Vplyv sociálnych sietí na začlenenie adolescentov do triedneho kolektívu
V dnešnej dobe, v ktorej sa značná časť medziľudskej komunikácie presunula do virtuálneho priestoru, predstavujú sociálne siete podstatné komunikačné médium, a to hlavne v kruhoch adolescentov (vo výskume z roku 2015 22 % adolescentov uviedlo, že používajú jednu z uvedených sociálnych sietí: Facebook, Instagram, Snapchat, Twitter, Google+, Tumblr, Vine a 71 % uviedlo, že používajú viac ako jednu z nich). [1] Dá sa teda predpokladať, že dospievajúci ľudia, ktorí nie sú užívateľmi sociálnych sietí sú so svojimi rovesníkmi v menšom kontakte oproti tým, ktorí sociálne médiá používajú, a teda môžu mať väčší problém s udržovaním a prehlbovaním priateľstiev a začlenením sa do triedneho kolektívu. Malé začlenenie alebo odmietnutie kolektívom môže mať na psychiku jedinca negatívny vplyv, čo potvrdzuje aj štúdia „Adolescent Development“, ktorá uvádza, že uzavretí jedinci sú často osamelí, majú nižšiu sebaúctu a častejšie sklony k depresiám. [2] Preto považujem problematiku začlenenia adolescentov do kolektívu a úlohu sociálnych sietí v tomto procese za dôležitú a hodnú skúmania.
Na odhadnutie vplyvu sociálnych médií na začlenenie sa do kolektívu bude potrebné najprv zhrnúť, o čo adolescenti nepoužívajúci sociálne siete svojou absenciou v tomto komunikačnom médiu prichádzajú. Najpoužívanejším sociálnym médiom medzi tínedžermi je Facebook, ktorý napríklad v Amerike používa 71 % tínedžerov vo veku 13 až 17 rokov. [1] Táto sociálna sieť umožňuje nielen komunikáciu jeden na jedného, ale aj vytvorenie skupinového chatu či študijnej skupiny. Pre začlenenie do triedneho kolektívu teda sprostredkúva dve podstatné možnosti — online kontakt s jednotlivými spolužiakmi či kamarátmi a sledovanie diania v triede prostredníctvom príspevkov v študijnej skupine. Pozrime sa teda, akú dôležitosť zohrávajú u adolescentov obe tieto vymoženosti.
Ako prvú si rozoberieme možnosť online komunikácie s kamarátmi a osobami z triedy. Dospievanie je časom pre prehlbovanie a rozširovanie medziľudských vzťahov. Sociálny kontext vývoja sa rozširuje a spestruje a tínedžeri trávia viac času so svojimi rovesníkmi než so svojimi rodičmi. [3] Vzhľadom k tomu, že vo väčšine krajín platí povinná školská dochádzka a adolescenti sú tak nútení stráviť podstatnú časť svojho času vo vzdelávacích inštitúciách, je škola ideálnym miestom na stretnutie nových ľudí a formovanie priateľstiev. Sociálne interakcie s rovesníkmi poskytujú príležitosť k učeniu a zlepšovaniu socio-emocionálnych schopností potrebných pre formovanie trvajúcich vzťahov. Taktiež učia adolescentov ako spolupracovať, nahliadať na veci z rôznych perspektív a uspokojiť rastúcu potrebu intímnosti. [4] Je teda zrejmé, že priateľstvo a kontakt s rovesníkmi zohrávajú počas dospievania dôležitú rolu vo formovaní osobnosti a v rozvoji psychiky.
Ešte pred rozšírením sociálnych sietí boli priateľstvá a vzťahy formované výlučne prostredníctvom priameho kontaktu (face-to-face komunikácia) a nepriameho kontaktu — v podobe asynchrónnej komunikácie (listy a neskôr SMS správy a e-maily) alebo komunikácie synchrónnej (telefonáty). S príchodom sociálnych sietí a s rýchlym a rozsiahlym nárastom ich používateľov však tieto spôsoby komunikácie ustúpili do úzadia a v súkromnej sfére začala byť u adolescentov častejšia komunikácia prostredníctvom takzvaných rýchlych správ (instant messaging). Môže za to najme nástup smartfónov, ktoré sú mobilné, jednoducho sa používajú a predstavujú rýchly a pohodlný spôsob komunikácie.
Na základe výskumu z roku 2007 priemerný tínedžer komunikoval so svojím kamarátom mimo školu najčastejšie prostredníctvom pevnej linky (39 %), hovoru z mobilného telefónu (35 %) alebo osobného stretnutia v prostredí mimo vzdelávaciu inštitúciu (31 %). Len 21 % z opýtaných používalo pre tento účel sociálne médiá. [5] V roku 2015 nahlásilo už 55 % adolescentov virtuálny priestor ako jedno z najčastejších miest, kde strávia čas so svojím najlepším kamarátom. Ďalšie najčastejšie miesta boli škola (83 %) a niekoho domácnosť (58 %). Štúdia ďalej uvádza, že tínedžeri majú viac možností ako zostať v kontakte než kedykoľvek predtým a vďaka tomu okrem denných interakcií v škole sú čoraz častejšie prepájaní prostredníctvom smartfónov, sociálnych médií, hrania hier a internetu. Tieto nové rozhrania pre komunikáciu rozširujú význam toho, čo to znamená byť priateľmi. Celkovo sa teda mení spôsob, akým sa tínedžeri navzájom spájajú a zdieľajú veci medzi sebou. [1] Sociálne médiá a online komunikácia prispievajú nielen k nadväzovaniu nových vzťahov, ale aj k udržiavaniu kamarátstiev a častejšieho kontaktu. Potvrdzuje to aj Gustavo S. Mesch, ktorý vo svojom výskume zaoberajúcom sa príčinami, na základe ktorých si adolescenti volia komunikačné médiá, uvádza, že online komunikácia je primárne používaná na udržiavanie už existujúcich vzťahov. [4]
Vďaka nástupu a rozšíreniu nových technológií, akými sú napríklad smartfóny a rýchle správy nastali teda výrazné zmeny v medziľudskej komunikácii — značná časť komunikácie adolescentov sa presunula do virtuálneho priestoru a zmenila sa aj jej povaha. Mnohí využívajú sociálne médiá čoraz častejšie na vzájomnú komunikáciu a udržiavanie priateľstiev vytvorených v triede. Tínedžeri, ktorí nemajú tento prístup na sociálne médiá, či už z vlastného rozhodnutia, alebo kvôli nesúhlasu rodičov, sú čiastočne ukrátení o jednu z veľmi efektívnych a využívaných možností, ako si udržiavať alebo prehĺbiť vzťah so spolužiakmi a priateľmi. To zvyšuje šancu na zánik alebo ochladnutie niektorých vzťahov, ktoré nadviazali vo svojom triednom kolektíve.
Týmto sa dostávame k druhej vymoženosti, o ktorú tínedžeri bez sociálnych sietí prichádzajú a tou sú študijné skupiny. Okrem sprostredkovania komunikácie medzi dvomi osobami zahŕňajú sociálne siete rôzne typy skupín (bližší a vzdialenejší známi, skupiny priateľov, športové tímy, študijné skupiny a tak ďalej), ale aj romantické vzťahy. Vznikol nový fenomén virtuálnych komunít a známych. [3] V dnešnej digitálnej dobe už nie je nutné, aby ochotný spolužiak doniesol svojmu chorému kamarátovi úlohy a poznámky, čo preberali v škole počas jeho choroby. Internet sa stal svätyňou na zdieľanie obsahu všetkého druhu a funkciu niekdajšej návštevy kamaráta s poznámkami nahradili študijné skupiny. Aj keď ich hlavnou úlohou je zdieľanie školských materiálov a vzájomné poskytovanie rád spojených s úlohami, zďaleka to nie je jediný spôsob, ktorým sú používané. Okrem študijných záležitostí slúžia aj ako sociálne fórum triedy, kde spolužiaci vytvárajú vlastnú online skupinu a navzájom medzi sebou komunikujú.
Je oveľa jednoduchšie spýtať sa, či sa niekto nepridá von pomocou odoslania jednej správy a oslovenia celej skupiny, ako keby mal dotyčný obtelefonovať všetkých svojich spolužiakov po jednom alebo odosielať e-maily. Prostredníctvom takýchto hromadných triednych akcií vzniká možnosť lepšie spoznať aj tých ľudí, ktorým by sa inak človek osobne neprihovoril, pretože ľudia preferujú face-to-face a telefonický kontakt skôr s tými, ku ktorým majú silnejší vzťah. [6] Adolescent, ktorý nie je súčasťou študijnej skupiny môže teda prísť nielen o rôzne študijné informácie, ale aj premeškať príležitosti na zblíženie sa so širším okruhom ľudí zo svojej triedy a možnosť vytvoriť si nové kamarátstva. Ďalej prichádza o témy, ktoré sa diskutovali len prostredníctvom online skupiny alebo skupinového chatu, čo môže spôsobiť neschopnosť zapojenia sa do diskusie na túto tému, ktorá pokračuje v reálnom živote v triede. Kvôli absencii na sociálnych sieťach nebude vedieť, o čo sa jedná a bude sa musieť spoliehať, že ho niekto uvedie do obrazu. Toto sa však netýka len informácií zdieľaných prostredníctvom online komunikačných kanálov danej triedy. Týka sa to aj masívneho množstva obsahu, ktorý je prístupný len prostredníctvom sociálnych sietí a často sa stáva témou na rozhovor medzi tínedžermi: aká stránka zdieľala aký príspevok, populárne vtipy a obrázky a mnoho ďalšieho. Značná časť tém, o ktorých diskutujú rovesníci v triede môže byť teda pre človeka nepohybujúceho sa v týchto online prostrediach ťažká na pochopenie a tým pádom bude preňho náročnejšie sa zapojiť do diskusie so spolužiakmi.
Treba však podotknúť, že sociálne siete adolescentom neprinášajú len samé pozitíva. Dospievajúci jedinci majú prostredníctvom nich síce vyššiu šancu sa lepšie začleniť do kolektívu a udržovať vzťahy nadviazané v triede a zabrániť tak pocitu samoty. Dôležité je si ale uvedomiť, že sociálne médiá môžu pocity osamelosti nielen znižovať, ale ich aj nepriamo zvyšovať prostredníctvom socializácie a porovnávania sa s rovesníkmi. Výskumníci z University of Houston vo svojom výskume objavili spojitosť medzi časom stráveným na Facebooku a depresívnymi symptómami u oboch pohlaví. Štúdia odhalila, že adolescenti sa cítia deprimovane po strávení dlhého času na tejto sociálnej sieti, pretože ich to vedie k porovnávaniu sa s ostatnými a to v nich generuje negatívne emócie a pocity osamelosti. [7] Aktivita na sociálnych sieťach teda prináša aj negatívne efekty na osamelosť tínedžerov a môže byť aj jedným z dôvodov jej vzniku. Preto by adolescenti mali sociálne siete používať s rozumnou mierou a netráviť na nich prehnané množstvo času.
Ďalším negatívnym zážitkom, ktorý môžu sociálne siete ľahšie adolescentom sprostredkovať je takzvaná kyberšikana. Podľa definície Billa Belseyho, zakladateľa stránky www.bullying.org, ide o používanie informačných a komunikačných technológií k úmyselnému, opakovanému a nepriateľskému chovaniu jednotlivca alebo skupiny, ktoré vedie k poškodeniu a ubližovaniu ostatným. [8] Šikana v rámci školského kolektívu nie je nezvyčajným javom. Sociálne siete však umožňujú jej prenos aj do kyberpriestoru, čo môže mať na mladých dospievajúcich ľudí vážny negatívny vplyv. Ak sú jedinci šikanovaní v škole, môžu nájsť pocit bezpečia po skončení výuky, keď odídu domov. Pred kyberšikanou je však omnoho ťažšie sa schovať. Trávenie času na sociálnych sieťach patrí medzi časté aktivity tínedžerov — väčšina z nich je online niekoľkokrát za deň. [1] Môže sa teda stať, že jedinec je šikanovaný nielen osobne v škole, ale následne aj prostredníctvom sociálnych sietí, keď už je v prostredí svojho domova. Kyberšikana je teda na rozdiel od tej reálnej neobmedzená v čase a priestore. [9]
Aktivita na sociánych sieťach neprináša však len možnosť rozšírenia už existujúcej šikany v rámci triedy do online priestoru. Dáva aj šancu vzniku kyberšikany tam, kde by možno inak ani nevznikla. To sa môže stať vďaka takzvaného efektu online disinhibície. Ide o jav, ktorý sa zaoberá tým, že konanie niektorých ľudí v kyberpriestore je častejšie alebo intenzívnejšie než keby konali v reálnom živote. [10] V praxi to teda znamená, že aj niekto, kto by sa ku šikane v škole neodhodlal sa na nej môže začať podieľať alebo ju iniciovať v kyberpriestore. Takéto chovanie môže byť ovplyvnené niekoľkými faktormi. Jedným z nich je aj absencia osobného kontaktu — útočník nevidí obeť kyberšikany a to, aký majú jeho činy na ňu dopad, a preto nevníma svoje konanie a jeho dôsledky v plnej miere. Je ľahšie uraziť človeka online ako mu to povedať do tváre a vidieť, ako kvôli tomu napríklad plače.
Na záver by som teda chcela zhrnúť možné vplyvy sociálnych médií na začlenenie adolescenta do kolektívu. Čo sa týka lepšej spolupatričnosti s triedou, prinášajú sociálne siete používateľom niekoľko výhod, medzi ktoré patrí hlavne jednoduchý spôsob, ako prehlbovať a udržiavať už vzniknuté kamarátstva prostredníctvom súkromného chatu. Nezanedbateľnými sú tiež študijné skupiny, ktoré okrem študijných materiálov poskytujú aj lepší prehľad o dianí v triede a možnosť zapojiť sa do hromadných akcií, ku ktorým by sa pravdepodobne člen mimo študijnú skupinu nedostal. Adolescentní študenti, ktorí nemajú sociálne médiá teda majú obmedzenejšie možnosti udržiavania kontaktu s rovesníkmi a nadväzovania nových priateľstiev v triede. To môže v niektorých prípadoch viesť k zaniknutiu už existujúcich vzťahov, pocitu nezapadnutia do kolektívu a v krajnom prípade k vylúčeniu z kolektívu, čo môže mať veľmi negatívny efekt na psychiku tínedžera (silné pocity osamelosti alebo depresie) a spôsobiť nevôľu navštevovať školu. Na druhú stranu sociálne siete predstavujú pre jedinca v kolektíve mnoho rizík. Dlhé trávenie času online a sledovanie príspevkov svojich rovesníkov môže viesť k nezdravému porovnávaniu sa s nimi v dôsledku čoho môže byť u jedinca vyvolaný pocit samoty a depresívna nálada. Pohyb adolescentov na sociálnych sieťach ich tiež činí zraniteľnejšími, čo sa týka šikany. Online prostredie umožňuje nielen jej presah z reálneho života, ale vďaka efektu online disinhibície aj jej vznik tam, kde by inak nenastala.
Myslím si, že sociálne siete môžu byť v mnohom dospievajúcim ľuďom užitočné a súhlasím, že môžu napomôcť k ich lepšiemu zapadnutiu do kolektívu, udržovaniu kontaktu s rovesníkmi a prehlbovaniu priateľstiev. Povedala by som, že vyššie uvedené hrozby, ktoré zo strany kolektívu pohyb na sociálnych sieťach môže priniesť, nie sú oproti benefitom tak výrazné. Taktiež si však myslím, že prínosy sociálnych sietí majú do značnej miery zväzujúci efekt na svojich užívateľov. Mnoho adolescentov sa pridá na sociálne siete kvôli svojim spolužiakom a kamarátom, aby boli s nimi v kontakte. Rýchlo sa naučia, že čo sa týka štúdia môžu byť sociálne siete veľmi prínosným zdrojom informácií. Avšak toto koncentrovanie väčšiny komunikácie medzi dospievajúcimi ľuďmi do online prostredia môže byť aj značne obmedzujúce.
Nejeden študent si už určite povedal, že na Facebooku trávi priveľa času a bolo by preňho po stránke produktivity efektívnejšie si napríklad zrušiť alebo deaktivovať účet. Myslím si však, že len málo ľudí sa naozaj odhodlá. Človek začne zvažovať, čo všetko prítomnosť na sociálnych sieťach preňho predstavuje. Za prvé by prišiel o cenné zdroje informácií zo študijných skupín a možnosť okamžite diskutovať so spolužiakmi prostredníctvom skupinového chatu o predmetoch a úlohách. Za druhé by to mohlo viesť k oveľa menšiemu kontaktu so spolužiakmi a priateľmi, pretože kto vám cez deň zavolá alebo napíše e-mail 20 krát, aby vám niečo povedal? Asi len málokto, ale napísať 20 správ za deň nie je na Facebooku vôbec žiaden problém. Chcem tým teda poukázať na to, že dospievajúci ľudia svoju komunikáciu príliš sústreďujú do kyberpriestoru. Na jednu stranu je to vďaka mnohým výhodám takejto formy komunikácie pochopiteľné. Na druhú stranu tým pre seba vytvárajú malý priestor na rozhodnutie či byť súčasťou sociálnych sietí, alebo nebyť bez tlaku toho, že pravdepodobne prídu o veľkú časť kontaktu s rovesníkmi a mnoho informácií.
Zdroje:
[1] LENHART, Amanda. Teens, Social Media and Technology Overview. Pew Research Center [online]. 2015 [cit. 2020–05–31]. Dostupné z: https://www.pewresearch.org/internet/2015/04/09/teens-social-media-technology-2015/
[2] STEINBERG, Laurence a Amanda Sheffield MORRIS. Adolescent Development. Annual Review of Psychology [online]. 2001, 52(1), 83–110 [cit. 2020–05–31]. DOI: 10.1146/annurev.psych.52.1.83. ISSN 0066–4308. Dostupné z: http://www.annualreviews.org/doi/10.1146/annurev.psych.52.1.83
[3] ŻURKO, Magdalena. Friendship During Adolescence: The Necessity for Qualitative Research of Close Relationships. Polish Journal of Applied Psychology [online]. 2011, 9(1), 21–38 [cit. 2020–05–31]. Dostupné z: http://www.bibliotekacyfrowa.pl/Content/38639/02_Magdalena_Zurko.pdf
[4] MESCH, Gustavo S. Social context and communication channels choice among adolescents. Computers in Human Behavior [online]. 2009, 25(1), 244–251 [cit. 2020–05–31]. DOI: 10.1016/j.chb.2008.09.007. ISSN 07475632. Dostupné z: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0747563208001830
[5] MACGILL Alexandra, Mary MADDEN, Amanda LENHART a Aaron Smith. Teens and Social Media. Pew Research Center [online]. 2007 [cit. 2020–05–31]. Dostupné z: http://www.pewinternet.org/2007/12/19/teens-and-social-media/
[6] KRAUT, Robert, Bonka S. BONEVA, Amy QUINN, Irina SHKLOVSKI a Sara KIESLER. Teenage Communication in the Instant Messaging Era. Computers, Phones, and the InternetDomesticating Information Technology [online]. Oxford University Press, 2006, 2006–07–06, s. 201–218 [cit. 2020–05–31]. DOI: 10.1093/acprof:oso/9780195312805.003.0014. ISBN 9780195312805. Dostupné z: http://www.oxfordscholarship.com/view/10.1093/acprof:oso/9780195312805.001.0001/acprof-9780195312805-chapter-14
[7] STEERS, Mai-Ly N., Robert E. WICKHAM a Linda K. ACITELLI. Seeing Everyone Else’s Highlight Reels: How Facebook Usage is Linked to Depressive Symptoms. Journal of Social and Clinical Psychology [online]. 2014, 33(8), 701–731 [cit. 2020–05–31]. DOI: 10.1521/jscp.2014.33.8.701. ISSN 0736–7236. Dostupné z: http://guilfordjournals.com/doi/10.1521/jscp.2014.33.8.701
[8] BELSEY, Bill. Bill Belsey [online]. 2019 [cit. 2020–05–31]. Dostupné z: www.billbelsey.com/?cat=12
[9] SLONJE, Robert, Peter K. SMITH a Ann FRISÉN. The nature of cyberbullying, and strategies for prevention. Computers in Human Behavior [online]. 2013, 29(1), 26–32 [cit. 2020–06–01]. DOI: 10.1016/j.chb.2012.05.024. ISSN 07475632. Dostupné z: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0747563212002154
[10] SULER, John. The Online Disinhibition Effect. CyberPsychology & Behavior [online]. 2004, 7(3), 321–326 [cit. 2020–05–31]. DOI: 10.1089/1094931041291295. ISSN 1094–9313. Dostupné z: https://www.researchgate.net/publication/8451443_The_Online_Disinhibition_Effect
