Výzvy otvoreného vzdelávania

Michaela Klempayová
EDTECH KISK
Published in
3 min readMar 28, 2023

Myšlienka toho, aké by malo byť vzdelávanie, sa v priebehu storočí vyvíjala, pretože to súviselo s aktuálnou dobou a záviselo to od potrieb spoločnosti. Dnešná doba spoločnosti ukázala, že vzdelávanie sa vie pomerne rýchlo aklimatizovať, aj v prípade nečakaných situácií, akou bola napr. pandémia Covid-19. Vzdelávanie sa muselo presunúť do online priestoru a tým sa inovovalo a adaptovalo do rozšírenej podoby online vzdelávania (online kurzov, online prednášok na univerzitách, online skúšok, online stretnutí, apod.). S tým súvisí aj inovačná výzva otvoreného vzdelávania (ktoré však nie je vo svete vzdelávania žiadnou novinkou).[1]

Photo by John Schnobrich on Unsplash

Každý z nás sa už stretol s konceptom otvoreného vzdelávania. Tento termín stojí na dvoch pojmoch: otvorenosť a vzdelávanie.
Otvorené vzdelávanie je koncept, ktorý bojuje za to, aby bolo vzdelávanie dostupné bez prekážok každému. Nejde však len o sprístupnenie materiálov a obsahu, ale aj o možnosť zapojiť sa do úpravy obsahu a jeho opätovného zdieľania, avšak s istými podmienkami, teda zachovania vlastníctva pôvodného autora.[2]

Otvorené vzdelávanie definoval Stracke následovne:

Open Education is designing, realizing, and evaluating learning opportunities with visionary, operational, and legal openness to improve learning quality for the learners.[3]

Akým výzvam čelí otvorené vzdelávanie?

Autorka článku „Challenges for Open Education with Educational Innovation: A Systematic Literature Review“ hovorí o štyroch oblastiach pre otvorené vzdelávanie, ktoré podnecujú na výzvu:

1. Otvorené vzdelávanie pre všetkých — keďže otvorené vzdelávanie je založené na vysoko kvalitnom obsahu a prístupe k materiálom v rôznych jazykoch (najmä v angličtine), je podstatné, aby sa toto vzdelávanie uplatňovalo aj v rozvíjajúcich sa krajinách, kde by to znamenalo prístupnosť ku kvalitným informáciám.

2. Otvorené vzdelávanie so zmiešanými empirickými dôkazmi — otvorené vzdelávanie čelí výzve holistického a interdisciplinárneho porozumenia, ktoré predpokladá zmenu spôsobu výskumu v oblasti vzdelávania (kvantitatívny a kvalitatívny výskum — zmiešaný výskum).

3. Otvorené vzdelávanie spolutvorby a kvality — netýka sa to len zjednodušenia prístupov k akademickým výskumom, ale aj spolupráce a kreativity, ktoré sú potrebné k obohateniu oblasti otvoreného vzdelávania založených na kvalite postupov vo vzdelávaní.

4. Otvorené vzdelávanie pre inovácie v mobilizácii, inklúzii a diverzite — inovovanie mobilizačných postupov, ktoré ovplyvňujú vzdelávacie prostredie.[4]

Photo by Priscilla Du Preez on Unsplash

Otvorené vzdelávanie má veľký potenciál, ponúka rozšírenie klasického vzdelávania, tiež možnosti pre študentov vysokých škôl podieľať sa na vzdelávaní aj bez prezenčnej účasti. Zahŕňa to nemálo aspektov, inovácie, nástroje, kurzy, prístupy, dáta, technológie, postupy, atď., ale v dnešnej dobe je táto možnosť vzdelávania veľmi podporovaná. Avšak, otvorené vzdelávanie toho má ešte mnoho pred sebou, nielen z hľadiska demokratizácie znalostí, ale tiež v oblasti inovácií, ktoré môžu do vzdelávania priniesť zlepšenia. Tie následne povedú k lepšiemu, kvalitnejšiemu, dôkladnejšiemu a spravodlivejšiemu obsahu prístupného všetkým.[5]

[1] RAMIREZ-MONTOYA, Maria Soledad. Challenges for Open Education with Educational Innovation: A Systematic Literature Review. Sustainability [online]. 2020, 2020, 12(17), 1–16 [cit. 2023–03–27]. ISSN 2071–1050. Dostupné z: doi:10.3390/su12177053

[2] Otevřené vzdělávání [online]. EDUin [cit. 2023–03–27]. Dostupné z: https://otevrenevzdelavani.cz

[3] STRACKE, Christian M. Quality Frameworks and Learning Design for Open Education. The International Review of Research in Open and Distributed Learning [online]. Holandsko: Open University, 2019, 2019, 20(2), 1–24 [cit. 2023–03–27]. ISSN 1492–3831. Dostupné z: doi:10.19173/irrodl.v20i2.4213

[4] RAMIREZ-MONTOYA, Maria Soledad. Challenges for Open Education with Educational Innovation: A Systematic Literature Review. Sustainability [online]. 2020, 2020, 12(17), 1–16 [cit. 2023–03–27]. ISSN 2071–1050. Dostupné z: doi:10.3390/su12177053

[5] tamtiež

--

--