Rodičovstvo v dobe digitálnej
Napriek tomu, že technológie sú súčasťou nášho každodenného života, o ich dlhodobých dôsledkoch a zmenách v spoločnosti sa zatiaľ vedú len mnohotvárne diskusie. Nežijeme s nimi dostatočne dlho na to, aby sme vedeli objektívne posúdiť ich vplyvy. Existujú štúdie, ktoré sa navzájom vylučujú a teda doposiaľ s istotou nevieme povedať, či elektronické displaye deťom stimulujú zrak, alebo naopak poškodzujú a spôsobujú krátkozrakosť.([1], str. 27) Bez ohľadu na to, či je manipulácia s technológiami pre deti prospešná, alebo škodlivá, v súčasnosti medzi najobľúbenejšie hračky batoľat a malých detí patria tablety a smartfóny. Kým v minulosti (cca 40 rokov dozadu) bol čas detí trávený pred obrazovkami obmedzený na Večerníček a Štúdio Kamarád, dnes je prakticky nonstop dostupný nekonečný obsah na internete, ktorý je pripravený vyučovať, ale, žiaľ, aj degradovať maloletých konzumentov. Niet preto divu, že veľkí prispievatelia a spolutvorcovia digitálneho sveta ako Bill Gates a Steve Jobs svoje ratolesti pred technológiami chránili. Zastávali totiž myšlienku, že čím neskôr sa dieťa dostane k obrazovkám, tým lepšie pre neho. ([1], str. 27)
To, že technológie sú veľmi silnou a nebezpečnou zbraňou v rukách nielen detí, je zrejmé, ale netreba opomínať ani široké spektrum príležitostí k rastu, ktoré poskytujú. Exituje mnoho aplikácií a hier pre deti, ktoré rozvíjajú priestorovú predstavivosť, kreatívne myslenie, učia počítať, logicky myslieť, kresliť, spoznávať svet, kultúru, či jazyky. Aby ale deti objavili takýto druh obsahu, nemôžu blúdiť svetom internetu samé, ale potrebujú sprievodcov. Takýmito sprievodcami by mali byť v rannom veku predovšetkým rodičia, ktorí by sa v ideálnom prípade mali aktívne zapájať a digitálny svet objavovať spoločne s dieťaťom. Pomerne rozšírenou a obľúbenou hrou je Minecraft, ktorý deti baví, rozvíja schopnosti budovať vlastné virtuálne svety a zároveň ho môžu hrať spoločne deti aj dospelí. ([1], str. 29–30) Je dôležité, aby mali rodičia prehľad o tom, čo dieťa na internete sleduje a koľko času tam trávi. To je dôvod, prečo by minimálne malé deti nemali mať k dispozícii svoj vlastný tablet, alebo iné vyradené zariadenie, ktoré rodičia zvyknú prenechať potomkom.
Na internete je dostupných veľa zaujímavých zdrojov inšpirácie, podkladov a návodov ako môže rodič postupovať pri sprevádzaní svojho potomka internetovou džungľou. Slovenský portál www.detinanete.sk vytvorený spoločnosťou Orange poskytuje cenné rady pre rodičov a učiteľov ako naučiť deti využívať technológie bezpečne a zodpovedne. Táto iniciatívna sa snaží podporiť zodpovedné správanie dospelých, ktorí majú v moci ovplyvniť správanie detí v digitálnom svete. Okrem praktických rád, obsahuje aj workshopy pre rodičov či učiteľov, pomôcky k výuke, ukážkové hodiny, testy, či zaujímavé cvičenia.
Terminologické okienko
Generáciu detí, ktorá sa narodila do digitálnej doby a vníma inteligentné zariadenia ako prirodzenú súčasť sveta americký vizionár Marc Prensky už v roku 2001 poprvýkrát označil pojmom “digital native”, teda digitálny domorodec. Sú to deti narodené cca po roku 1990, ktoré nasávajú informácie oveľa rýchlejšie než predchádzajúca analógová generácia, uprednostňujú multitasking, grafické znázornenie pred čítaním textu a najefektívnejšie pracujú prostredníctvom siete ([1], str. 160). Títo mladí ľudia vidia svet viac horizontálne — nepociťujú veľké rozdiely medzi národnosťami alebo triedami, radi zdieľajú informácie, sú viac demokratickí, otvorení, odmietajú centralizovanosť a niekedy majú problém pracovať na projektoch veľkého rozsahu, ktoré vyžadujú ľudí zameraných na cieľ. [2]
Na opačnom protipóle stojí analógová generácia, ktorá zahŕňa ľudí narodených pred rokom 1980. Označuje sa pojmom “digital immigrant”, v preklade digitálny imigrant. Sú to ľudia, ktorí sa s technológiami stretli až v dospelosti a teda nie sú im tak prirodzené, ako digitálnym domorodcom. Digitálni imigranti sú zameraní skôr na merateľné výsledky, sú súťaživejší, agresívnejší, často sa medzi nimi objavujú workoholici, ktorí robia veci rýchlo, no niekedy im uniká dlhodobý dopad. [2]
Americká technologická expertka Alexandra Samuelová naviazala na túto terminológiu úvahou, že digitálni domorodci v súčasnosti dospievajú do veku, kedy sa sami stávajú rodičmi a z ich detí vyrastajú nové typy osobností, ktoré rozdelila na digitálne sirôtky, exulantov a dedičov. ([1], str. 160–162) Digitálne sirôtky Samuelová definovala ako deti, ktoré rodičia ponechávajú v digitálnom svete samotné, bez akejkoľvek kontroly. Deti majú prakticky neobmedzený prístup k technológiám a úplne slobodné v tom, ako s nimi zaobchádzajú, bez predchádzajúceho poučenia o nástrahách technologického sveta. Digitálni exulanti je pojem zahrňujúci deti rodičov, ktorí sa snažia čo najviac oddialiť vstup dieťaťa do virtuálneho sveta a preto potomkovi neumožňujú manipuláciu s technológiami. Ako naznačuje známe porekadlo “zakázané ovocie chutí najlepšie”, takéto deti majú tendenciu neskôr tráviť vo svete technológií viacej času a majú problém nájsť rovnováhu medzi skutočným a virtuálnym svetom. Digitálni dediči reprezentujú ideálny stav, kedy má dieťa šťastie na digitálne zdatných rodičov, ktorí dokázali svoje skúsenosti odovzdať potomkom a naučili ich, že internet je dobrý sluha, ale zlý pán.
Ako nestratiť staršie deti a teenagerov v online svete?
Ustrážiť batoľatá, predškolákov a mladších školákov na internete nie je za predpokladu zodpovedného prístupu rodiča nič obzvlášť náročné. Komplikácie zvyknú nastávať u starších školákov, ktorí sa s technológiami stretávajú v škole, zdieľajú svoje skúsenosti so spolužiakmi a pociťujú potrebu vlastniť prvé súkromné zariadenie. S týmto vekom zvyčajne prichádza aj nutkanie zaregistrovať sa na nejakú sociálnu sieť a zapadnúť medzi rovesníkov. Ak v tejto fáze rodič zanedbá výchovu a nevenuje potomkovi dostatok času a pozornosti, ľahko môže dôjsť k nepríjemnostiam spôsobeným neuvedomelým správaním maloletého. Samozrejme, nie každý rodič je digitálne gramotný a technologicky založený. Niekto môže cítiť v tejto oblasti strach, že nemá dostatok kompetencií viesť svojho potomka — digitálneho domorodca svetom technológií. Na jednej strane, deti sú rozhodne schopné veľmi rýchlo si osvojiť prácu s modernými technológiami aj samé. Aby však tieto technológie používali správne, k produktívnej práci, s ohľadom na ich súkromie a bezpečie, potrebujú vedenie a múdrosť dospelého a skúseného jedinca. [3] To, čo pripadá dospelému človeku ako samozrejmosť, dieťa nemusí ani zaregistrovať, pretože sa pohybuje v spoločnosti ešte veľmi krátko na to, aby dokázalo racionálne vyhodnotiť situáciu. Účinným prostriedkom na predchádzanie nepríjemnostiam v digitálom svete je otvorená komunikácia medzi rodičom a dieťaťom. Rodičia by sa mali usilovať o to, aby si so svojim potomkom vybudovali vzťah založený na dôvere, v ktorom bude možné rozprávať o akejkoľvek téme bez hanby. Dieťa by sa rozhodne nemalo báť zveriť so svojimi problémami dospelému človeku. Ak dieťa nebude cítiť bezpečie pri komunikácii, uzavrie sa do seba a môže sa stať jednoduchým terčom útokov v online prostredí.
Internet môže byť nebezpečný pre kohokoľvek, no obzvlášť zraniteľné sú deti a teenageri, ktorí sa detskou naivitou a nerozvážnosťou pohybujú vo virtuálnom svete. Medzi veľmi časté problémy, s ktorými sa deti v tomto veku stretávajú patrí kyberšikana. Šikana je síce veľmi rozšíreným problémom aj v reálnom svete, ale kyberpriestor jej dáva oveľa väčšie možnosti na rozkvet. Vzhľadom k tomu, že deti ešte nerozumejú sociálnym hraniciam, často zverejňujú súkromné informácie o sebe, ktoré nie sú určené na zdieľanie, čo môže vyústiť do rôznych problémov. Taktiež sú náchylné stať sa obeťou podvodov, omylom stiahnuť do počítača malware a ohroziť ním celú rodinu, prípadne podľahnúť phishingu. O tom, že maloletí na sociálne siete nepatria niet pochýb. Bežne sa stáva, že postujú čokoľvek, čo im zrovna prechádza hlavou a existuje riziko, že v dospelosti budú musieť čeliť digitálnej stope, ktorú po sebe v mladosti zanechali. Takéto príspevky môžu byť zneužité, prípadne môžu človeku skomplikovať život napr. pri hľadaní práce. V neposlednom rade na deti v online prostredí číhajú internetoví predátori, ktorí zneužívajú detskú zvedavosť a naivitu k tomu, aby uspokojili svoje sexuálne potreby a naplnili svoje podlé zámery. [4]
Začiatkom roka 2020 zavítal do kín český dokument s názvom V síti, ktorý otvára tabuizovanú tému zneužívania detí na internete. Predmetom dokumentu Barbory Chalupovej a Víta Klusáka je experiment, v ktorom sa tri dospelé herečky s detskými rysmi vydávajú na sociálne siete, aby si na vlastnej koži prežili skúsenosť 12-ročných dievčat. Tieto ženy sú aktívne vyhľadané dospelými mužmi, ktorí na nich naliehajú a vyžadujú sex pred web kamerou, posielajú fotky svojich penisov, odkazy na porno a dokonca sú aj vydierané. Film dokumentuje celý priebeh experimentu od castingu, až po osobné schôdzky s predátormi pod dozorom ochranky. [5] Film V síti reaguje na aktuálnu problematiku, pred ktorou by rodičia rozhodne nemali zatvárať oči. Je dôležité aby svojim deťom poskytli bezpečné prostredie, v ktorom budú mať istotu, že budú vypočuté. Pomocou dokumentu sa táto diskrétna téma, ktorú niektorí berú na ľahkú váhu, dostáva medzi širokú verejnosť a nabáda ľudí k zamysleniu a väčšej opatrnosti a zodpovednosti voči svojim potomkom.
Vzdelávacie technológie v školách
V tomto veku už rodičia prestávajú mať monopol na výchovu a vzdelávanie svojich potomkov a na pomoc im prichádzajú učitelia. Keďže zatiaľ väčšina učiteľov patrí do generácie digitálnych imigrantov, ani tí zväčša nebývajú experti na technológie. Preto si táto oblasť vyžaduje mnohé školenia nielen o tom, ako používať technológie, ale predovšetkým o tom, ako pripraviť digitálnych domorodcov na produktívnu prácu v online prostredí. Čo sa týka používania technológií, žiaci ich ovládajú intuitívne pretože sa narodili do digitálneho sveta a život bez internetu nepoznajú. Digitálni domorodci sú mimoriadne zruční pri narábaní s modernými technológiami, zvykli si na každodennú komunikáciu cez sociálne siete prostredníctvom skratiek, symbolov, ikoniek a obrázkov. Preto, ak si pedagógovia chcú udržať pozornosť mladých ľudí, ktorá sa pod vplyvom akcelerovaných myšlienkových procesov a saturovanosti informáciami skracuje, je nutné prispôsobiť výuku, tak aby bola kompatibilná s mentálnym nastavením žiakov. Učitelia by mali členiť vyučovaciu hodinu na kratšie segmenty, viac využívať vizuálne vyučovacie metódy a eliminovať prednášky a diskusie. Žiaci uprednostňujú interaktívne hry a kolaboratívne projekty, inými slovami, potrebujú edukačné prostredie, v ktorom môžu interagovať podobným spôsobom ako vo virtuálnom svete. [6]
Ďalším dôvodom, prečo by školy mali bazírovať na zavádzaní technológií do výuky je, že sú súčasťou každodenného — nielen osobného, ale predovšetkým profesného života dospelého človeka. Študenti by sa mali naučiť ako správne a zodpovedne komunikovať cez text, audio, video, vytvárať digitálne dokumenty a efektívne pracovať vo virtuálnom prostredí, pretože súčasný trh práce to vyžaduje. Študujúci by počas štúdia mali nadobudnúť minimálne schopnosť vyhľadať a analyzovať zdroje informácií, organizovať si svoje výukové prostredie, spolupracovať, vytvárať a zdieľať myšlienky prostredníctvom technológií, pochopiť aspoň základy programovania, používať digitálne úložisko, prípadne orientovať sa v základných princípoch digitálneho občianstva. [3]
Pracovný trh sa s nástupom technológií premieňa a vznikajú dohady o tom, do akej miery stroje znížia zamestnanosť ľudí. Automatizácia síce v niektorých rutinných úkonoch ľudí nahradzuje s cieľom zefektívniť prácu, ale vo väčšine prípadov ich len komplementuje a ponecháva im priestor pre realizovanie sa v tzv. tichých znalostiach. Medzi takéto znalosti patrí intuícia, kreativita, flexibilita, komplexná komunikácia, iniciatívnosť a senzomotorické zručnosti. V takomto prípade slúžia technológie len ako komplement k ľudskej pracovnej sile, ktorá by sa mala pre úspešné uplatnenie na trhu vzdelávať hlavne vo vyššie spomínaných zručnostiach. Problémom školstva na Slovensku, ale aj v Českej republike je, že vzdelávací systém založený na prísne delených predmetoch a zameraný na memorovanie učiva, často bez pochopenia nedostatočne rozvíja potenciál žiakov vybaviť sa vhodným balíkom schopností pre budúce pracovné pozície, ale to už nieje predmetom tejto práce. [7]
Čo môžu rodičia urobiť pre digitálnu budúcnosť svojich detí?
Novo-vznikajúce povolania majú digitálny charakter a preto je veľmi pravdepodobné, že pre veľkú časť mladých ľudí sa stane pracovným nástrojom práve notebook a internet. To, aký vzťah si deti vybudujú k technológiám a aké skúsenosti s nimi nadobudnú už počas detstva, môže ovplyvniť ich budúce zamestnanie a postoj k životu, preto považujem za mimoriadne dôležité otvárať tému zodpovedného prístupu k digitálnemu rodičovstvu. Ignorovať vzdelávanie detí v technológiách a vychovávať z nich digitálnych exulantov, alebo sirôtky nás ako spoločnosť môže vyjsť draho a spôsobiť zbytočné problémy budúcim generáciám. Dôležité je, aby rodičia mladších generácii mali vôľu vzdelávať sa v aktuálnych technologických trendoch a ich dopade na digitálnych domorodcov. Svojim uvedomelým prístupom môžu takto v deťoch pripraviť ornú pôdu pre úspešné uplatnenie v súčasnej digitálnej spoločnosti.
Generačné rozdiely a kompatibilita generácií
Sociológovia ľudí žijúcich v dnešnej spoločnosti rozdeľujú na 3 generácie. Generácia X zahŕňa ľudí narodených v rozmedzí rokov 1966–1976. Je to povojnová generácia tzv. “baby boomers”, ktorá bola ovplyvňovaná hlavne politickým dianím vo svete a ťažkou ekonomickou situáciou, rodičia generácie X zasvätili svoj život hlavne práci, na úkor času venovaného rodine. Typické vlastnosti predstaviteľov generácie X sú samostatnosť, nezávislosť a sebestačnosť, svoju prácu vykonávajú ako najlepšie vedia, ale musí byť v súlade s ich súkromným životom a teda nesmie ohrozovať ich rodinu. Sú to starší ľudia, ktorí sú zvyčajne ochotní učiť sa ovládať moderné technologické zariadenia, ktoré potrebujú k práci. [8] Neplatí to tak celoplošne a samozrejme sa nájdu aj ľudia, ktorým sa technológiám radšej vyhnú a nedokážu sa s nimi vžiť, ak to ich práca vyslovene nevyžaduje.
Nasledujúca generácia Y, ktorú tvoria ľudia narodení v rokoch 1877–1994, nazývaná aj generácia “Millennials” vyrastala spolu s digitálnymi technológiami a v čase rozvoja sociálnych médií. Generácia Y má dobré vzťahy s rodičmi, pretože si ich váži za ťažkú prácu, ktorú vykonali pre svet, ale rovnako ako oni žiť a nechcú. Niekto môže považovať mileniálov za rozmaznanú a lenivú generáciu, pretože nie vždy je pre nich jednoduché nájsť si prácu, ale málokto vie, že študenti nikdy nemali v takej miere brigády popri štúdiu ako v súčasnosti. Táto generácia má prístup ku kvalitnému vzdelaniu, uprednostňuje zážitky pred tovarom a snaží sa nájsť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Veľakrát hľadá priateľstvá práve medzi kolegami na pracovisku a za dôležité považuje medziľudské vzťahy a zdieľanie zážitkov, emócií a skúseností. [9]
Najmladšia generácia Z, narodená po roku 2000, je považovaná za najbystrejšiu generáciu všetkých čias. Už od batoľat sú títo ľudia konfrontovaní s technológiami a preto z nich vyrastajú úplne iné typy osobností ako z predchádzajúcich generácii, ktoré sa s modernými technológiami začali zoznamovať až v dospelosti, prípadne vyrastali popri prvých technologických pokusoch. [10] Charakteristika generácie Z zodpovedá popisu digitálnych domorodcov, ktorí sú predstavení vyššie v texte.
Na digitálne rodičovstvo sa v tejto časti pozrieme z pohľadu rôznych generácií. Je pravdepodobné, že ľudia patriaci do generácie X nebudú schopní vychovať z potomkov z generácie Z digitálnych dedičov, pretože, skratka, sami technologickému svetu zvyčajne nerozumejú dostatočne na to, aby v ňom poskytli pevné základy pre svoje deti. Samozrejme, nie je možné zovšeobecňovať toto tvrdenie, pretože úroveň adaptácie na technológie sa líši naprieč jednotlivcami.
Medzi staršími generáciami sa občas objavuje nepochopenie nutnosti mladých ľudí tráviť väčšinu svojho času online. Generácia Y a Z môže pripadať generácii X ako lenivá aj z toho dôvodu, že títo ľudia sú častejšie registrovaní s mobilom v ruke alebo sediac za počítačom ako pri nejakej manuálnej práci, prípadne práci, ktorá by bola pre staršiu generáciu viditeľná a oceniteľná. Vzhľadom k tomu, že veľká časť práce je v súčasnosti presunutá do online prostredia a nie je zameraná priamo na hmatateľné výsledky, môže dôjsť k mylnej domnienke, že dotyčný sa poflakuje a na internete sa venuje rôznym iným činnostiam, ktoré nesúvisia s profesiou.
Rodičia z generácie X sú preto ťažšie kompatibilní s výchovou generácie Z, majú iné hodnoty, iné videnie sveta a iný kontext života. Často dochádza ku konfliktom, ktoré môžu byť eliminované len otvorenou a úprimnou komunikáciou a snahou porozumieť jeden druhému. Ideálnejší stav nastáva v rodine, kde sú deťom z generácie Z vzorom rodičia z generácie Y. Generáciu Y tvoria ľudia, ktorí rozumejú dôležitosti digitálnej gramotnosti a majú vnútornú motiváciu zasväcovať deti do ríše technológií. Musia však dbať na to, aby to robili adekvátnym spôsobom, neboli príliš benevolentní, alebo naopak striktní tak, že z detí vyrastú digitálni exulanti alebo sirôtky.
Záverom
Výchova detí smerom k technológiám začína už vo veku batoľat, preto by rodičia mali byť obozretní hneď od začiatku života ich ratolesti a nenechávať ju blúdiť internetovým svetom bez dozoru. K dispozícii sa núkajú rôzne materiály a školenia od početných iniciatív snažiacich sa podchytiť situáciu narábania s technológiami v rodinách. Aby boli moderné technológie využívané produktívne a nespôsobovali neželané problémy a bolesti maloletým, je dôležité pestovať otvorený vzťah medzi rodičom a dieťaťom založený na úprimnej komunikácii. Nakoľko dochádza v súčasnej spoločnosti k premene pracovného trhu, deti sú nútené učiť sa efektívne ovládať technologické zariadenia a zamerať sa na rozvíjanie tzv. tichých znalostí. K tomu by ich mala viesť škola a prispôsobiť vzdelávanie aktuálnym potrebám študujúcich, ale keďže to sa ešte úplne nedeje, dôležitým článkom v tomto procese je rodič a jeho sprievod ratolesti v digitálnom prostredí. Tu narážame na problém rodiča z generácie X, ktorý zvyčajne nie je spôsobilý podať dieťaťu adekvátne základy pre vstup do online sveta. V súčasnosti je spoločnosť rôznorodo vyspelá v digitálnej gramotnosti, pretože inteligentné technológie naše životy sprevádzajú pomerne krátko a každá generácia si ich osvojuje na inom leveli. Základnými piliermi v tejto oblasti sú rešpekt, komunikácia a ochota pomáhať si navzájom medzi generáciami vyrovnávať sa s technologickým pokrokom a adaptáciou naň.
Zdroje:
[1] DOČEKAL, Daniel, Jan MÜLLER, Anastázie HARRIS a Luboš HEGER. Dítě v síti: manuál pro rodiče a učitele, kteří chtějí rozumět digitálnímu světu mladé generace. Praha: Mladá fronta, 2019. Flowee. ISBN 978–80–204–5145–3. [cit. 19–05–2020].
[2] GOTTWALDOVÁ, Radka. Digitální domorodci. PSYCHOLOGIE DNES [online]. Praha: PORTÁL, s.r.o., 2015. [cit. 20–05–2020]. Dostupné z: https://nakladatelstvi.portal.cz/casopisy/psychologie-dnes/87552/digitalni-domorodci
[3] GALLAGHER, J.D. Kerry and MAGID, Ed.D. Larry. The Parent’s Guide to Educational Technology. Connect Safely [online].[cit. 20–05–2020]. Dostupné z: https://www.connectsafely.org/the-parents-guide-to-educational-technology/
[4] Internet Safety for Kids: How to Protect Your Child from the Top 7 Dangers They Face Online. Kaspersky [online]. © 2020 AO Kaspersky Lab. [cit. 21–05–2020]. Dostupné z: https://usa.kaspersky.com/resource-center/threats/top-seven-dangers-children-face-online
[5] V síti. Česko-Slovenská filmová databáze © 2001–2020 POMO Media Group s.r.o. [cit. 21–05–2020]. Dostupné z: https://www.csfd.cz/film/720753-v-siti/prehled/
[6] BARONOVÁ, Silvia a Slávka KRÁSNA. VIRTUÁLNA GENERÁCIA A APLIKÁCIA DIGITÁLNYCH TECHNOLÓGIÍ VO VYUČOVANÍ. Dubnica: Vysoká škola DTI, 2018 [cit. 21–05–2020]. Dostupné z: https://www.researchgate.net/publication/329117951_VIRTUALNA_GENERACIA_A_APLIKACIA_DIGITALNYCH_TECHNOLOGII_VO_VYUCOVANI_VIRTUAL_GENERATION_AND_APPLICATION_OF_DIGITAL_TECHNOLOGIES_IN_EDUCATION
[7] HELLEBRANDT, Tomáš. Budúcnosť práce v dobe digitálnych technológií. TREND [online]. jún, 2017 © 2020 News and Media Holding, a.s. [cit. 22–05–2020]. Dostupné z: https://www.trend.sk/blogy/buducnost-prace-dobe-digitalnych-technologii
[8] KONÍČKOVÁ, Jaroslava. Aká je Generácia X? Eduworld: portál o vzdelávaní a sebarozvoji [online]. © 2020 Spoločnosť Eduworld, s.r.o. [cit. 23–05–2020]. Dostupné z: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/3086/aka-je-generacia-x
[9] KONÍČKOVÁ, Jaroslava. Aká je Generácia Y? Eduworld: portál o vzdelávaní a sebarozvoji [online]. © 2020 Spoločnosť Eduworld, s.r.o. [cit. 23–05–2020]. Dostupné z: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/2988/aka-je-generacia-y
[10] KONÍČKOVÁ, Jaroslava. Aká je Generácia Z? Eduworld: portál o vzdelávaní a sebarozvoji [online]. © 2020 Spoločnosť Eduworld, s.r.o. [cit. 23–05–2020]. Dostupné z: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/325/aka-je-generacia-z
[11] Naučme deti používať internet bezpečne. Detinanete.sk [online]. © 1997–2020 Orange [cit. 23–05–2020]. Dostupné z: https://www.detinanete.sk/
[12] KLUS, Tomáš. Tomáš Klus — Je doma máma? (oficiální video) [Youtube] [cit. 23–05–2020]. Dostupné z: https://www.youtube.com/watch?v=zh88Ooev_uI
[13]ORANGE SLOVENSKO. Spievankovo o internete. [Youtube] september 2018. [cit. 24–05–2020]. Dostupné z: https://www.youtube.com/watch?v=5GIte_GIGqk
[14] MICROSOFT. Minecraft. [online hra] Microsoft: Mojang © 2009–2020. [cit. 24–05–2020]. Dostupné z: https://www.minecraft.net/en-us/
[15] GILBERTSON, Scott. 11 Great Games to Educate and Entertain Your Kids at Home. Wired, marec 2020 © 2020 Condé Nast. [cit. 24–05–2020]. Dostupné z: https://www.wired.com/story/best-educational-games-for-kids/
[16] ROBINSON, Paige. 17 Best Apps for Kids, According to Parents and Kids Alike. Good Housekeeping: Hearst Digital Media, marec 2020 ©2020 Hearst Magazine Media, Inc. [cit. 24–05–2020]. Dostupné z: https://www.goodhousekeeping.com/electronics/g28212386/best-apps-for-kids/
