Strach z toho byť offline

Barbora Schreiberová
Jan 25 · 6 min read

ko každé druhé ráno, zobudíte sa a idete do práce či školy. Niekde na pol ceste pri čakaní na meškajúci trolejbus si v panike začnete prehľadávať obnosenú tašku, vrecká — aj tie o ktorých ste nevedeli, že ich máte, kabát… Nikde nič. Oblieva vás studený pot. Váš smartfón zostal doma. Rýchle bijúce srdce vám ukáže všetky tie e-maily, správy, obrázky a informácie, ktoré neuvidíte. Veď, čo ak práve DNES a TERAZ vám napíše prezident republiky a vy to zmeškáte?

Asi sme už všetci pocítili známu paniku zabudnutého mobilu. Nie je to najpríjemnejší pocit, ale zvyčajne sa vieme bez neho zaobísť, teda aspoň, mali by sme vedieť. Prežiť jeden deň bez vreckového počítača ani neznie nejako hrôzostrašne. To však neplatí v prípade, ak trpíte FOBO (Fear of being offline) alebo inak povedané strachom z toho, že nie ste pripojení k sieti.

Zdá sa, že sa FOBO stáva jednou z úzkostí spôsobených internetovým pripojením — aspoň v takomto zmysle prvýkrát v roku 2014 použila výraz FOBO Facebookova štúdia — ale o tom neskôr.

O fenoméne s názvom FOMO — Fear of missing out, či FOBO — Fear of better options, ktoré boli spopularizované v roku 2004 v článku „Social Theory at HBS: McGinnis’ Two FOs”, ktorý napísal Patrick J. McGinnis, ste už pravdepodobne niekedy počuli. V tomto kontexte je FOMO charakterizované ako „všadeprítomné obavy, že iní môžu mať odmeňujúce skúsenosti, z ktorých jeden nie je prítomný”. Strach z lepších možností je potom ďalšou etapou FOMO, pri ňom si na rozdiel od FOMO, starostlivo vyberáte, akých (napr. spoločenských akcií) sa zúčastníte, na nič nekývnete rozhodne áno, pretože čo ak sa naskytne lepšia príležitosť?

Nie je tajomstvom, že práve sociálne siete majú na FOMO u jednotlivca výrazný vplyv, hoci tento strach nie je výhradne spätý iba s nimi. Pokiaľ vďaka sociálnym sieťam vieme, čo všetko naši priatelia robia, je prirodzené, že máme strach z vylúčenia. Aplikácie ako Snapchat či Instagram príbehy, len pomáhajú, aby sa v nás FOMO lepšie usadilo. „Príbehy Snapchat (niekedy nazývané „MyStories”) zahŕňajú zbierku obrázkov a videí, ktoré trvajú 24 hodín. Takže môžete vidieť všetky zábavné veci, ktoré vaši priatelia robia a urobili v posledný deň.” Obzvlášť, keď ste sa zábavy nemohli zúčastniť alebo ste o nej nevedeli — o to je to horšie.

Úzkosť spojená s FOMO je už pomerne široko známa vec. Samotný strach z toho nebyť offline nie je natoľko zakotvenou či diskutovanou témou. Keď si to tak vezmeme, z FOMO vychádza, respektíve označuje práve tú online časť. Máme strach byť offline, pretože čo ak o niečo prídeme? Čo ak nám ujde príležitosť? Zmeškáme dôležitú správu od šéfa? Pozvanie na párty? Takýto strach vyvoláva závislosť na tom byť neustále pripojený k sieti. Čo je horšie, kvôli strachu, že o niečo prídeme v kyberpriestore, môžeme o niečo prichádzať naozaj v (trošku klíše) „reálnom živote”.

Instant messenging, vyskakovacie upozornenia, či vymoženosti ako „seen” v nás vyvolávajú podvedomý tlak na urýchlené odpovedanie. Psychologička a kariérny kouč Ashley Hampton, PhD, pre Well + Good povedala: “Ľudia neočakávajú okamžitú reakciu. Len si myslíme, že to robia.”

Strach z toho nebyť online sa však netýka len mladých ľudí, akoby sa na prvý pohľad mohlo niekomu zdať. Workoholizmus a pracovné prostredie s tým úzko súvisia. Práve v pracovnom prostredí na nás môžu byť kladené nepredstaviteľné nároky. Začína sa rátať s tým, že tým, že máme možnosť byť online, budeme online celý čas. Akonáhle odpovedáme na pracovné maily o desiatej večer, len preto že máme strach, že ak neodpovieme, tak prídeme o príležitosti, niečo je zle. Francúzsky zákonník práce od 1. januára 2017 zavádza tzv. „right to disconnect“. Zaväzuje organizácie s viac ako 50 zamestnancami, aby s nimi prejednali práva zamestnancov ignorovať svoje smartfóny. Francúzsko tak nejaké riešenie problematiky pioniersky zavádza do svojej legislatívy.

Ale vráťme sa nachvíľku k teenagerom a ako celé FOBO začalo…

AKO SA PREJAVUJE FOBO?

Výskum „Coming of Age on Screens“, ktorý si nechal vyhotoviť Facebook od Crowd DNA, skúmal v roku 2014 viac ako 11 000 mladých ľudí v 13 krajinách. Ukázalo sa, že takmer polovica skúmaných teenegerov by sa cítila strateno, ak by nemala prístup k sociálnym sieťam, a zároveň až 70 percent tvrdí, že sú radi neustále pripojení, a pociťujú tzv. Fear of Being Offline.

V rámci štúdie sa 16-ročný Marcus vyjadril nasledovne: “Nemôžem žiť bez toho, aby som vedel, čo ľudia robia a čo si myslia. Ak mám viac ako 10 minút bez mobilného telefónu, je to tak ťažké.” Camelia z Francúzska sa zase vyjadrila, že bez mobilu by nevedela žiť. Dokáže sa spojiť kedykoľvek s hocikým. Prvá vec, ktorú po prebudení vidí, je tak, samozrejme, jej telefón.

Na základe štúdie a vyjadrení participantov, tak môžeme určiť isté podobné znaky prejavov FOBO.

1. Nutkanie byť pripojený, kdekoľvek sa nachádzame, len aby sme o niečo neprišli
2. Prostredníctvom sociálnych sietí zostávame aktuálny v tom, čo sa deje v životoch našich priateľov aj v širšom svete
3. Bez pripojenia na sociálne siete pociťujeme bezradnosť, nedokážeme byť dlhšiu dobu offline
4. So svojím smartfónom sme neoddeliteľní — (takzvaná „mobile separation anxiety”)
5. Online je najobľúbenejšie či najčastejšie miesto, kde sa zdržiavame
6. Omnoho radšej by sme sa vzdali telefónu ako televízie
7. Vďaka času strávenému online sa nenudíme
8. Je to prvá vec, ktorú si berieme do ruky po prebudení
9. Fotografovanie sprevádza myšlienka, kde by sa dala v online svete vystaviť

AKO BOJOVAŤ PROTI FOBO?

Opakom Fear Of Being Offline je JOBO — Joy Of Being Offline. Jednou z možností prekonávania FOBO je snaha o premenu FOBO na JOBO. Ide o naučenie sa užívania si faktu, že nemusíme byť neustále dostupní. Nie je nič jednoduchšie ako stanoviť si presný čas (napr. osem hodín večer) a nastaviť si telefón do módu Nerušiť alebo jednoducho odložiť telefón z dohľadu. Nie je nutné tesne pred spánkom bezducho listovať Facebookom, namiesto toho, vytvorenie novej rutiny môže byť oveľa prínosnejšie a zdravšie.

Detox. Či už digitálny, technologický alebo len internetový, občas je dobre urobiť si prestávku. Oddýchnuť si od nonstop prítomných notifikácií a nesmiernej túžbe na ne okamžite reagovať. Rovnako ako pri každej diéte, v prvom rade je nutné stanoviť si pravidlá. Čo chceme obmedziť? Na ako dlho? V akých časových intervaloch? Nie je nutné začať zhurta, menej je niekedy viac. Doktor Gregory L. Jantz vo svojom článku zameranom na technologický detox výstižne tvrdí, že to čoho sa zbavujeme, mali by sme zároveň nahradiť. Ak obmedzíme používanie sociálnych sietí, čomu sa budeme venovať v čase, ktorý nám zázračne vznikol? Paradoxne, až keď niečo robiť prestaneme, zistíme, koľko sme do toho v skutočnosti investovali. Paradoxne až keď sociálne siete odstavíme, až potom zistíme, koľko z nášho času nám vypĺňali. Možno práve tu vznikne priestor na zašitie deravej ponožky, na ktorú nikdy nebol čas alebo na uvarenie lepšej večere ako mrazeného polotovaru.

Na tomto mieste určite stoja za zmienku aj jednotlivé hnutia a iniciatívy podporujúce a venujúce sa digitálnemu detoxu. Nie je to ani o tom, úplne sa odstrihnúť od technológií ako o hľadaní rovnováhy medzi online a offline svetom. Medzi také patrí napríklad Time To Log Off, Digital Detox, Into The Tribe alebo Digital Detox Company.

STRACH Z TOHO BYŤ OFFLINE A DIGITÁLNE KOMPETENCIE

Ochrana zdravia a psychickej pohody je právoplatnou súčasťou preberaného rámca digitálnych kompetencií. Je dôležité si uvedomiť, že schopnosť byť offline, je zároveň našim právom, ktoré môžeme, ale nemusíme využiť. Je na každom z nás, ako sa k tomu postavíme, mali by sme vedieť rozlíšiť medzi konaním z vlastnej vôle a závislosťou. Žiadna závislosť nie je dobrá a ako sa ľudovo vraví, všetkého veľa škodí — aj technológií. Závislosť vychádzajúca zo strachu, nie je o nič menšou závislosťou.

Nemajme strach nebyť dostupní 24/7. Nikto by to od nás čakať nemal, obzvlášť nie pokiaľ ide o zamestnávateľa a nejedná sa o podmienku definovanú v pracovnej zmluve. Je dôležité nájsť si čas na veci mimo núl a jednotiek. Nič sa nestane, ak dnes nedáme srdiečko na instagramový príspevok alebo neodpíšeme na e-mail o 23:45. Aj zajtra je deň a svet sa bude krútiť ďalej…

EDTECH KISK

Educational Technology, KISK Masaryk University

Barbora Schreiberová

Written by

EDTECH KISK

Educational Technology, KISK Masaryk University