Univerzitou tretieho veku pre zdravie
Začiatkom tohto roku som cestovala vo vlaku, kde som spoznala jednu pani. Síce neviem, ako sa volá, pretože sme sa ani nepredstavili, ale behom rozhovoru z Bratislavy do Brna mi stihla vylíčiť strasti a útrapy svojho manželského života, porozprávať o tom ako študuje fotografiu na Fakulte informatiky, odporučiť, kde najlacnejšie kúpim čaje Harney and Sons, dať rady do milostného života, o ktoré som nestála a nezabudla mi ponúknuť, že mi po jej smrti prepustí do podnájmu svoj 1+1 v Královom poli. Pani zanechala dojem, na jej ponuku som odpovedala úsmevom a nechala odznieť do stratena.
Pani, od oka a historiek odhadujem, že mala tak 67 rokov, bola nadšenou poslucháčkou Univerzity tretieho veku na Masarykovej univerzite. Rozprávala o tom, ako sa chodí učiť fotografovať do ateliéru ale aj o tom, ako je nahnevaná na svoje kamarátky, že nechcú chodiť do školy s ňou. Očividne som stretla typický príklad všetečného seniora, ktorý sa doma nudí.
Univerzity tretieho veku predstavujú skvelú príležitosť pre starších ľudí, ktorí sa chcú socializovať a dozvedieť sa niečo nové z oboru, ktorý ich zaujíma. Na túto tému vzniklo už viacero štúdií, napríklad, diplomová práca Veroniky Klecovej, ktorá sa venuje seniorkám v prostredí univerzity tretieho veku, tá ďalej odkazuje na Pavla Mühlparcha, ktorý sa sa danej problematike venuje v publikácií Gerontopedagogika. Mühlparch poukazuje na to, že kontinuálne vzdelávanie pomáha seniorom ostať psychicky ale aj fyzicky vyrovnanejšími, spokojnejšími a zároveň ich vzdelávanie podporuje orientáciu v súčasnom svete.
S Univerzitou tretieho veku na bratislavskej Univerzite Komenského má skúsenosť aj moja mama, ktorá mi bola ochotná o tom povedať viac. Na školu sa prihlásila ešte keď mala 48, aby sa dostala aspoň na “čakačku”, pretože do programu brali iba poslucháčov od 50 rokov. Keď sa po dvoch rokoch dostala ku štúdiu, chcela začať študovať psychológiu. Na zápise sa dostala index a rozvrh, podľa ktorého mala do školy chodiť raz za dva týždne. Aj napriek tomu, že sa chcela zapísať do kurzov psychológie, musela najprv absolvovať prvý, všeobecný ročník. Podľa jej slov to neboli riadne štrukturované a pripravené prednášky, ale rozprávanie príhod jednotlivých prednášajúcich, ktorí sa snažili (niekedy až veľmi) voľnou formou objasniť, čo daný obor obnáša.
Pre absolvovanie ročníka bolo potrebné zložiť na konci roka písomný test, aby mohli byť študenti pripustení k špecializácií a tak k ďalšiemu štúdiu. Testy, ktoré tam písali a mali tak preverovať svoje vedomosti, však písali všetci spoločne a samotní dozorkonajúci im radili, keď nepoznali odpoveď. To bolo pre moju mamu veľkým sklamaním, na univerzitnej pôde takéto správanie nečakala, aj keď sa jednalo o univerzitu tretieho veku.
V štúdiu samotnej psychológie nepokračovala, nevidela v tom zmysel a nemala na to čas. Dnes, po šiestich rokoch si myslí, že univerzita tretieho veku je hlavne pre dôchodcov, ktorí majú čas a a nie pre 50tníkov, ktorí sú ešte zahltení prácou a snažia sa udržať na trhu práce a konkurovať mladým.
A prečo tam vôbec začala chodiť? Aby spoznala nových ľudí. To sa jej síce podarilo, ale žiadny bližší vzťah s nikým nenadviazala. Poukázala na to, že medzi študentmi, teda študentkami, ktoré boli v silnej prevahe, začali vznikať skupinky, ktoré spolu paktovali a ohovárali svojich spolužiakov. A to už bol pre ňu posledný klinec do rak… indexu. Je teda otázne, do akej miery organizácia štúdia dokáže poslucháčov odradiť od dokončenia štúdia.
Všeobecne sa hovorí, že najsilnejšou motiváciou seniorov pre navštevovanie univerzity tretieho veku je hlavne potreba socializácie, ktorá nastáva po odchode do dôchodkového veku, kedy seniori upúšťajú od svojich každodenných návykov a niektorí z nich sa tak dostávajú do izolácie. Myslela som si to aj ja a stretnutie s pani vo vlaku mi tento názor potvrdilo. Výskum Kadlecovej z Masarykovej univerzity ani výskum Hřebíčkovej z Univerzity Tomáše Bati v Zlíne však toto tvrdenie nepotrvdzuje, podľa oboch je najsilnejšou motiváciou seniorov túžba po nových vedostiach a potreba zostať v obraze aj v pokročilom veku, pričom táto potreba je podľa výskumov až niekoľkonásobne silnejšia ako priznaná potreba socializácie.
Zdroje:
HŘEBÍČKOVÁ J. (2007): Aktivní formy studia jako motivace k dalšímu vzdělávání. Příspěvek na konferenci AU3V Rantířov 2007 . Dostupné z: http://au3v.vutbr.cz/soubory/Rancirov_2007/prispevky/hrebickova.pdf
KLECOVÁ, Veronika. Seniorky v prostředí univerzity třetího věku [online]. Brno, 2017 [cit. 2018–04–11]. Dostupné z: <https://is.muni.cz/th/s3hct/>. Diplomová práce. Masarykova univerzita, Filozofická fakulta. Vedoucí práce Zuzana Šalamounová.
MÜHLPACHR, Pavel. Gerontopedagogika. Brno: Masarykova univerzita, 2004. ISBN 80–210–3345–2.
