Učíme sa celý život

Celoživotné vzdelávanie. Otvorená téma, ktorá je v dnešnej dobe viac ako žiadúca. Celoživotné vzdelávanie poskytuje viacero smerov, vďaka ktorým sa môžeme vzdelávať počas celého života. Celoživotným vzdelávaním[1] rozumieme nepretržité vzdelávanie vo všetkých životných etapách jednotlivca. Vzdelávať sa môžeme rôznymi formami, a v rôznych obdobiach života. Môžeme pristúpiť k formálnemu, neformálnemu alebo informálnemu spôsobu vzdelávania.

Celoživotné vzdelávanie poskytuje výhody pre pedagogických pracovníkov a odborných zamestnancov škôl[2], v podobe rôznych doplňujúcich programov, ktoré rozšíria ich pedagogické zameranie, prípadne im pomôžu s lepšou adaptáciou do školského prostredia. Pedagogický pracovníci a odborní zamestnanci môžu využívať túto formu vzdelávania, obohatiť a rozšíriť si svoje vedomosti o širokú škálu informácií. Nie je nutné, aby sa vzdelávali len v odbore, ktorí vyučujú, môžu si vybrať aj iné zameranie. Samozrejme pokiaľ chcú nadobudnúť nové a aktuálne informácie z daného odboru, je to len žiadúce. Profesionalita pedagóga a odborného zamestnanca je založená na niekoľkých dôležitých pilieroch, ktoré mu pomáhajú pri správnom priebehu výučby a pri motivovaní študentov do ďalšieho štúdia. Samozrejmým pilierov je dosiahnuté vzdelanie, alebo pedagogické minimum, ktoré umožňuje vyučovať a vzdelávať v štátnych inštitúciách ako sú školy a podobné[3]. Pedagóg, ktorý vedie svojich študentov k poznaniu nového by mal disponovať množstvom informácií a zároveň by študentom mal ísť príkladom. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že pokiaľ sa pedagóg zaujíma a je skutočne zanietený do svojej práce a počas svojho voľného času sa vzdeláva v tom, čo ho zaujíma, vyučovanie sa pre študentom stáva niečím viac. Nie je to len o sedení v lavici a 45 minútovom (prípadne viac) počúvaní niečoho, čomu nerozumieme. Toto krátke prirovnanie bolo poukázaním na dôležitosť celoživotného vzdelávanie nie len zo strany pedagóga alebo odborného pracovníka, ale zároveň zo strany študenta. Kedy pedagóg obohatí svoje poznanie a zároveň, vďaka svojej zanietenosti do predmetu dokáže motivovať študentov k tomu, aby sa zaujímali o daný problematiku viac. Práve pre tento dôvod považujem projekt celoživotného vzdelávania pedagógov a odborných pracovníkov za veľmi prospešný a čím ďalej tým viac sa rozmáhajúcejší trend medzi nimi.

Ďalej, celoživotné vzdelávanie poskytuje mnoho príležitostí[4] pre stále študujúcich študentov v podobe uskutočňovanie otvorených dní kariéry, dni pracovných príležitostí, kde sa študenti oboznamujú s dopytom a ponukou na trhu práce. Mnoho študentov si to neuvedomuje a mávne nad tým rukou a povie si „však čo, nejaké tie dni kariéry, aj tak tam nič nenájdem…“ Ale opak je pravdou. Je to výborná skúsenosť pre študentov vysokých škôl, nájsť si prácu alebo zamestnanie, ktoré by ich bavilo, napĺňalo, dalo im potrebnú prax a pomohlo by im pri ich prechode zo študentského sveta do toho „reálneho“. Čo je viac ako práca, ktorá človeka baví, poskytne mu prax a ešte mu aj dobre zaplatia? Organizácia takýchto akcií, ktoré sú primárne zamerané na študentov, ktorí ukončujú vysoké školy, prípadne stredné odborné školy je viac ako žiadúcou a podpornou pre danú krajinu.

Ďalšou dôležitou skupinou, ktorú nemožno vynechať sú samozrejme starší ľudia. Už v samotnom názve je zakotvené, že ide o kontinuálne vzdelávanie počas celého života. Celoživotné vzdelávanie poskytuje tzv. Univerzity Tretieho Veku[5], ktoré slúžia pre starších ľudí, ktorí sa chcú vzdelávať v rôznych smeroch. Vezmite si, ste na dôchodku, deti máte už odrastené, majú vlastné rodiny, deti, radosti aj starosti a vy máte veľa voľného času. Konečne nejaký ten čas pre vás, kedy sa človek nemusí naháňať za prácou, za starosťami, stresovať sa či vypol sporák s plynom pritom ako sa ponáhľal do práce a tak podobne. Cestovanie vám problémy nerobí, takže sa vyberiete aj na výlety počas letných, ale aj zimných mesiacov, ale niečo vo vás sa ozýva a núka sa vám myšlienka dozvedieť sa o niektorých veciach viac. So susedkou ste sa rozprávali a ona vám povedala, že navštevuje 2x do mesiaca školu, kde sa dozvie všetko čo chce vedieť a zároveň sa nemusí báť prísnych skúšok a testov, ktoré na vás v škole číhali. Skvelá možnosť tieto Univerzity, a práve preto som sa rozhodla popísať ich podrobnejšie. Priblížiť ich zameranie, poslanie, programy a služby pre seniorov, ktoré poskytujú na území Slovenskej republiky.

Univerzity tretieho veku (ďalej len UTV) poskytujú seniorom plnohodnotné a rôzne-zamerané vzdelávanie, ktoré vychádza prevažne z praktických a potrebných informácií, ktoré sú užitočné a aplikovateľné do reálneho života. Hlavným motívom, prečo sa seniori rozhodnú študovať alebo pokračovať v štúdiu je motivácia. Motiváciu k vzdelávaniu možno považovať za dôležitý pedagogicko-psychologický prvok, ktorý ovplyvňuje rozhodnutie (nie len) starších ľudí vzdelávať sa alebo pokračovať vo vzdelávaní[6]. Zároveň však neposkytujú seniorom len vzdelanie ale aj sociálny kontakt s okolím, ktorý je pre nich rovnako dôležitý. Za hlavné poslania Univerzít Tretieho Veku môžeme považovať nasledovné[7]:

• „prispievať k zabezpečovaniu práva starších ľudí na vzdelanie
• vytvárať nový, vysokohodnotný životný program seniorov
• prispievať ku kvalitnému vypĺňaniu voľného času
• prispievať k rozširovaniu obzoru, zvyšovaniu vedomostí, objasňovaniu neznámych skutočností a k poskytovaniu najnovších informácií z oblasti vedy a spoločenského diania
• pomáhať integrovaniu sa do spoločnosti v nových podmienkach, ktoré vznikajú v období prechodu do dôchodku i počas dôchodku
• prispievať k zlepšovaniu psychofyzickej kondície u seniorov a spomaľovaniu starnutia.“ (Centrum ďalšieho vzdelávania ©2018)

O UTV sa môžu uchádzať občania starší ako 50 rokov, ktorí majú ukončené úplne stredoškolské vzdelanie s maturitou. Prijímacie skúšky sa tu nekonajú a tak sú uchádzači prijatí na základe poradia. Prihlasovanie do databáza je možné prostredníctvom databázy, telefonicky, osobne, písomne alebo e-mailom, záleží to od danej Univerzity. Seniori si môžu na stránke jednotlivých Univerzít pozrieť zoznam predmetov/kurzov, ktoré sa budú pre nasledujúci rok otvárať a na základe ponuky si môžu vybrať. Termín zapisovania sa na UTV býva od januára do septembra[8].

Trošku histórie UTV

Prvá Univerzita Tretieho veku[9] bola založená vo francúzskom meste Toulouse v roku 1973. Volala sa Univerzita pre seniorov a jej hlavným poslaním bolo vytvorenie programu pre starších ľudí, ktorí predtým nemohli študovať alebo pre seniorov, ktorí predtým študovať mohli, ale chceli sa ďalej vzdelávať a to v ľubovoľných zameraniach a odboroch. Odvtedy sa UTV rozmohli rôzne po Európe a dnes ich nájdeme skoro v každej krajine. Zároveň, v Toulouse vznikla medzinárodná asociácia pre UTV, ktorá sa nazýva AUITA (Association Internationale des Universités du Troisiéme Age) [10] a bola založená v roku 1977. Na Slovensku vznikla prvá UTV 15. októbra 1990 v aule Univerzity Komenského v Bratislave[11] pre prvých 235 záujemcov o takúto formu štúdia. Neskôr sa k tejto iniciatíve pripojili aj ďalšie mestá ako Martin, Banská Bystrica alebo Nitra. Na Slovensku tieto Univerzity zastrešuje ASUTV (Asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku), ktorá je dobrovoľné a nezávislé záujmové združenie týchto univerzít.

Momentálne sa na území Slovenska nachádza 16 Univerzít tretieho veku a to v 12 rôznych mestách[12]. Konkrétne to sú: Bratislava, Trnava, Trenčín, Liptovský Mikuláš, Dubnica nad Váhom, Zvolen, Banská Bystrica, Žilina, Ružomberok, Nitra, Prešov, Košice. Hlavnými participantmi, ktorí sa podieľajú na fungovaní a správnom chode Univerzít tretieho veku sú pedagógovia, vedeckí pracovníci z jednotlivých fakúlt a zároveň odborníci z praxe, ktorí obohacujú vzdelanie o mnoho praktických a užitočných rád.

Existujú aj iné…

Áno samozrejme, že existujú aj iné názvy alebo programy, ktoré sú vytvorené predovšetkým pre seniorov a ich edukačno-sociálne potreby a aktivity, ktoré ich rozvíjajú. Ďalšími programami pre starších ľudí sú Akadémie tretieho veku, Kluby dôchodcov a Seniorské centrá. Akadémie tretieho veku disponujú podobným konceptom ako Univerzity tretieho veku, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v regiónoch, kde je absencia univerzít. Sú uspôsobené tak, aby spĺňali základné podmienky a potreby jednotlivých záujmov občanov.

Kluby dôchodcov považujeme za jedny z najviac rozšírených typov inštitucionálneho združovania sa. Tieto kluby sú predovšetkým zamerané na rôzne voľnočasové aktivity pre seniorov, ako napríklad organizovanie výletných aktivít alebo stretnutí ktoré sú zamerané na konkrétnu aktivitu, diskusné skupiny a podobne. Organizačná štruktúra Klubov dôchodcov je založená na dobrovoľníctve, čo sa týka mentorovania, financií a zároveň aj frekvencie stretnutí. Každý Klub je nezávislý a sám si určuje kedy a kde sa zíde.

Okrem vyššie spomínaných programov sa seniori môžu vzdelávať na rozličných individuálnych vzdelávacích kurzoch a aktivitách pre nich určených. Napríklad, niektoré pobočky Mestskej knižnice v Ľubľane poskytujú pre starších členov knižnice rôzne kurzy, ktoré sa týkajú napríklad háčkovania, vyšívania, práce s počítačom, hodina šachu, základy cudzích jazykov, knižné kluby, hodina kaligrafie a podobne. Samozrejme pri tvorbe takýchto kurzov a aktivít sa musí zohľadňovať rôznorodosť skupiny a fyzická zdatnosť jednotlivcov. V príklade ktorý som uviedla je usporiadateľom knižnica, čiže priestorová otázka je vyriešená, avšak, pokiaľ je usporiadateľom súkromná osoba, nemyslíme inštitúciu, je zodpovedná za zabezpečenie vhodných priestorov. Priestory pre spomínané kurzy a aktivity by mali byť prispôsobené pre staršie obecenstvo tak, aby nevznikali žiadne problémy, ako napríklad, zlá lokácia a dostupnosť, nevhodný priestor (schodisko, chýba bezbariérový prístup), nedostatočne osvetlený priestor, nedostatočný prístup vzduchu, atď… Samozrejme treba dbať, aby sa organizátor vyhol všetkým spomínaným nástrahám, pokiaľ chce, aby sa kurzy a aktivity opakovali a stali sa medzi seniormi populárne. Dôležitým prvkom je, aby priestor disponoval pripojením na internet, aby grafické prevedenie prípadných prezentácií bolo v dostatočnej veľkosti a podobne.

Okrem kurzov a aktivít ďalej pre seniorov existujú ďalšie možné formy celoživotného vzdelávania ako: letné školy pre seniorov, vzdelávacie zájazdy, tréningy pamäti, rôzne adaptačno-edukačné programy v domovoch dôchodcov, pohybové aktivity ako hodiny tanca, turistický klub dôchodcov a iné, ktoré zabezpečujú nie len celoživotné vzdelanie starším občanom ale zároveň sa starajú aj o rozvíjanie ich osobnosti a udržiavanie ich aj vitality a zdravia.[13]

Malý rozhovor

Na záver som sa rozhodla priblížiť vám krátky rozhovor s mojou tetou, ktorá navštevuje Univerzitu tretieho veku v Banskej Bystrici a opýtala som sa jej či by mi mohla priblížiť, ako to funguje a či je spokojná. Zdalo sa mi vhodné obohatiť moju záverečnú prácu o drobný rozhovor, ktorý, podľa môjho názoru, veľmi pekne vystihuje fungovanie Univerzít tretieho veku na Slovensku.

1. Prečo ste sa rozhodli študovať na univerzite 3. veku? Čo Vás k tomu viedlo, na základe čoho ste sa rozhodli študovať na tejto univerzite (odporúčanie od iných rodinných príslušníkov prípadne priateľov, atď…)?

„Na univerzite 3. veku som sa rozhodla študovať z dôvodu splnenia si môjho sna: venovať sa raz podrobnejšie psychológii. Toto štúdium umožňuje výmenu názorov a styk s ľuďmi rovnakej vekovej kategórie, spoločenské aktivity. Podporuje duševnú aktivitu, posilňuje pamäť.“

2. Odkiaľ a aké ste dovtedy mali informácie o tejto forme štúdia?

„O univerzite 3. veku som sa dozvedela od priateľov a formy a odbory štúdia som si našla na internete. Tam som sa dozvedela , kde je možnosť študovať môj zvolený odbor, ako štúdium prebieha, koľko rokov štúdium trvá.“

3. Čo študujete a na čo sa pri výuke zameriavate (ako prebiehajú prednášky a ako často školu navštevujete)?

„Študujem psychológiu, Zameriame sa na základné témy: psychické zdravie priamo súvisí s telesným zdravím. Zdravie ako zdroj telesnej a psychickej sily, zdravie ako schopnosť adaptácie, zdravie ako životná hodnota, ako pozitívny prístup k riešeniu konfliktov, zložitých životných situácii, základy psycho-hygieny, vývinové obdobia a ich charakteristické črty, psychické poruchy a choroby, depresie, ako predísť psychologickým zmenám pri starnutí, tréningy pamäti. Školu navštevujem každý druhý týždeň, máme 2 vyučovacie hodiny, máme viacerých prednášajúcich a využívajú počítačové techniky.“

4. Ako dlho môžete študovať na univerzite tretieho veku?

„Štúdium psychológie trvá tri roky a je doplnená ďalšími ročníkmi so zameraním na tréning pamäti.“

5. Splnila univerzita tretieho veku vaše očakávanie, prípadne, zmenili by ste na tom niečo?

„Štúdiom psychológie som nadšená a odporúčam všetkým seniorom.“

[1] KEŠELOVÁ, Daniela. Národné fórum ako nástroj zlepšenia Stratégie celoživotného vzdelávania: Výskumná správa z empirického prieskumu [online].

[2] Asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku [online]. Dostupné z: http://asutv.sk/.

[3] BABINSKÝ, Miroslav. Celoživotné vzdelávanie na Slovensku a v Českej republike. Dostupné z: https://www.stuba.sk/buxus/docs/stu/pracoviska/icv/ZbornikSpolu6.pdf

[4] Memorandum o celoživotnom vzdelávaní sa: Pracovný materiál Európskej komisie [online]. Dostupné z: https://www.minedu.sk/data/files/2607_2000_memorandum_o_celozivotnom_vzdelavani.pdf.

[5] Univerzita tretieho veku UMB. Dostupné z: https://www.umb.sk/celozivotne-vzdelavanie-umb/univerzita-tretieho-veku-umb/.

[6] Hrapková, N. Učebné texty pre študujúcich na univerzite tretieho veku.

[7] Centrum ďalšieho vzdelávania. Dostupné z: https://cdv.uniba.sk/utv/o-nas/.

[8] Asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku [online]. Dostupné z: http://asutv.sk/.

[9] SWINDELL, Richard a Jean THOMPSON. An International Perspective of the University of the Third Age. Dostupné z: http://worldu3a.org/resources/u3a-worldwide.htm.

[10]

[11] Centrum ďalšieho vzdelávania. Dostupné z: https://cdv.uniba.sk/utv/o-nas/.

[12] Asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku [online]. Dostupné z: http://asutv.sk/.

[13] Čornaničová R. Edukácia seniorov. ISBN 80–223–1206–1. s. 156.

Literatúra:

Asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku [online]. Košice: ASUTV, ©2018 [cit. 2018–07–06]. Dostupné z: http://asutv.sk/

BABINSKÝ, Miroslav. Celoživotné vzdelávanie na Slovensku a v Českej republike [online]. In: Slovenská Technická Univerzita . Bratislava: Inštitút celoživotného vzdelávania STU, 2006, s. 80 [cit. 2018–07–06]. ISBN 80–227–2374–6. Dostupné z: https://www.stuba.sk/buxus/docs/stu/pracoviska/icv/ZbornikSpolu6.pdf

Centrum ďalšieho vzdelávania: Univerzity Komenského v Bratislave [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, 2018, 2018 [cit. 2018–07–06]. Dostupné z: https://cdv.uniba.sk/utv/o-nas/

Čornaničová R. Edukácia seniorov. 1. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského 1998, 156 s., ISBN 80–223–1206–1

DOLINSKÁ, Viktória. 2014: Vzdelávanie dospelých v kontexte celoživotného vzdelávania. In: Vzdelávanie ako determinant rozvoja sociálneho podnikania- zborník vedeckých štúdií [online] 1. vyd. Banská Bystrica : Belianum. 2014. 400 s. [cit. 2018–07–06]. ISBN 978–80–557–0748–8. Dostupné z: http:// www.ef.umb.sk/konferencie/vdrsp/zb/pdf/Dolinska.pdf

FRK, Branislav. 2012. Celoživotné vzdelávanie a informačná spoločnosť. In: Kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie III : ročenka Centra celoživotného a kompetenčného vzdelávania Prešovskej univerzity v Prešove [online] Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, s.236–240. [cit. 2018–07–06] ISSN 1338–3388. Dostupné na internete: http://andragogika.weebly.com/uploads/5/0/1/7/5017649/celoivotn_vzdelvanie_ainforman _spolonos.pdf

HRAPKOVÁ, Nadežda. Učebné texty pre študujúcich na univerzite tretieho veku. 3.,nezmn. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského, 2005. ISBN 80–223–2059–5.

KEŠELOVÁ, Daniela. Národné fórum ako nástroj zlepšenia Stratégie celoživotného vzdelávania: Výskumná správa z empirického prieskumu [online]. Bratislava, 2011 [cit. 2018–07–06]. Dostupné z: http://web.saaic.sk/naforfil/modules/dokumenty/Prieskum_NAFORFIL_sprava_final.pdf

Memorandum o celoživotnom vzdelávaní sa: Pracovný materiál Európskej komisie [online]. Brusel, 2000 [cit. 2018–07–06]. Dostupné z: https://www.minedu.sk/data/files/2607_2000_memorandum_o_celozivotnom_vzdelavani.pdf

SWINDELL, Richard a Jean THOMPSON. An International Perspective of the University of the Third Age. In: World3a[online]. England, 1995, 1995 [cit. 2018–07–06]. Dostupné z: http://worldu3a.org/resources/u3a-worldwide.htm

Univerzita tretieho veku UMB. UMB [online]. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, ©2015 [cit. 2018–07–06]. Dostupné z: https://www.umb.sk/celozivotne-vzdelavanie-umb/univerzita-tretieho-veku-umb/