Stav a výuka digitálnej gramotnosti v Česku v porovnaní zo zahraničím
Čo sa myslí pod pojmom digitálna gramotnosť? Začneme od slova “digitálny”. Jeho význam sa kontinuálne upevňoval posledné dve desaťročia. Každým rokom naberal na relevancií — zabezpečil to nástup technológie do všetkých aspekov života, kedy sa používanie rozšírilo na dennodennú potrebu. Pôvodne sa toto slovo používalo na označenie elektronických údajov — núl a jednotiek, vo výpočtových procesoch (Oxford English Dictionary, 2015).
V 90. rokoch, novšie formy digitalných médií, nahradili staré analógové a tak prišla éra “kvalitnejšej zábavy”. Slovo “digitálny” sa stalo synonymom médiam a zábave.
Dnes, ekvivalenty k tomuto slovu môžeme nájsť hneď niekoľko; počítač, web, internet a iné. Používa sa v rôznych spojeniach cez hardware,software, virtuálne prostredie, “digitálny vek”, “digitálna spoločnosť” — po zručnosti, vedomosti, porozumenie.
My sa dnes budeme venovať zručnostiam, vedomostiam a pozorumeniu — teda digitálnej gramotnosti (môže sa používať i názov informačnej gramotnosti, záleží na literatúre).
Čo sa týka gramotnosti, je to schopnosť, ktorá pomáha jednotlivcovi učiť sa, čítať, nadobúdať zručnosti v počítaní a písaní — celkovo v nadobúdaní vedomostí. Stupňom gramotnosti spoločnosti sa meria úroveň vzdelania v krajine.
Oblasť vedy, technológií a inovácií predstavuje z dlhodobého časového hľadiska jeden z kľúčových prvkov umožňujúci zvyšovanie produktivity, ekonomického rastu, zamestnanosti, udržateľného rozvoja a sociálnej kohézie spoločnosti.
Analýza rozvoja digitálnych zručností je špecifická. Nevýhoda tkvie vo vývoji samotnej IT oblasti. To, čo sa považovalo za fundamentálne atribúty digitálnych zručností, dnes v podstate neexistuje. Môže za to práve signifikantne rýchly vývoj niektorých IT technológií (smartphony, tablety, IKT technológie vo vzelávaní, technické didaktické pomôcky pre jedincov so špecifickým prístupom). Problémom môže byť napr. rýchle rozšírenie sociálnych sietí, ktoré boli pred desiatimi rokmi iba okrajovým fenoménom. V tomto ohľade je relatívne zložité definovať základný vývoj počítačovej a digitálnej zručnosti.
V desk research “DIGITÁLNÍ GRAMOTNOST, ZPRÁVA O STAVU A VÝUCE DIGITÁLNÍ GRAMOTNOSTI A KOMPARACE SE ZAHRANIČÍM” ktorá bola vykonaná pre Ministerstvo práce a sociálních věcí, chápu digitálnu gramotnosť ako„súbor kompetencií nutných na identifikáciu, pochopenie, interpretáciu, vytváranie, komunikovanie a účelné a bezpečné použitie digitálnych technológií (ich technických vlastností i obsahu) za účelom udržania či zlepšenia svojej kvality života a kvality života svojho okolia, tj napr. za účelom pracovnej i osobnej sebarealizácie, rozvoja svojho potenciálu a udržania či zvýšenia participácie na spoločnosti.” (Strategie digitální gramotnosti ČR na období 2015 až 2020)
Výstupom tejto konkrétnej desk research bola hlavne komparácia českého prostredia a zahraničia.
Digitálna gramotnosť je úzko spojená so schopnosťou využívať IKT v rôznych aktivitách, ktorých intenzita užívania sa rýchlo vyvíja (napr. v oblasti sociálnych sietí alebo internetového bankovníctva) a naberá na dôležitosti práve v rutinnom pohybe v kybernetickom prostredí. Napriklad pri používaní antivírusového programu, pri dvojfázom overovaní, pri zmene hesiel, atď.
Digitálna gramotnosť súvisí v prvom rade s vekom, ale tiež, s pohyblivou časťou — socioekonomického domáceho prostredia jednotlivca. Ohrozenými skupinami sú seniori a ľudia žijúci na hranici chudoby, sociálneho vylúčenia a tí, ktorí vo svojom okolí nemajú niekoho, na koho by sa mohli obrátiť.
Poznanie zistených týchto skutočnosti výskumu (desk research) je fundamentálne pre pochopenie, že digitálna gramotnosť nie je iba súborom technických kompetencií. Dobré je zdôrazniť vzájomný vzťah medzi čitateľskou, numerickou gramotnosťou a celkovo gramotnosťou v oblasti riešenia problémov.
Na základe náhľadou ktoré výskum priniesol je viditeľné, že digitálna gramotnosť v ČR dosahuje zhruba priemer zo všetkých krajín EÚ či OECD.
Zreteľne zaostáva Česká republika v oblasti e-governmentu. EGovernment je správa verejných vecí za použitia moderných elektronických/ digitálnych nástrojov, vďaka ktorým verejná správa bude pristupovať k občanom uživateľsky priatelnejšie, dostupnejšie, efektívnejšie, rýchlejšie a lacnejšie.
“Budovanie jednotlivých pilierov eGovernmentu prebiehalo v programovom období 2007–2013 s využitím prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ v súlade so stratégiou Efektívna verejná správa a priateľské verejné služby (Smart Administration).” (Odbor eGovernmentu, 2015)
Ako aj v zahraničí i v českom prostredí ľudia s neprítomnosťou digitálnej gramotnosti majú horší prístup k informáciám a vzdelaniu. Ako dôvod vlastného digitálneho vylúčenia ľudia uvádzajú neznalosť, nemožnosť prístupu k IKT technológiám alebo celkovo názor, že to pre nich nie je relevantná schopnosť, ktorou by chceli alebo “potrebovali” disponovať.
Vzdelávanie v oblasti digitálnej gramotnosti je v ČR definované Rámcovým vzdelávacím programom už od prvého stupňa základnej školy. Hlavným problémom však je, že učitelia, ktorí sú pri výučbe kľúčovými aktérmi, nie sú adekvátne pripravovaní. Na pedagogických školách nie je výučba digitálnej gramotnosti praktizovaná na žiadnej úrovni.
Na rozdiel od iných krajín neexistoval do roku 2017, kedy sa desk research realizoval, ani rozsiahly centralizovaný projekt, ktorý by s výučbou pomáhal, v rôznych sociálnych a vekových skupínach.
Dobrá prax v zahraničí nám môže byť príkladom ako sa skôr než na konkrétne kompetencie zamerať na celkový rozvoj digitálne gramotného jedinca, ktorý dokáže o súvislostiach v digitálnom svete kriticky premýšľať, samostatne pracovať a vytvárať a spracovávať informácie. Prijímať nové technologické trendy a predvídať riziká s nimi spojené.
Preto by investícia do zdravej, chápajúcej a rozmýššajúcej budúcnosti mala putovať ku výučbe digitálnej gramotnosti. Je potrebné sa zamerať na vytváranie zručností na zvládanie základných digitálnych kompetencií, pretože rezultátom bude lepšie definovanie informačních potřeb, správne hľadanie relevantných informačných zdrojov, schopnosť vyhodnotiť relevantnosť informácií — neveriť každému napísanému textu kurzívou alebo s CapsLockom. Vybudujeme spoločnosť kde budú jedinci schopní pracovať so získanými informáciami, budú chápať etike a zodpovednosti ktorú obdržia pri získaní informácie, budú vedieť relevantne odkomunikovať informácie s podložením informačných zdrojov.
Zdroje
MEDIAN, s.r.o. (2017). DIGITÁLNÍ GRAMOTNOST, ZPRÁVA O STAVU A VÝUCE DIGITÁLNÍ GRAMOTNOSTI A KOMPARACE SE ZAHRANIČÍM. Dostupné na: https://www.mpsv.cz/documents/20142/225517/Digitalni_gramotnost__-_Zprava_o_stavu_a_vyuce_digitalni_gramotnosti_a_komparace_se_zahranicim.pdf/f633dd0f-e5df-c19f-7cfa-38291b31ceb4
Strategie digitální gramotnosti ČR na období 2015 až 2020. Dostupné na: https://www.mpsv.cz/documents/20142/372765/Strategie_DG.pdf/46b094c8-609b-458d-cdcd-8c686ca87131
(2015). Oxford English Dictionary. Oxford University Press, eISBN: 9780191727665
Odbor eGovernmentu, 2015. Dostupné na: https://www.mvcr.cz/clanek/co-je-egovernment.aspx
Odborná komise IVIG Asociace knihoven vysokých škol ČR. (2004, 2007) Jak rozumíme informační gramotnosti. Dostupné na: https://akvs.cz/wp-content/uploads/2016/05/ivig-jak-rozumime.pdf