Umelá kreativita

Umelá kreativita (alebo tiež výpočtová, mechanická kreativita) je pojem, ktorý označuje syntézu moderných technológií (konkrétne umelej inteligencie) a ľudskej kreativity, za účelom vytvárať nové a originálne výstupy nezávisle od ľudského činiteľa. Umelá inteligencia môže označovať oblasť skúmania alebo tiež stav technológie, ktorá vykazuje známky ľudskej inteligencie. Od vzniku prvej generácie elektronického počítača ENIAC, ktorý zvládol pracovať s väčším množstvom dát v rovnakom čase prešlo mnoho rokov. Za ten čas sa výkon počítačov exponenciálne (počet vykonávaných procesov v čo najkratšom čase) výrazne zlepšil čo sa dá vyjadriť Moorovým zákonom, a teda že počet tranzistorov, ktoré môžu byť umiestnené na integrovaný obvod, sa pri zachovaní rovnakej ceny zdvojnásobí zhruba každých 18 mesiacov. Vo voľnom preklade to znamená, že výkon technológií (počet úkonov na sekundu) sa zhruba každý rok a pol zdvojnásobí. Zatiaľ čo veľkosť počítačov sa pre potreby ľudí značne zmenšili (od prvých počítačov, ktoré zaberali celú miestnosť, až po chytré mobilné telefóny, hodinky alebo iné zariadenia s vlastným procesorom).

Zvyšujúci sa výkon technológií, paradoxne stále menších zariadení, nás podporuje pre tvorbu komplexnejších výpočetných procesov pre zľahčenie (automatizovanie) ľudských aktivít. Umelá inteligencia zahrňuje viacero prístupov riešenia, ako dosiahnuť status inteligentného prístroja alebo služby.

Medzi najznámejšie prístupy patria napríklad:
- Neurónové siete (umelé neurónové siete, ktorým sú za vzor chovania odpovedajúce biologické štruktúry)
- Expertné systémy (počítačový program, ktorého úlohou je poskytovanie rád, rozhodnutí alebo odporúčania riešení v konkrétnej situácií)
- Strojové učenie (algoritmy a techniky, ktoré umožňujú PC systému učiť sa)

S myšlienkou umelej kreativity sa v poslednej dobe stretávame stále viac a viac. Napríklad spoločnosť Google, ktorá v roku 2014 odkúpila britskú spoločnosť DeepMind Technologies za účelom vytvorenia technológie so známkami umelej inteligencie, ponúka službu Deep Dream Generator, ktorá vznikla primárne ako pomoc pre odborníkov v tejto oblasti, pre pochopenie správania neurónových sietí pri analyzovaní statických obrázkov. Neskôr sa táto služba sprístupnila pre široké publikum pre vytváranie abstraktných kreatívnych obrázkov. IBM sa v tejto problematike pohybuje o trochu dlhšie ako Google. Tí vytvorili superpočítač Watson (dokáže generovať nové kreatívne výstupy podľa vstupných parametrov v prirodzenom jazyku), ktorý dokázal v roku 2011 poraziť ľudských súťažiacich (predchádzajúcich víťazov) vo vedomostnej súťaži Jeopardy!. Odvtedy Watson nazrel aj do kreatívnejších odvetví ľudskej spoločnosti. Napríklad v roku 2015 sa IBM spojilo s gastronomickou značkou bon appétit za účelom vytvorenia inteligentnej služby pre vytvorenie kreatívnych receptov, alebo v roku 2016 kedy si Watson vyskúšal tvorbu filmového traileru. Príkladom využitia umelej kreativity menšou technologickou spoločnosťou je napríklad služba word.camera. Jedná sa o inteligentný program, ktorý analyzuje vizuálne data a pretvára ich na písané slovo.

Umelú inteligenciu ešte čakajú veľké výzvy kým bude plne autonómna od ľudských odborníkov. Dôležité ale je, či to chceme. Potencionálne hrozby autonómnej inteligentnej formy vedú popredných vedcov a inovátorov k vytváraniu novej iniciatívy pre vytváranie umelej inteligencie pre všeobecné dobro ľudí a naopak varujú pred možnou hrozbou jej zneužitia. Je teda v našich rukách či nám poslúži umelá inteligencia k dobru alebo či nám bude záhubou. Každopádne so zvyšujúcim sa výpočetným výkonom, novými prístupmi vo formovaní AI, 3D tlačou, sémantickým uchopením informácie, všadeprítomnou automatizáciou a nespočetným množstvom ľuďmi generovaných dát môžeme predpovedať, že nás čakajú zaujímavé výzvy a dilemy, ktorým budeme v budúcnosti čeliť.