Vplyv digitálneho čítania na ľudské schopnosti
Kľúčové kompetencie 21. storočia súhrnne označujú zručnosti, potrebné pre uplatnenie sa v dnešnej dobe informačných a komunikačných technológií. Jednotlivé zručnosti, ktoré by mali patriť medzi kompetencie 21. storočia sa zdroj od zdroja líšia a ich zoznamy sú stále dlhšie a dlhšie. Portál Panorama Education uvázda zoznam najčastejšie citovaných nasledovne: kritické myslenie, komunikačné schopnosti, kreativita, riešenie problémov, vytrvalosť, spolupráca, informačná gramotnosť, technologické zručnosti a digitálna gramotnosť, mediálna gramotnosť, globálne povedomie, samosmerovanie, sociálne zručnosti, zručnosti v oblasti gramotnosti, občianska gramotnosť, sociálna zodpovednosť, inovačné schopnosti a schopnosti myslenia.[1]
Pri hľadaní informácií o kľúčových kompetenciách 21. storočia som narazila na zaujímavý článok, ktorý poukazuje na problémy, spojené so stále vyššími nárokmi na vzdelanie a pracovné uplatnenie v digitálnej a informačnej dobe.
Ľudský mozog sa pod nátlakom rýchlo prichádzajúcich a odchádzajúcich informácií skrz digitálne médiá na tento druh príjmu správ, poznatkov a znalostí adaptoval. Dôsledkom tejto adaptácie sa stalo to, že náš mozog funguje efektívnejšie počas akéhosi „zbežného“ čítania (skim reading) než počas „hlbokého“ čítania (deep reading). Rozdiel v týchto dvoch typoch čítania je taký, že počas zbežného čítania sa sústredíme prevažne na hľadanie kľúčových slov a text prechádzame len rýchlo a povrchovo, zatiaľ čo hlboké čítanie zahŕňa internacionalizáciu vedomostí, analogické uvažovanie a zaujatie perspektívy.
Maryanne Wolf poukázala na to, že ľudia, ktorí čítajú predovšetkým „zbežne“ a nevenujú dostatok času „hlbokému“ čítaniu, môžu časom stratiť schopnosť porozumieť komplexnému textu, zapájať sa do hlbokých a premyslených rozhovorov či uvažovať o tom, čo čítali. Táto hrozba sa týka predovšetkým mladých študentov, vyrastajúcich v dobe digitálneho čítania. Autorka sa obáva, že by mladí ľudia v dôsledku digitálnej kultúry mohli prísť o dôležité schopnosti, akými sú napríklad kritická analýza a empatia (jedny z kľúčových kompetencií).[2]
Problém je však to, že pre dnešných študentov sú technológie takmer istou pracovnou budúcnosťou a preto ich od seba nemôžme oddeliť, nemôžme študentom vo využívaní technológií brániť. Do akej miery je teda realistické očakávať od študentov, že sa budú venovať „hlbokému“ čítaniu, keď zručnosti spojené so „zbežným“ čítaním sú v dnešnej informačnej spoločnosti vysoko vyžadované?
Pre pedagógov sa tieto dve protichodné požiadavky — potreba čítať do hĺbky a potreba čítať rýchlo — stali veľkou výzvou. The Common Core State Standards (súbor jednotných akademických štandardov pre vzdelávanie detí od škôlky až po ukončenie strednej školy v USA) sa obe vzdelávacie potreby pokúsil reflektovať v čo najväčšom rozsahu, avšak učitelia a rodičia sa predsa len rozdelili na dva tábory — jeden podporujúci tradičné „hlboké“ čítania a druhý zastávajúci nový druh čítania, vhodnejší pre digitálnu dobu. Napriek všetkému výskumu a politike o tom, ako môžu nové štandardy a digitálne technológie zlepšiť mieru čítania a gramotnosti, sa ukázalo, že americkí študenti v požadovanej oblasti nenapredujú.
Odpoveďou na tento problém sa ukázal byť spôsob, akým sa študenti učia čítať a na ktoré aspekty čítania sa kladie na základnej škole najväčší dôraz. Odborníci upozornili na to, že učitelia nesprávne zachádzali s porozumením, ako so samostatným druhom zručnosti, pričom čítanie s porozumením často závisí od toho, či má čitateľ predom o predmete nejaké znalosti. V prípade, že by niekoľko žiakov malo za úlohu prečítať s porozumením rovnaký článok, lepšie by mu porozumeli tí, ktorí už o problematike, o ktorej článok pojednáva, už niekedy počuli.
V závere práce autorka poukazuje na to, že čítanie s porozumením ide ruka v ruke so znalosťou obsahu a testovanie študentov len z hľadiska porozumenia bez pozornosti k obsahu a slovnej zásobe u študentov gramotnosť nezvýši. Nakoniec autorka poznamenáva, že sa nachádzame na prelome tlačenej a digitálnej kultúry a učitelia budú potrebovať pomôcť naviesť správnym smerom tak, aby študentov neukrátili o výhody tradičného vzdelávania a zároveň im nebránili vo využívaní technológií digitálnej doby.[3]
[1] BUCKLE, Jenna. A Comprehensive Guide to 21st Century Skills. Panorama Education [online]. [cit. 2023–04–29]. Dostupné z: https://www.panoramaed.com/blog/comprehensive-guide-21st-century-skills
[2] WOLF, Maryanne. Skim reading is the new normal. The effect on society is profound. The Guardian [online]. 2018 [cit. 2023–04–29]. Dostupné z: https://www.theguardian.com/commentisfree/2018/aug/25/skim-reading-new-normal-maryanne-wolf
[3] FERGUSON, Maria. Preparing Students’ Reading Brains for the Digital Age. The Phi Delta Kappan [online]. 2018, 100(4), 64–65 [cit. 2023–04–29]. Dostupné z: https://www.jstor.org/stable/26552490
