Stredná škola a príprava na 21. storočie

Aktivity rozvíjajúce kľúčové gramotnosti a kompetencie 21. storočia na stredných školách

Abstrakt

Cieľom tohto článku bude priblížiť problematiku aktivít rozvíjajúcich kompetencie a gramotnosti užitočné pre život v 21. storočí u stredoškolákov. Článok popíše, aké zmeny by bolo vhodné zaviesť, aby vzdelávací proces na strednej škole odpovedal požiadavkám pracovného trhu 21. storočia prostredníctvom 4D vzdelávacieho rámca. Bude taktiež na príklade bilingválneho Gymnázia Edity Steinovej v Košiciach demonštrovať, aké aktivity rozvíjajúce kompetencie a gramotnosti 21. storočia sa do vyučovacieho procesu snažia pedagógovia implementovať už v súčasnosti. Článok môže slúžiť ako podnet, či inšpirácia na zavedenie podobných aktivít do škôl, ktoré tieto aktivity nevykonávajú, alebo poskytnúť náhľad do priebehu a inovácií vzdelávacieho procesu na jednej zo stredných škôl.

Úvod

Dnešná doba so sebou priniesla nespočetné množstvo zmien. Edukačný systém založený na memorovaní encyklopedických znalostí prestal byť relevantný dobe, pretože dnes už o informácie nie je núdza. Naopak, sme doslova bombardovaní informáciami a oveľa dôležitejšie ako pamätať si ich, je vedieť sa v danom informačnom chaose zorientovať a naučiť sa s informáciami pracovať, hodnotiť a triediť ich. Zmenila sa však nielen doba, ale spolu s ňou pod vplyvom rôznych faktorov ako napríklad lepšie ekonomické podmienky, globalizácia, ale predovšetkým každodenné využívanie technológií aj ľudia prechádzajúci edukačným procesom — študenti.[1] Život v informačnej učiacej sa spoločnosti so sebou priniesol potrebu vykonať vo vzdelávacom systéme 20. storočia zmeny a prispôsobiť ho 21. storočiu. Situácia sa na školách (aj keď veľmi pomaly) mení. Do vzdelávacieho procesu je potrebné implementovať rôzne aktivity rozvíjajúce nielen encyklopedické znalosti, ale aj takzvané mäkké schopnosti študentov, aby sa s nich následne mohli stať jedinci uplatniteľní na pracovnom trhu. Avšak, deje sa už vôbec niečo také?

Stredoškoláci

Z pohľadu Slovákov alebo Čechov môžeme stredoškolákov definovať ako študentov pokračujúcich v štúdiu strednej školy po úspešnom ukončení základnej školy. Jedná sa o ľudí približne 15 až 20 ročných, pričom v dobe vzniku tohto článku (máj 2022) sa narodili v rokoch 2002–2007. Všetci sú zároveň príslušníkmi takzvanej generácie Z (1997–2013). So svojimi predchodcami Milleniálmi/generáciou Y zdieľa táto generácia niektoré charakteristiky, ale zároveň sa aj dosť výrazne odlišuje vzorcami správania, ktoré jej príslušníci vykazujú.[2] Charakterizuje ich napríklad:

• nedostatok pracovných skúseností
• orientácia na výkon/dosahovanie cieľa
• vyššie vzdelanie
• rasová a etnická diverzita
• náchylnosť trpieť depresiou a úzkosťou
• život v lepšej ekonomickej situácii.[3]

Bola to generácia vyrastajúca obklopená digitálnymi nástrojmi, ktorá doslova nepozná svet bez internetu, čo má za následok nielen zásadne odlišný spôsob a spracovávanie informácií od predchádzajúcich generácií X a Y, ale dokonca fyzikálne zmeny štruktúry ich mozgu. [4]

Niektorí na nich odkazujú ako na N-[ako Net]-generáciu alebo D-[ako digitálnu]-generáciu. Avšak najvhodnejšie označenie, ktoré som pre nich našiel, je Digitálni domorodci (Digital Natives). Všetci naši študenti sú dnes ,,rodenými hovorcami“ digitálneho jazyka počítačov, videohier a internetu. [5]
— Marc Prensky

Oproti predchádzajúcej generácii ich charakterizuje: väčšia podnikavosť, dôveryhodnosť, tolerancia, menšia motivácia peniazmi, povedomie o otázkach životného prostredia a zodpovednosť voči prírodným zdrojom. Z tých negatívnych vlastností je to netrpezlivosť, závislosť na technológiách, úzke rozpätie pozornosti až poruchy pozornosti, požadovačnosť, materializmus, individualizmus, nízke ambície a chýbajúce ,,problem-solving skills“.[6] [7] Sú to vlastnosti, s ktorými sa musia nejakým spôsobom popasovať nielen školy pripravujúce študentov na výkon budúceho povolania, ale aj stávajúci zamestnávatelia.

KĽÚČOVÉ GRAMOTNOSTI A KOMPETENCIE 21. STOROČIA

4D vzdelávací rámec

Centrum pre re-dizajn kurikula (Center for Curriculum Redesign, CCR) predstavilo dvanásť prelínajúcich sa kompetencií roztriedených do štyroch rozmerov učenia: zručnosti (skills), charakter, vedomosti a meta-učenie. Spolu tvoria 4-dimenzionálny rámec kurikula CCR, ktorý dostal názov ,,4D“ model vzdelávania. Spolu majú tieto kompetencie tvoriť metakognitívne[8] zručnosti — zručnosti 21. storočia. Autori kurikula tento typ učenia zaradzujú do kategórie sociálneho/emocionálneho učenia a tvrdia, že v tradičnom vzdelávaní sa kladie dôraz prevažne na vedomostnú časť tohto 4D modelu a napriek tomu, akú podstatnú časť tvorí, nie je už v dnešnej dobe dostačujúca. Preto považujú za veľmi prínosné prepojiť všetky dimenzie učenia.[9]

V nasledujúcej časti budú stručne predstavené jednotlivé dimenzie podrobnejšie z pohľadu autorov krátkej knihy Four-Dimensional Education, bestselleru opisujúcemu nový prístup ku vzdelávaniu z perspektívy 4D modelu:

1. Vedomostná dimenzia

Tradičné vedomosti: Matematika, prírodné vedy (fyzika, biológia, chémia), materinský jazyk, cudzí jazyk, spoločenské vedy (história, geografia, občianska náuka atď.), umenie a telocvik patria medzi tradičné predmety, ktoré sa vyučujú na školách po celom svete. Zaberajú takmer všetok čas a neumožňujú priestor pre novšie predmety a témy, ani rozvíjanie iných zručností. Pritom sa kladie dôraz na kvantum testovateľných vedomostí, čím sa zbytočne preťažuje len jeden aspekt učenia a nerozvíja sa hĺbkové porozumenie a schopnosť používať danú vedomosť za aplikovania ostatných kompetencií. Na zosúladenie vzdelávacieho systému a spoločenského pokroku s osobným naplnením, vrátane napríklad zvyšovania šancí na zamestnanie, je potrebné rozhodnúť o tom, čo je relevantné pre 21. storočie, čo nepatrí medzi najjednoduchšie úlohy. Ako je to teda možné učiniť?

Podľa autorov knihy odpoveď spočíva v tom, že by sa odklonilo od pokrytia celého obsahu učiva v konkrétnom predmete a zameralo by sa skôr na pochopenie kľúčových aspektov a konceptov, čo by malo za následok zlepšenie: porozumenia, uchovania v pamäti a zážitku z vyučovacieho procesu u študenta. Tým, že si študenti svoje myslenie ukotvia v konceptoch a procesoch základných pre každú disciplínu im neskôr bez ohľadu na budúcu zvolenú špecializáciu umožní šikovne spolupracovať so špecialistami a pojmami v danej oblasti. Skutočnosťou, čo spôsobuje problém, je realizovateľnosť. Autori sami konštatujú, že v súčasnosti je nepredstaviteľné úplne upustiť od tradičných disciplín. Avšak, zameraním sa na ostatné kompetencie je možné napomôcť k určitým posunom v tejto oblasti a postupnými krokmi upraviť základy, ktoré sa študent musí naučiť z tradičných disciplín. Danú problematiku v každom prípade stojí za to preskúmať.[10]

Okrem zmien vo vyučovaní tradičných predmetov, autori apelujú na vytvorenie moderných (interdisciplinárnych) predmetov alebo tém, ktorými by boli študenti vybavení na 21. storočie. Pre lepšiu predstavu si uvedieme príklad: tematickým multidisciplinárnym okruhom by bolo ,,spájanie ľudí, organizácií a planéty“. Tento okruh by obsahoval 3 veľké témy — sociálne zručnosti a emocionálnu inteligenciu, globálnu gramotnosť a systémové rozmýšľanie. Prvá téma by obsahovala vedomosti z disciplín psychológie, sociológie, antropológie, politológie, histórie, občianskej náuky, religionistiky a svetovej hudby a divadla, čo predstavuje slušne interdisciplinárnu štruktúru. Cieľom by bolo pochopiť pocity, myšlienky, uhol pohľadu a motivácie iných a zároveň rozvíjať spoločnú kooperáciu a tímovú prácu v rámci kultúrnych rozdielov virtuálne aj osobne. Podobne by sa rozvetvovali aj ďalšie dve témy. [11]

Okrem toho by podľa autorov mali byť do vyučovacieho procesu zaradené aj disciplíny ako:

• globálna gramotnosť (učila by hľadieť na rôzne záležitosti z odlišných kultúrnych perspektív)
• informačná gramotnosť (zahŕňala by kritické hodnotenie informácií)
• systémové myslenie (holistický prístup k analýze, kedy sú všetky časti považované za súčasť celku a každý celok súčasťou väčšieho systému, pričom sa skúmajú všetky vzťahy medzi nimi)
• dizajnové myslenie (problem-solving prístup so zámerom zlepšiť produkt/službu)[12]
• environmentálna gramotnosť (chápanie dopadu našej spoločnosti na životné prostredie v kontexte dlhodobej života-udržateľnosti ľudskej rasy)
• digitálna gramotnosť (používanie nových technológií).[13]

2. Dimenzia kompetencií

Táto dimenzia je veľmi dôležitá pre stávajúcich zamestnávateľov, pretože práve na základe kompetencií zvažujú prijatie potenciálneho zamestnanca na pracovnú pozíciu.[14] Centrum pre re-dizajn kurikula vymedzilo vo svojom 4D edukačnom rámci nasledujúce 4 kompetencie, ktoré by sa mali u študentov rozvíjať:

4C (competencies)/4K:

2.1 Kreativita

Kompetencia kreativity sa spája najčastejšie s umeleckou činnosťou, pričom sa predpokladá, že je to vrodená vlastnosť, avšak v skutočnosti je súčasťou širokého spektra poznania a zručností ako napríklad vedecké či dizajnové myslenie, matematika a podnikavosť. Práve neistota, komplexnosť a nečakané situácie, s ktorými sa v živote v 21. storočí je možné stretnúť je dôvodom, prečo práve kreativita bola zvolená za najpodstatnejšiu kvalitu u lídra.[15]

2.2 Kritické myslenie

Definícií kritického myslenia je nespočetne mnoho. V procese učenia definoval Selman (2020) kritické myslenie ako:

,,[…] jasný a racionálny spôsob myslenia pred hodnotením konkrétnych problémov. V tomto ohľade sa od študentov očakáva, že budú schopní samostatne identifikovať/rozpoznať, analyzovať, zhromažďovať, interpretovať, posudzovať/hodnotiť a sumarizovať informácie vyplývajúce z pozorovania, skúseností, reflexií, úvah alebo interakcií, aby si vytvorili alebo posilnili svoje presvedčenia a činy pred prijatím rozhodnutia.“[16]

Formy vyučovania kritického myslenia by mohli nadobudnúť rôzne podoby, či už by sa jednalo o jednoznačný plán aktivít zameriavajúcich sa na precvičovanie konkrétnych komponentov zručností kritického myslenia, alebo by sa jednalo o projekty, kde by boli zahrnuté tieto aktivity implicitne. Za prvoradé je považované to, aby študenti boli schopní tieto zručnosti kritického myslenia preniesť aj mimo prostredia, v ktorom sa ich naučili.[17]

2.3 Komunikácia

Žiadna profesia sa nezaobíde bez komunikácie na dennej báze (vyjednávanie, inštruktáž, rady, riešenie konfliktov, budovanie vzťahov…). V tradičnom školskom systéme sa však kladie dôraz predovšetkým na jednostrannú formu komunikácie — písanie/prezentovanie, avšak nejde o interaktívnu podobu komunikácie, kedy sa trénuje napríklad aktívne počúvanie, kritické rozmýšľanie nad prezentovanou témou, či schopnosť presviedčať. Na zefektívnenie týchto činností preto autori 4D modelu odporúčajú kolaboratívne aktivity. Ďalším účinným spôsobom ako zapracovať na komunikačných schopnostiach študentov je využitie ,,peer-tutoringu“ kedy študenti navzájom učia svojich spolužiakov, alebo mladších študentov. Vyučovanie iných je nielen efektívnym prostriedkom ako sa zlepšiť v komunikovaní, ale zároveň okamžite poskytuje aj spätnú väzbu, v ktorej sa preukáže úspešnosť komunikácie, ak ostatní zúčastnení pochopili vyučovanej problematike. [18]

2.4 Kolaborácia

Komplexnosť dnešného sveta núti odborníkov z rôznych oblastí (ľudí s odlišnými perspektívami, skúsenosťami a z odlišných pozadí) spájať sily a spoločne hľadať riešenia na zložité problémy. Z tohto dôvodu je vhodné, aby sa študenti čo najskôr naučili spolupracovať a si pri dosahovaní spoločného cieľa vedeli rozdeliť úlohy, prácu a úsilie, vytvoriť prostredie v ktorom budú vypočuté, prijaté a aplikované nápady precvičovaním aktívneho počúvania, využívať zručnosti vyjednávania a pýtať sa vhodné a prínosné otázky.[19]

3. Dimenzia charakteru

Autori 4D modelu vyučovania považujú za dôležité rozvíjať charakterové vlastnosti študentov z dôvodu, že 21. storočie vyžaduje osobnostný rast a zodpovedný prístup vykonávania občianskych povinností a prispievania komunite, aby mohla spoločnosť prosperovať. Je preto potrebné, aby študenti ako budúci občania vedeli robiť múdre rozhodnutia, odpovedajúce zložitým výzvam doby, budovať prosperujúce harmonické vzťahy a cnosti, zabezpečujúce udržateľnú účasť vo svete. Autori 4D modelu pre vzdelávanie definovali 6 základných charakterových kvalít: 1. mindfullness (všímavosť), 2. zvedavosť, 3. odvaha, 4. pružnosť/flexibilita, 5. etika, 6. vodcovstvo.[20] Opis týchto kvalít znázorní nižšie znázornená tabuľka:

4. Dimenzia meta-učenia

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Organisation for Economic Co-operation and Development, OECD) nazvala túto dimenziu aj akousi reflektivitou, meta-vrstvou vzdelávania, ktorá zahŕňa učenie sa o vlastnom učení a prispôsobení tohto učenia a správania podľa stanovených cieľov, za využitia takzvaného rastového myslenia (growth mindset). Dôležitosť tejto dimenzie spočíva primárne v tom, že môže pomôcť študentom s rôznymi súčasnými a budúcimi problémami, či úlohami spojených s učením. Ľudia strávia väčšinu času svojho života mimo inštitúcií škôl, a preto je potrebné, aby nadobudli vnútornú motiváciu k učeniu a rastu, a následne spoločnosť vedela čeliť výzvam 21. storočia.[21]

Digitálny well-being

Aspekt, ktorý v danej knihe nebol nijak bližšie špecifikovaný (pravdepodobne preto, že je to téma zahrnutá v digitálnej gramotnosti), ale rada by som chcela naň upriamiť zvýšenú pozornosť, je digitálny well-being a vplyv technológií na študentov. V súčasnej dobe vyvstáva otázka, akým spôsobom regulovať či minimalizovať napríklad technostres a nepriaznivý dopad nadmerného používania technológií na človeka a ako si k nim pestovať zdravý vzťah a nenechať sa nimi zahltiť, či nespadnúť do závislosti, ktorá je charakteristickou práve pre generáciu Z. Povedomie o danej problematike by bolo podľa môjho názoru preto vhodné šíriť na stredných školách a zamerať sa v tomto ohľade predovšetkým na zvyšovanie informačnej gramotnosti študentov, pretože výskumný tím Kurelovićovej vo svojej štúdii preukázal koreláciu medzi informačnou gramotnosťou, častým využívaním technológií a informačným preťažením, pričom nižšia informačná gramotnosť spolu s častým využívaním digitálnych technológií sa spájali s rozsiahlejším informačným preťažením.[22]

Súčasná situácia na Gymnáziu Edity Steinovej

V nasledujúcej časti sa presunieme na konkrétny príklad košického Gymnázia Edity Steinovej a rozhovorom s jednou zo študentiek tohto gymnázia bude popisovaná situácia a prípadná implementácia aktivít rozvíjajúcich kompetencie a gramotnosti 21. storočia.

Lea je 18-ročná študentka tretieho ročníka anglického bilingválneho 5-ročného gymnázia v krajskom meste východného Slovenska, v Košiciach. Prvou otázkou, ktorú dostala bolo: Čo si predstavíš pod pojmom kompetencie a gramotnosti 21. storočia? Cieľom tejto otázky bolo zistiť, či sa už niekedy stretla s takouto témou, buď v škole, alebo mimo školského prostredia. Po dlhšom váhaní a zmätku (dokladajúcom slabú orientáciu v danom ohľade) odpovedala, že medzi kompetencie 21. storočia by zaradila najskôr schopnosť pracovať s novými technológiami, počítačom a napríklad kancelárskym balíkom Microsoft Office. Okrem toho, po malej nápovede taktiež nasledovala odpoveď, že by bolo vhodné vedieť sa orientovať v zdrojoch informácií na internete.

Následne som jej popísala v krátkosti 4D rámec vzdelávania a položila jej otázku, či jej škola organizuje nejaké aktivity, ktoré by rozvíjali kompetencie spomínané v 4D vzdelávacom rámci. V tomto bode sa Lea rozrozprávala, pretože začala opisovať činnosť, ktorú mala čerstvo v pamäti. V rámci dobrovoľného predmetu aplikovanej ekonómie si mali založiť tretiaci vlastnú firmu pod pedagogickým vedením a prejsť si tak celým procesom od založenia po zánik firmy, keďže sa jednalo o ročný projekt. Pedagógovia mali v ich činnosti avšak len marginálnu funkciu usmernenia, ak to študenti potrebovali, inak si všetko ostatné zariadili sami, na čo ma Lea hrdo upozornila počas rozhovoru. Na začiatku sa rozdelili študenti, ktorí si zvolili tento predmet do 4 skupiniek podľa oblastí záujmu:

• Výroba (produkcia a dizajn produktov)
• Marketing (propagácia a reklama produktov, služieb)
• Financie (správa finančných prostriedkov)
• Personálne oddelenie (komunikácia so sponzormi, klientmi, zabezpečovanie spolupráce)

Zvolili si viceprezidentov oddelení (zástupcov) a prezidenta celej firmy a mali za úlohu vymyslieť spôsob, ako utŕžiť pre firmu zisk a následne daný plán zrealizovať. Stretávali sa minimálne raz do týždňa a na stretnutiach preberali firemné záležitosti. V rámci firmy vytvorili školský bufet, predávali tričká a nakoniec organizovali ples. Každé oddelenie malo pridelenú úlohu (viď. vyššie), avšak to neznamenalo, že sa nemohli do činností jedného oddelenia zapojiť členovia iného oddelenia.

Lea ako odpoveď na otázku čo sa na danej aktivite naučila vymenovala:

1. zodpovednosť (potreba dávať si pozor na každú účtenku)

2. spoluprácu s ľuďmi (bolo údajne náročné vyhnúť sa hádkam, ale bez spolupráce by to nezvládla, hoci mala tendenciu robiť veľa vecí sama, pretože sa tak radšej vyhla komplikáciám)

3. kreativitu (za úlohu mali vytvoriť produkty, organizovať ples, propagovať prostredníctvom rôznych plagátov v škole a na sociálnych sieťach)

4. komunikáciu (uvedomila si, aká je komunikácia dôležitá a aký s ňou mal problém prezident firmy, ktorý so zamestnancami firmy často nejaké záležitosti nezdieľal, z čoho pramenilo mnoho problémov).

5. Ako piaty bod je možné taktiež dodať napríklad podnikateľského ducha (autorský dodatok).

Čo sa týka ostatných ,,4D“ aktivít, na ktoré si študentka bilingválneho gymnázia spomenula, a zaradila ich to tejto skupiny, avšak ešte si nimi neprešla a nevedela ich teda bližšie špecifikovať boli predmet ,,Critical thinking“ v nadchádzajúcom 1. polroku 4. ročníka a ,,Presentation skills“ v 2. polroku 4. ročníka. Okrem toho študenti vydávajú vlastný školský časopis a organizujú vernisáže kde prezentujú vlastné umelecké diela, alebo predstavenia, kde zdieľajú vlastné básne.

Negatívny aspekt nadmerného využívania technológií, či tematiku digital well-beingu údajne na Gymnáziu Edity Steinovej zatiaľ nijak konkrétne nerozoberali, Lea si spomenula len na jednu akciu, ktorá prebehla v jej prvom ročníku, okrajovo spojenú s danou problematikou — ,,No phone challenge“, kedy ráno pri vstupe do školy odovzdali svoje smartfóny a vyzdvihli si ich pri odchode zo školy. Po rozhovore študentka Lea usúdila, že by bolo vhodné zaradiť do vyučovania nejaké prednášky/aktivity, ktoré by študentov stredných škôl nejakým spôsobom usmernili v danej problematike, či pomohli minimalizovať negatívny dopad, ktorý by nadmerné používanie technológií na študentov mohlo mať. Na záver skonštatovala, že napriek vymenovaným pár aktivitám, ktoré potenciálne rozvíjajú kompetencie 21. storočia sa na škole uprednostňuje memorovanie vedomostí na testy, ktoré jej počas štúdia zaberá najviac času a energie.

Záver

Článok stručne vysvetlil inovatívny 4D rámec vzdelávania odpovedajúceho na požiadavky 21. storočia a na základe tohto rámca boli predstavené aktivity na košickom Gymnáziu Edity Steinovej, ktoré by sa dali charakterizovať ako rozvíjajúce gramotnosti a kompetencie 21. storočia. Pri uvedenom príklade aktivít Gymnázia Edity Steinovej je však nutné poznamenať, že sa nejednalo o žiadnu generalizáciu aktivít a javov na slovenských stredných školách, len o predstavenie aktivít jedného gymnázia ako príkladu. Zároveň si je nutné uvedomiť, že išlo o 5-ročné bilingválne gymnázium, ktoré (ak nezarátame intenzívnu jazykovú prípravu) má rok k dobru, poskytujúci pravdepodobne viac priestoru na zakomponovanie nadštandardných predmetov a aktivít do vyučovacieho procesu. Tradičný spôsob vyučovania v podobe memorovania znalostí a ich následného testovania na tomto gymnáziu stále v obrovskej miere prevažuje nad inovatívnymi aktivitami rozvíjajúcimi kompetencie a gramotnosti 21. storočia. Každopádne, ako bolo spomínané pri 4D edukačnom rámci, implementovať aspekty tohto modelu nie je jednorazový úkon, ale skôr pripomína beh na dlhú trať, takže implementáciu akýchkoľvek podobných aktivít do vzdelávacieho procesu je možné považovať za malý úspech.

Použitá literatúra

[1] PRENSKY, Marc. Digital Natives, Digital Immigrants. On the Horizon [online]. MCB University Press. 2001, 9(5), s. 1–6 [cit. 2022–05–01]. Dostupné z: https://marcprensky.com/writing/Prensky%20-%20Digital%20Natives,%20Digital%20Immigrants%20-%20Part1.pdf

[2] SCHROTH, Holly. Are You Ready for Gen Z in the Workplace? Human Resources [online]. University of California, 2019, 61(3), s. 5–18 [cit. 2022–04–30]. Dostupné z: https://journals.sagepub.com/doi/full/10.1177/0008125619841006

[3] Ibid.

[4] PRENSKY, Marc. Digital Natives, Digital Immigrants. On the Horizon [online]. MCB University Press. 2001, 9(5), s. 1–6 [cit. 2022–05–01]. Dostupné z: https://marcprensky.com/writing/Prensky%20-%20Digital%20Natives,%20Digital%20Immigrants%20-%20Part1.pdf

[5] Ibid.

[6] DANGMEI, J.; SINGH, A. P.. Understanding the Generation Z : The Future Workforce. South-Asian Journal of Multidisciplinary Studies [online]. 2016, 3(3), s. 1–6 [cit. 2022–05–01]. Dostupné z: https://www.researchgate.net/publication/305280948_UNDERSTANDING_THE_GENERATION_Z_THE_FUTURE_WORKFORCE

[7] RUE, Penny. Make Way, Millennials, Here Comes Gen Z. About Campus [online]. 2018, 23(3), s. 5–12 [cit. 2022–05–01]. Dostupné z: https://journals.sagepub.com/doi/full/10.1177/1086482218804251

[8] Metakognícia — uvedomovanie si a chápanie vlastných myšlienkových procesov.
Metacognition. In: Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation, 2022 [cit. 2022–05–01]. Dostupné z: https://en.wikipedia.org/wiki/Metacognition

[9] 4D Competencies. 4dedu.org [online]. 2022 [cit. 2022–05–01]. Dostupné z: https://4dedu.org/competencies/

[10] FADEL, Charles et. al. Four-Dimensional Education: The Competencies Learners Need to Succeed [online]. Boston: The Center for Curriculum Redesign, 2015 [cit. 2022–05–01]. ISBN ISBN-13: 978–1518642562. Dostupné z: http://bit.ly/4DEdupdf

[11] Ibid.

[12] What is Design Thinking and Why Is It So Popular?. In: Interaction-design.org [online]. 2021 [cit. 2022–05–01]. Dostupné z: https://www.interaction-design.org/literature/article/what-is-design-thinking-and-why-is-it-so-popular

[13] FADEL, Charles et. al. Four-Dimensional Education: The Competencies Learners Need to Succeed [online]. Boston: The Center for Curriculum Redesign, 2015 [cit. 2022–05–01]. ISBN ISBN-13: 978–1518642562. Dostupné z: http://bit.ly/4DEdupdf

[14] SURESH BABU, Chiruguru. The Essential Skills of 21st Century Classroom (4Cs). Cognitive science [online]. Singhania University, 2020, 1–14 [cit. 2022–05–01]. Dostupné z: https://www.researchgate.net/publication/340066140

[15] FADEL, Charles et. al. Four-Dimensional Education: The Competencies Learners Need to Succeed [online]. Boston: The Center for Curriculum Redesign, 2015 [cit. 2022–05–01]. ISBN ISBN-13: 978–1518642562. Dostupné z: http://bit.ly/4DEdupdf

[16] SELMAN, Yohanes Fakundo a A. JAEDUN. Evaluation of The Implementation of 4C Skills in Indonesian Subject at Senior High Schools. Jurnal Pendidikan Indonesia [online]. 2020, 9(2), 244–257 [cit. 2022–05–02]. Dostupné z: https://ejournal.undiksha.ac.id

[17] FADEL, Charles et. al. Four-Dimensional Education: The Competencies Learners Need to Succeed [online]. Boston: The Center for Curriculum Redesign, 2015 [cit. 2022–05–02]. ISBN ISBN-13: 978–1518642562. Dostupné z: http://bit.ly/4DEdupdf

[18] Ibid.

[19] Ibid.

[20] Ibid.

[21] Ibid.

[22] KURELOVIĆ, E. K. et al. Information Overload, Informatio Literacy and Use of Technology by Students. International Joural of Social, Behavioral, Educational, Economic, Business and Industrial Engineering [online]. 2016, 10(3), s. 906 [cit. 2022–05–03]. Dostupné z: https://www.researchgate.net/publication/301821124_Information_Overload_Information_Literacy_and_Use_of_Technology_by_Students