Rizomatické učenie

Koncept rizomatického učenia vznikol z práce Gillesa Deleuza a Félixa Guattariho, ktorí prijímajú rizómu ako metaforu šírenia kultúry v celej spoločnosti. Dave Cormier vyzdvihol túto filozofickú metaforu a na základe svojich skúseností s online komunitami ju aplikoval na svet učenia. Opisuje komplexnú, často chaotickú povahu učenia ako protiklad hierarchizovaného „stromového“ učenia.

Čo majú společné rizómy so vzdelávaním?

Podzemky alebo rizómy sú korene spájajúce rastliny rovnakého druhu, ktoré sa neustále šíria a samovoľne replikujú do všetkých smerov. Bežným príkladom je bambus, ktorého odnožujúce druhy tvoria mohutné podzemky, ktorými sa invazívne šíria do priestoru. Preto má v niektorých kultúrach táto rastlina hlboký, symbolický význam — v Ázii je symbolom vytrvalosti a nepoddajnosti.

Rizomatické učenie nemá žiadne vopred definované výsledky vzdelávania, smer ktorým sa bude uberať, ani preddefinovaný obsah. Obsah takéhoto vzdelávania nemá štruktúrovaný formát. Učiaci sa takmer náhodne sleduje svoju vlastnú líniu z jedného aspektu predmetu k druhému, potom k ďalšiemu a tak ďalej podľa vlastného záujmu.

Kurikulom je účasť v komunite

V rizomatickom modeli učenia nie sú kurikulá riadené vopred definovanými vstupmi odborníkov; v reálnom čase je konštruovaný a prerokovávaný príspevkami tých, ktorí sú zapojení do procesu učenia. Toto spoločenstvo pôsobí ako učebné osnovy, spontánne formuje, konštruuje a rekonštruuje samo sebe predmet svojho učenia rovnakým spôsobom, ako podzemok reaguje na meniace sa environmentálne podmienky. Hnacou silou procesu učenia je aktívny učiaci sa, ktorý používa komunitu ako zdroj a robí svoje vlastné rozhodnutia.

Rizomatické učenie je teda samotný proces skúmania, objavovania a prijímania vedomostí individuálnym študentom. Nie vždy ale môže byť rizomatický model vhodný. Keď je študent nováčikom v určitej oblasti, sám nevie, čo nevie. Určený odborník je v takýchto prípadoch viac ako potrebný aby ho usmernil.

Návrat do minulosti

V istom zmysle rizomatický pohľad vracia koncept poznania do svojich najstarších koreňov. Vylučuje potrebu externého potvrdzovania vedomostí odborníkom alebo vytvorenými učebnými osnovami. Znalosti môžu byť znovu posudzované podľa starých štandardov. Ak sa daný druh informácií považuje za užitočný pre komunitu môže sa považovať za poznanie. Komunita má potom schopnosť vytvárať vedomosti v danom kontexte a ponechať tieto vedomosti ako nový uzol pripojený k zvyšku siete. Samotní členovia naozaj pripoja uzol k väčšej sieti. Väčšina ľudí je členmi viacerých spoločenstiev — v niektorých prípadoch pôsobia ako kľúčoví členovia, nesú väčšiu váhu a intenzívnejšie sa zapájajú do diskusie, pričom ponúkajú viac neformálnych príspevkov, v iných získavajú poznatky od viac zainteresovaných členov.

Takéto učenie predstavuje veľkú výzvu pre tradičné spôsoby myslenia a súčasnú štruktúru formálneho vzdelávania tým, že prestavuje úlohu učiteľa, odstraňuje konvenčné rámce a nabáda účastníkov, aby si osvojili autonómne a kreatívne myslenie.