Seniori, digitálna nerovnosť a knižnice
Pojem digitálna nerovnosť (angl. digital inequality) má mnoho definícií a teoretických ukotvení. Vo všeobecnosti však ide o jav, keď u jednotlivcov vzniká nezrovnalosť vo vedomostiach či skúsenostiach pri používaní informačno-komunikačných technológií (Hargittai & Hsieh, 2013). Daná diferencia je podmienená viacerými faktormi, napríklad kvalitou konkrétneho hardvéru a softvéru, skúsenosťami a zručnosťami či schopnosťou samostatnej práce; v neposlednom prípade závisí taktiež od miery podpory okolia (Dimmagio, Hargittai, Celeste, & Shafer, 2004).
V dôsledku spomenutých faktorov vznikajú naprieč spoločnosťou rôzne marginalizované skupiny ľudí zdieľajúcich nerovné vedomosti a možnosti vo využívaní ICT oproti ostatným, privilegovaným jedincom. Ide napríklad o osoby žijúce vo vidieckych oblastiach krajín (Onitsuka, Hidayat, & Huang, 2018), príslušníkov so socioekonomickým znevýhodnením (Goedhart, Broerse, Kattouw, & Dedding, 2019) alebo osoby so zdravotným handicapom (Johansson, Gulliksen, & Gustavsson, 2021). Ďalšou zaujímavou grupou sú seniori, u ktorých sa môže na prvý pohľad núkať predstava, že sú priam z hľadiska veku predurčení k digitálnej nerovnosti.
Súvisiace výskumy
V roku 2018 prebehol v USA výskum zameraný na využívanie Internetu medzi seniormi (Hargittai, Piper, & Morris, 2019). Do dotazníkového riadenia sa zapojilo približne 500 respondentov vo veku 60 až 80 rokov. Autori výskumu predložili výstup, ktorý popisoval viaceré aspekty vplývajúce na používanosť Internetu v skúmanej sociálnej skupine. Najsilnejšími faktormi boli finančná situácia a predošlé vzdelanie. Seniori často nevlastnili mobilné zariadenie, skrze ktoré by sa mohli k internetu pripojiť, preto bol ich prístup online podmienený jediným miestom, často domovom. Výskumníci poukázali na potrebu zvýšenia podpory finančne slabším seniorom v oblasti internetových zručností, z ktorých by benefitovali nielen pri komunikácii s blízkymi, ale aj pri cestovaní či hospitalizácii.
Kanadský výskum venujúci sa seniorom z vidieckej oblasti (Dunlop, Chechak, Hanby, & Holosko, 2020) skúmal dopad komunitného centra a jeho služieb na digitálnu gramotnosť starších obyvateľov. Dané centrum organizovalo kurz zameraný na rozvoj ICT schopností pre seniorov, pričom výsledky následného výskumu poukázali na jeho úspešný dopad. Účastníci kurzu sa naučili pracovať s hardvérom počítača, komunikovať prostredníctvom e-mailov alebo aplikácií ako Facebook či Skype apod. Aj napriek takýmto pozitívnym výsledkom však autori výskumu identifikovali viaceré problémy. Do kurzu sa totižto prihlásili jedinci, ktorí už niekedy participovali na iných vzdelávacích kurzoch alebo mali predošlú minimálnu skúsenosť s využívaním ICT. Výskumníci teda vyzdvihli potrebu zatraktívnenia kurzu i pre ostatných starších obyvateľov danej oblasti, ktorí sa napríklad z obavy z odsúdenia do kurzu neprihlásili.
Ako pomáhajú knižnice?
Vyššie spomenuté výskumy poukazovali na limity v službách poskytovaných seniorom, ktoré by napomáhali prekonávať ich digitálnu nerovnosť. Ako študentka knihovníctva a informačných štúdií považujem za žiaduce preskúmať, aké možnosti vzdelávania a služieb poskytujú seniorom v danej oblasti knižnice v Českej republike.
Sdružení knihoven ČR (SDRUK) spúšťa v súčasnosti projekt Senioři do onlinu, ktorý je zameraný na digitálne vzdelávanie občanov v staršom veku. Do projektu sa môže zapojiť akákoľvek knižnica, ktorej budú poskytnuté zariadenia na zapožičanie pre seniorov (smartfón, tablet). Následne bude knižnica podľa vlastných preferencií poskytovať buď asistenciu s daným zariadením, alebo k tejto službe pridá i ponuku kurzu zameraného práve na rozvoj práce s konkrétnym druhom zariadenia. Projekt vznikol v spolupráci s platformou Senioři online, ktorá napomáha seniorom prekonávať prekážky v oblasti digitálnych technológií.
I mimo projekt ponúkajú už v súčasnosti české mestské knižnice množstvo ICT kurzov pre seniorov s rôznymi stupňami obtiažnosti. Niektoré z inštitúcií sú spomenuté nižšie:
Aj napriek širokej ponuke je otázne, do akej miery sa nenapĺňajú kritické aspekty vzdelávacích blokov, ktoré boli vymenované v časti venovanej zahraničným výskumom. Výzvou naďalej zostáva oslovovanie introvertných či sociálne slabších seniorov, ktorí sa účasti na kurzoch z obáv vyhýbajú.
Zdroje
Goedhart, N. S., Broerse, J. E. W., Kattouw, R., & Dedding, C. (2019). ‘ Just having a computer doesn’t make sense’: The digital divide from the perspective of mothers with a low socio-economic position [Online], 21(11–12), 2347–2365. https://doi.org/10.1177/1461444819846059
Hargittai, E., & Hsieh, Y. P. (2013). Digital Inequality [Online]. In Oxford Handbooks Online. https://doi.org/10.1093/oxfordhb/9780199589074.013.0007
Hargittai, E., Piper, A. M., & Morris, M. R. (2019). From internet access to internet skills: digital inequality among older adults [Online]. Universal Access In The Information Society, 18(4), 881–890. https://doi.org/10.1007/s10209-018-0617-5
Dimaggio, P., Hargittai, E., Celeste, C., & Shafer, S. (2004). Digital inequality: From unequal access to differentiated use. In Social Inequality (pp. 355–400). Russell Sage Foundation.
Dunlop, J. M., Chechak, D., Hanby, W., & Holosko, M. J. (2020). Digital Learning in Rural Ontario, Canada: An Evaluation of the Computer for Seniors Program [Online]. Journal Of Rural & Community Development, 15(4), 24–38.
Johansson, S., Gulliksen, J., & Gustavsson, C. (2021). Disability digital divide: the use of the internet, smartphones, computers and tablets among people with disabilities in Sweden [Online]. Universal Access In The Information Society, 20(1), 105–120. https://doi.org/10.1007/s10209-020-00714-x
Onitsuka, K., Hidayat, A. R. R. T., & Huang, W. (2018). Challenges for the next level of digital divide in rural Indonesian communities [Online]. The Electronic Journal Of Information Systems In Developing Countries, 84(2). https://doi.org/10.1002/isd2.12021
