Učenie sa na sociálnych sieťach
Sociálne siete sú každodennou súčasťou mnohých nie len na zabíjanie nudy a udržiavanie kontaktov. I keď ich aspektami sú mnohé neduhy ako napríklad fake news či kyberšikana, okrem zrejmých sociálno-komunikačných rozmerov ponúkajú aj priestor na vzdelávanie. Mimo odborných sociálnych sietí ako ResearchGate a profesných ako LinkedIn, kde registrácia užívateľa implikuje záujem o informácie a kontakty práve z odborného či profesného prostredia, sú už dnes rozšírené rôzne formy vzdelávania i na platformách, ktoré na to neboli primárne určené. Záleží na užívateľoch ako sa ich rozhodnú využívať (a na ich povedomí o možnostiach) ako i schopnostiach tých, ktorí vzdelávanie chcú šíriť.
Dnes je bežné, že študenti v rámci tried či ročníkov využívajú facebookové skupiny a chaty pre zdieľanie informácií, úloh, otázok, testov alebo zaujímavostí. Výhodou je nepochybne predpoklad, že väčšina spolužiakov tam už účet má a taktiež obídenie sa bez ďalšej platformy. Založením týchto skupín sa dokonca niekedy ujmú aj samotní vyučujúci a prostredie využívajú pre zdieľanie učebných a rozširujúcich materiálov, organizačných pokynov, zodpovedanie otázok, rozprúdenie diskusie k preberaným témam či miesto pre odovzdanie vypracovaných úloh. Vďaka menšej formálnosti tak priestor tak môžu dostať aj študenti, ktorí nie sú dosť odvážni v prezenčnej výuke a motivovať študentov v kvalite vypracovania úloh a vlastnej aktivite, keďže úlohy nie sú len pre vyučujúceho “do šuplíka”. V minulom roku sa aj samotný Facebook rozhodol minimalisticky podporiť takéto skupiny pre “social learning” pridaním funkcionalít formátovania či sledovania interakcií. Obdobne sa pre posilnenie výuky mimo triedu dá využívať Twitter, ktorý sa avšak lokálne neteší toľkej obľube ako Facebook.
Okrem využitia sociálnych sietí na rozšírenia formálnej výuky a udržiavanie kontaktov, osobne ich využívam ešte pre vlastné sebavzdelávania — vďaka edutainmentu. Tým myslím hlavne nespočetné množstvo kanálov so zábavnými a zároveň poučnými videami, ktoré je možné “bindžovať” ako seriály na Netflixe. Predtým hlavne doménu YouTube, dnes už dobieha trochu Facebook a termín edutainment asi zatienili YouTuberi. Samozrejme, že existuje ich kritika a v dobe fake news nie je jednoduché si s istotou vybrať (ani tvoriť) naozaj pravdivý bezchybný kanál. Otázny je ich prínos, či naozaj dokážu niečo naučiť a častá povrchnosť sprostredkovaných informácií. Niektoré dokážu svojím kvalitným nie len vizuálnym spracovaním zaujať aj u najnudnejších tém ako napríklad Kurzgesagt. Inde zaujme samotné nadšenie vysvetľujúceho či bizarné témy ako u Vsauce.
