Vizuálna gramotnosť
Tradičné vnímanie gramotnosti bolo postavené na predpoklade, že písané slovo môže byť len na papieri (Bricker, 2016). Toto obmedzenie už dávno neplatí, text dopĺňajú vďaka technológiám okrem obrázkov aj animácie, videá či interaktívne prvky. Na to, aby nás považovali za gramotných v 21. storočí už nestačí vedieť len čítať a písať, ale aj spracovávať iné formy médií.
Medzi kľúčové gramotnosti tohto storočia patrí aj vizuálna gramotnosť. Tú môžeme definovať ako schopnosť čítať, interpretovať a vytvárať vizuálne obrazy (Harrison). Pod pojmom obrazy si však nepredstavujme iba umenie či dizajn, ktoré môžeme vidieť v galériách. Vizuálne obrazy sú komunikačným prostriedkom, ktorým si bežne vymieňame informácie — patria medzi ne ilustrácie, grafy, diagramy či infografiky.
Vizuálne informácie sa stále viac využívajú v oblasti vzdelávania (Duchnak, 2014). Učitelia sa texty snažia pretvárať do vizuálnej podoby, aby odľahčili kognitívnu záťaž študentov (Metros, 2008) — len si predstavme, aké by bolo učiť sa zloženie bunky iba deskriptívne, bez obrázkov. Na to však študenti musia byť schopní tieto vizuálne informácie správne interpretovať. Na prečítanie abstraktného vedeckého diagramu sú potrebné iné schopnosti ako na pochopenie obrázkov v obchodnom letáku alebo fotografie v novinách (Duchnak, 2014). Študenti by preto mali rozširovať svoju všeobecnú vizuálnu gramotnosť o pre nich potrebnú schopnosť — rozoznať obrazy špecifické pre ich študovanú oblasť. Mali by byť vedení ku kritickému pohľadu na vizuálne informácie, aby vedeli identifikovať ich kredibilitu (Metros, 2008).
Výzvy vizuálnej gramotnosti
Je dôležité rozvíjať vizuálnu gramotnosť, pretože obrazmi sa dá jednoducho manipulovať a ohýbať realitu. Napríklad z nižšie uvedeného grafu na prvý pohľad vyzerá, že ceny domov sa medziročne strojnásobili! Keď sa ale pozriete bližšie, zistíte, že je graf podseknutý a medzi prvou a poslednou priečkou grafu je rozdiel iba 3500 eur a medziročný rast 2000 eur, čo v konečnom dôsledku pri cenách domov takmer nezaváži. Autor takého grafu chcel zjavne iba manipulovať.
Faktom je, že sme obklopení obrovským množstvom obrazov, ktoré súťažia o našu pozornosť, a to nie len vo fyzickom svete, ale aj vo virtuálnom (Duchnak, 2014). Toto preťaženie pre nás môže byť nebezpečné, čo opisuje aj psychológ Kenneth J. Gergen (1994) pod pojmom „postmoderné vedomie“: „Je to syndróm, pri ktorom sú Američania tak bombardovaní množstvom obrazov, osobností a vzťahov, že majú problém zachovať si svoju osobnú identitu a rozpoznať autentickosť tradičného (sedliackeho) rozumu a emócií“. Myslím, že Gergenova myšlienka dávno neplatí len pre Američanov.
Ďalším problémom je to, že študenti síce konzumujú množstvo vizuálnych informácií skrze médiá, sociálne siete a hry, ale nie sú vizuálne gramotní. Vedia obrazy zobraziť a vnímať, ale nevedia ich interpretovať a vytvárať — vedia poskladať kúsky videa do filmu, ale nevedia vymyslieť príbeh (Metros, 2008).
V tejto informačnej dobe presýtenej vizuálnymi obrazmi ostáva výzvou spracovávať edukačné materiály tak, aby v súťaži o pozornosť študentov zaujali a zároveň je potrebné edukovať v samotnej oblasti vizuálnej gramotnosti. Všetkým spolužiakom, ktorých táto téma zaujíma určite odporúčam kurz ISKM72 Co říkají obrazy? Čtení a tvorba vizuálních informací, kde sa dozvedia množstvo skvelých informácií podaných interaktívnou a pútavou formou.
ZDROJE
Bricker, D. (2016). Thoughts on 21st Century Literacy.
Duchak, O. (2014): Visual literacy in educational practice. Czech-Polish Historical and Pedagogical Journal, 6/2, 41–48.
Gergen, K. (1994): The media’s new means. In: Willis, J. (ed.).The age of multimedia and turbonews. Westport: Praeger, p. 27.
Harrison, K.: What is visual literacy.
Metros, S. E. (2008). The Educator’s Role in Preparing Visually Literate Learners. Theory Into Practice, the College of Education and Human Ecology, 47, p. 105.
