ako súhrn informácií o osobe v digitálnej podobe.
V posledných rokoch sa venuje stále viac publikácií identite mladých ľudí na internete. Ako jeden z hlavných výstupov väčšiny z nich sa zdá zistenie, „že nová generácia dospievajúcich sa zásadne líši od tých predchádzajúcich.“ Tento fakt má veľký vplyv na celú spoločnosť. Marc Prensky označil príslušníkov novej online generácie ako Digitálnych domorodcov (Digital Natives) — sú to tí ľudia, ktorí sa narodili do prostredia digitálnych technológií a sú pre nich samozrejmou súčasťou života (podľa Parfley a Gasser sú to ľudia narodení po roku 1980). Ľudia, ktorí v určitej fáze svojho života začali digitálne technológie používať a osvojili si ich, nazýva Prensky pojmom Digitálni prisťahovalci (Digital Immigrants).
Podstatné, a možno nie najpríjemnejšie uvedomenie je, že keď sme online, nechávame určité stopy — či už vedome alebo nevome, chcene či nechcene. Servery si zaznamenávajú, kade sme prechádzali, vytvárame si rôzne nicky či píšeme príspevky v diskusiách. Tým všetkým vzniká zhluk digitálnych dat s informáciami o tom, kto v online prostredí sme a o tom, ako sa v takomto online prostredí prezentujeme. Podľa toho, kde na internete sa pohybujeme, naša prítomnosť môže byť vyjadrená prezývkou, profilom na sociálnej sieti, atď. „Pre označenie toho, čo do tej prítomnosti na internete vkladám,“ (napríklad akú si zvolíme na „chate“ prezývku), „sa používa termín konštrukcia virtuálnej identity.“ Šmahel a Ševčíková ďalej píšu, že niečia virtuálna identita môže byť pre ostatných reprezetnáciou danej osoby.
Virtuálna identita pritom môže byť konštruovaná veľmi rôzne: môžem sa prezentovať taký, aký si myslím, že som; môžem prezentovať len určitú svoju časť/vlastnosti; prípadne si prisúdim vlastnosti, ktoré v skutočnosti nemám.
Digitálna stopa
Za digitálne stopy označujeme všetky informácie, ktoré po sebe necháme či už na internete, alebo v rôznych aplikáciách. Ako to definuje Tony Fish, digitálne stopy sa dajú chápať ako metadata o tom, kto sme, a pochádzajú z webu, mobilu aj interakcií s televíziou.
Napriek takémuto širokému vyčleneniu je jasné, že naprieč rôznymi obormi bude samotný pojem chápaný rôzne. Vyššie uvedená definícia (digitálna stopa je súbor informácií zanechaných užívateľom na sieti) je z pohľadu informačnej vedy. Už napríklad kriminalistika chápe digitálne stopy inak — ako dôkazný materiál — informáciu, ktorá má vypovedajúcu hodnotu, uloženú či prenášanú v digitálnej podobe. (Pri ďalšom používaní pojmu bude digitálna stopa chápaná z pohľadu informačnej vedy.) Černý uvádza, že základným zdrojom informácií o nás môžu byť: diskusie pri článkoch, naša aktivita na sociálnych sieťach či na akých stránkach sme registrovaní, prípadne ktoré spravujeme.
Podľa mňa hlavné riziko (odhliadnuc od straty súkromia), ktoré plynie z našich digitálnych stôp, je krádež identity. Pokiaľ niekto dokáže nazhromažďovať dosť údajov o mne, je potom veľmi jednoduché vytvoriť si falošný účet na sociálnej sieti a vydávať sa za mňa, rovnako ako písať si s mojimi kamarátmi a známymi, ak ich presvedčí, že to som naozaj ja. Následkom takejto krádeže identity môže byť zhoršenie reputácie, či za pomoci sociálneho inžinierstva prídenie k peniazom. Rovnako sa môžu objaviť problémy v škole alebo práci. (Každý človek by mal aspoň raz za čas spraviť egosurfing, aby zistil, čo o ňom vlastne na internete je nájditeľné.)
Identita na Facebooku
Otázkou identity na Facebooku sa zaoberá Marie Pospíšilová vo svojej knihe (Pospíšilová, 2016). Upozorňuje na to, že otázky identity sú často spojené aj s otázkami súkromia — nie len na individuálnej úrovni, ale je to aj spoločenský a politický problém. Objavujú sa nové otázky, na ktoré sa musia hľadať a hľadajú odpovede — prečo ľudia vôbec zverejňujú o sebe toľko informácií? Aké dopady má či môže mať výrazná ľudská otvorenosť vo virtuálnom svete?
Autorka ďalej tvrdí, že identita sa vo svojej podstate nemení, či už je vo fyzickom alebo virtuálnom svete. (Je potom zaujímavé porozmýšľať, čo pre ľudí z tohto pohľadu znamená experimentovanie s identitami.) Nech ide o prostredie akékoľvek, „jednáme na základe reálnych a predpokladaných reakcií druhých — teda toho, ako reagujú obvykle.“ (str. 23) Vďaka novému prostrediu môžu byť však aj určité reakcie nové. Vyjadruje sa aj k zjednodušenej možnosti krádeže identity — je spôsobená tým, že pokiaľ ľudia chcú byť v online svete viditeľní, informácie sú viditeľné všetkým, tým pádom aj omnoho jednoduchšie dostupné = využitie informácií z online sveta je v tom offline svete omnoho jednoduchšie.
Závislosť na internete
S rastúcou obľubou internetu v spoločnosti stúpa potreba riešenia otázky závislosti na internete. Už v 90. rokoch sa jej začala venovať Kimberly Young, ktorá v roku 1995 založila centrum pre internetovú závislosť (the Center for Internet Addiction), či ju neskôr popisovala v článku Internet addiction: the emergence of a new clinical disorder z roku 1996. Dodnes sa tejto téme venuje a napísala na ňu množstvo článkov, kníh a tiež mala vystúpenie na TEDx.
Dá sa definovať ako „používanie internetu, ktoré so sebou prináša do života jedinca psychologické, sociálne, pracovné alebo školské komplikácie.“ Young popisuje medzi negatívnymi následkami závislosti napríklad: poruchy spánku, kvôli čomu ľudia dokonca zvyknú užívať kofeínové tabletky; problémy so vzťahmi — v manželstvách, priateľstvách, ale aj vzťah rodič — dieťa môže byť značne narušený. Ďalej to sú napríklad akademické problémy či problémy v práci.
Táto závislosť môže byť prirovnaná k závislosti na iných psychoaktívnych látkach, pretože únik do online sveta pre nich znamená snahu o:
- únik z reality,
- vyplniť vzťahové prázdno,
- niečo robiť — vyplniť voľný čas.
Medzi rôzne spúšťače internetovej závislosti môže patriť neriešenie konfliktov doma či na pracovisku, uzatváranie sa do seba a svojho zidealizovaného a vymysleného sveta, túžba uspokojiť si ciele a rôzne predstavy.
Definujú sa tri základné typy závislosti na internet:
- závislosť na online hrách — najčastejšie ide o multiplayer RPG online hry,
- závislosť na online komunikácií (email, chat, diskusie, sociálne siete, ..),
- závislosť na stránkach s pornografickým obsahom.
Multitasking
Ako posledný budem popisovať multitasking, ktorý veľmi úzko súvisí s našou rýchlou a uponáhľanou dobou. Niektorí ho vo svojich výskumoch označujú za dve a viac súbežných činností, iní za multitasking pokladajú prepínanie pozornosti medzi dvoma a viac úlohami, kým nie sú vyriešené.
Napriek tomu, že na prvý pohľad môže znieť multitasking skvelo, výskum v Londýne s 1100 respondentmi z britskej firmy ukázal, že na základe multitaskingu s elektronickými zariadeniami klesne IQ človeka viac, ako keby fajčil marihuanu alebo prišiel o noc spánku. Autorka článku popisuje aj to, na čo prišla firma The Energy Project — 69 % zamestnancov má problém sústrediť sa iba na jednu vec s tým, že najmä pre email sú celý deň nepokojní a roztržití. Na rovnakú vec upozorňuje Issie Lapowsky, keď upozorňuje, že mozog nie je nastavený na to, aby zvládal multitasking, a môže to naň mať dlhodobý vplyv. Multitasking dokonca označuje za slabosť, nie za silnú stránku. Diane Gayeski zostavila aj zoznam nevýhod multitaskingu, kam zaradila napríklad neschopnosť rozoznať nedôležitú informáciu od dôležitej či nárast počtu chýb.
Nedá sa však jednoznačne určiť, či je multitasking vhodný alebo nie. Je to veľmi individuálne, záleží na vrodených vlohách a predpokladoch aj prispôsobovaní človeka. Môže sa stať, že sa niekto naozaj snaží, napriek tomu produktívny byť pri viacerých úlohách nedokáže, zatiaľ čo niekto iný to dokáže úplne jednoducho.
Záver
Internet je zaujímavý. Na jednej strane prináša neuveriteľné množstvo výhod a príležitostí, na strane druhej so sebou prináša mnoho rizík a predtým neriešených obáv. Veľa problémov zmenilo podobu a prispôsobilo sa — napríklad kyberšikana, ktorá prešla z reálneho sveta do virtuálneho. Výskumníci a bádatelia sa snažia s novými javmi a fenoménmi popasovať a popisovať ich, rovnako ako to robí psychológia. Tá internetová rieši cez komunikáciu či zmenu správania, až po utváranie nových identít či hejtovanie naozaj všetko možné. S našou rýchlou dobou, v ktorej žijeme, súvisí aj multitasking, ktorého následky internetová psychológia tiež rieši.
Keďže sme s internetom veľmi spojení a na jeho aplikáciách a službách sme v podstate závislí, myslím si, že bude stále čo riešiť a je možné, že zatiaľ ani netušíme, z čoho sa nakoniec vykľuje veľmi zaujímavá oblasť digitálnej psychológie.
Zdroje
BAJAN, Peter. Počítačom sprostredkovaná komunikácia a disinhibované správanie. Človek a spoločnosť: internetový časopis pre pôvodné, teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied [online]. Košice, 1999, 2(1) [cit. 2017–06–05]. ISSN 1335–3608. Dostupné z: http://www.saske.sk/cas/archiv/1-99/bajan.html
BENKOVIČ, Jozef. Novodobé nelátkové závislosti. Psychiatr.prax [online]. 2007, 8(6), 263–266 [cit. 2017–06–04]. Dostupné z: http://www.solen.sk/pdf/bff8257b5837c0d023cf092ca1aa4d05.pdf
Co je flaming. In: E-bezpečí [online]. 2008 [cit. 2017–06–05]. Dostupné z: https://www.e-bezpeci.cz/index.php/temata/dali-rizika/38-35D’AMICO, Mary Lisbeth. Internet has become a necessity, U.S. poll shows. CNN.com [online]. 1998 [cit. 2017–06–04]. Dostupné z: http://edition.cnn.com/TECH/computing/9812/07/neednet.idg/
CO JE TO KYBERŠIKANA A JAK SE PROJEVUJE? Bezpečně online [online]. [cit. 2017–06–05]. Dostupné z: http://www.bezpecne-online.cz/pro-rodice-a-ucitele/teenageri-a-komunikace-na-internetu/co-je-to-kybersikana-a-jak-se-projevuje.html
ČERNÝ, Michal. Digitální stopy a digitální identita. RVP: Metodický portál [online]. 2011 [cit. 2017–06–04]. Dostupné z: http://clanky.rvp.cz/clanek/o/g/12943/DIGITALNI-STOPY-A-DIGITALNIIDENTITA.html/
Digitálna identita. In: Management Mania [online]. [cit. 2017–06–04]. Dostupné z: https://managementmania.com/sk/digitalna-identita
Digitálna stopa. In: Management Mania [online]. [cit. 2017–06–04]. Dostupné z: https://managementmania.com/sk/digitalna-stopa
Egosurfing. In: Techopedia: The IT Education Site [online]. c2017 [cit. 2017–06–04]. Dostupné z: http://www.techopedia.com/definition/26356/egosurfing
FBI. Digital Evidence: Standards and Principles. Forensic Science Communications [online]. 2000, roč. 2, č. 2 [cit. 2017–06–04]. Dostupné z: https://archives.fbi.gov/archives/about-us/lab/forensic-science-communications/fsc/april2000/swgde.htm
FISH, Tony. My Digital Footprint: a two-sided digital business model where your privacy is someone else’s business! [online]. London: Futuretext, 2009 [cit. 2017–06–04]. Dostupné z: http://follr.com/Uploads/Documents/p17nkkfekg1m1a1jj81und19u2al45.pdf
“Hejtovanie” na internete prekvitá. Mladí majú čoraz väčší strach. In: Aktuálne [online]. Bratislava [cit. 2017–06–06]. Dostupné z: https://aktualne.atlas.sk/slovensko/spolocnost/nenavist-internete-beznom-poriadku-mladi-ludia-proti-tomu-nekonaju.html
Hejtovanie na internete z pohľadu štatistík. In: Topky.sk [online]. 2014 [cit. 2017–06–06]. Dostupné z: http://www.topky.sk/cl/13/1407701/Hejtovanie-na-internete-z-pohladu-statistik
HOLCNEROVÁ, Petra V., Jaroslav VACEK a Z. KOŠATECKÁ. Závislostní chování na internetu a jeho léčba. Česká a slovenská psychiatrie. 2009, 105(6–8), 281–289. ISSN 1212–0383. Dostupné také z: http://www.cspsychiatr.cz/dwnld/CSP_2009_6_281_289.pdf
HOLLÁ, Katarína. Sexting a kyberšikana. Bratislava: IRIS, 2016. ISBN 978–80–8153–061–6.
Jak se závislost na internetu definuje? In: Online adiktologická poradna: Poradenství v oblasti závislostí [online]. Praha, 2010 [cit. 2017–06–04]. Dostupné z: http://poradna.adiktologie.cz/article/zavislost-na-internetu/jak-se-zavislost-na-internetu-definuje/
KOHOUTEK, Rudolf. Pojem flaming v internetu. In: ABZ.cz: slovník cizích slov [online]. [cit. 2017–06–05]. Dostupné z: http://slovnik-cizich-slov.abz.cz/web.php/slovo/flaming-v-internetu
KYBERŠIKANOVANIE. In: Zodpovedne [online]. [cit. 2017–06–05]. Dostupné z: http://www.zodpovedne.sk/index.php/sk/ohrozenia/kybersikanovanie
LAPIDOT-LEFLER, Noam a Azy BARAK. Effects of anonymity, invisibility, and lack of eye-contact on toxic online disinhibition. Computers in Human Behavior [online]. 2012, 28(2), 434–443 [cit. 2017–06–05]. DOI: 10.1016/j.chb.2011.10.014. ISSN 07475632. Dostupné z: http://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0747563211002317
LAPOWSKY, Issie. Don’t Multitask: Your Brain Will Thank You. Time [online]. 2013 [cit. 2017–06–03]. Dostupné z: http://business.time.com/2013/04/17/dont-multitask-your-brain-will-thank-you/
LODER, Vanessa. Why Multi-Tasking Is Worse Than Marijuana For Your IQ. Forbes [online]. 2014 [cit. 2017–06–03]. Dostupné z: https://www.forbes.com/sites/vanessaloder/2014/06/11/why-multi-tasking-is-worse-than-marijuana-for-your-iq/#177032d87c11
MCKENNA, Katelyn Y. A. a John A. BARGH. Plan 9 From Cyberspace: The Implications of the Internet for Personality and Social Psychology. Personality and Social Psychology Review [online]. 2000, 4(1), 57–75 [cit. 2017–06–04]. DOI: 10.1207/S15327957PSPR0401_6. ISSN 1088–8683. Dostupné z: http://journals.sagepub.com/doi/10.1207/S15327957PSPR0401_6
Mládež a on-line identita. In: Infoland [online]. 2010 [cit. 2017–06–04]. Dostupné z: https://infolandsr.wordpress.com/category/cast-7-mladez-a-on-line-identita/
NET Addiction: The Center for Internet Addiction. your source since 1995 [online]. [cit. 2017–06–05]. Dostupné z: http://netaddiction.com/
PALFREY, John G. a Urs. GASSER. Born digital: Understanding the first generation of digital natives. New York: Basic Books, c2008. ISBN 978–0–465–00515–4. Dostupné také z: http://pages.uoregon.edu/koopman/courses_readings/phil123-net/identity/palfrey-gasser_born-digital.pdf
PALME, Jacob a Mikael BERGLUND. Anonymity on the Internet. In: DSV: the Department of Computer and Systems Sciences at Stockholm University [online]. 2004 [cit. 2017–06–04]. Dostupné z: https://people.dsv.su.se/~jpalme/society/anonymity.pdf
POSPÍŠILOVÁ, Marie. Facebooková (ne)závislost: identita, interakce a uživatelská kariéra na Facebooku. Praha: Univerzita Karlova, nakladatelství Karolinum, 2016. ISBN 978–802–4633–060.
PRENSKY, Marc. Digital Natives, Digital Immigrants. On the Horizon [online]. MCB University Press, 2001, 9(5) [cit. 2017–06–04]. Dostupné z: http://www.marcprensky.com/writing/Prensky%20-%20Digital%20Natives,%20Digital%20Immigrants%20-%20Part1.pdf
SULER, John. The online disinhibition effect. International Journal of Applied Psychoanalytic Studies [online]. 2005, 2(2), 184–188 [cit. 2017–06–05]. DOI: 10.1002/aps.42. ISSN 1742–3341. Dostupné z: http://doi.wiley.com/10.1002/aps.42
ŠMAHEL, David a Anna ŠEVČÍKOVÁ. Virtuální identita, její vytváření a experimentování s identitou. Aktuálně.cz [online]. 2010 [cit. 2017–06–04]. Dostupné z: http://blog.aktualne.cz/blogy/david-smahel.php?itemid=10055
TOMÁŠ. Kto je to hejter, prečo hejtuje a ako ho vlastne chápať? Zaujímavé novinky [online]. 2016 [cit. 2017–06–06]. Dostupné z: https://zn.sk/hejter-preco-hejtuje-ho-vlastne-chapat/
VASILE, Cristian. Digital era psychology — studies on cognitive changes. Procedia — Social and Behavioral Sciences [online]. 2012, 33, 732–736 [cit. 2017–06–04]. DOI: 10.1016/j.sbspro.2012.01.218. ISSN 18770428. Dostupné z: http://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S1877042812002261
What you need to know about internet addiction | Dr. Kimberly Young | TEDxBuffalo. In: YouTube [online]. TEDx Talks, 2015 [cit. 2017–06–04]. Dostupné z: https://www.youtube.com/watch?v=vOSYmLER664
WILSON, Matt. Is multitasking damaging your productivity? [online]. 2013 [cit. 2017–06–03]. Dostupné z: https://www.ragan.com/PublicRelations/Articles/Is_multitasking_damaging_your_productivity_46317.aspx
YOUNG, Kimberly S. INTERNET ADDICTION: THE EMERGENCE OF A NEW CLINICAL DISORDER. CyberPsychology and Behavior [online]. 1996, 1(3), 237–244 [cit. 2017–06–04]. Dostupné z: http://chabad4israel.org/tznius4israel/newdisorder.pdf
YOUNG, Kimberly S. Internet Addiction: Symptoms, Evaluation, And Treatment. Innovations in Clinical Practice [online]. 1999 [cit. 2017–06–04]. Dostupné z: http://netaddiction.com/articles/symptoms.pdf
Záhada jménem multitasking — pomáhá, nebo škodí? Forbes [online]. 2016 [cit. 2017–06–03]. Dostupné z: http://www.forbes.cz/zahada-jmenem-multitasking-pomaha-nebo-skodi/
/pozn.: nie sú tu uvedené zdroje obrázkov, tie majú odkazy priamo pri nich/
