Využitie Wikipedie v otvorenom vzdelávaní
V minulosti sa Wikipedia považovala za nespoľahlivý a podradný zdroj, avšak v priebehu posledných 20 rokov sa pohľad na ňu zmenil. Pedagógovia a odborníci na informačnú gramotnosť sa čoraz viac zapájajú do komunity Wikipédie novými spôsobmi. Napríklad žiadajú študentov, aby prispievali a zlepšovali encyklopedické články v rámci školských úloh či organizujú editačné maratónov. Nedávne výskumy tiež poukazujú na množstvo výhod využívania Wikipedie vo výuke. Patrí medzi ne napríklad učenie sa písať a upravovať encyklopedické texty, pomocou najväčšieho otvoreného úložiska vedomostí na svete.
Základy využívania Wikipedie v pedagogike
V prípade Wikipedie, ako otvoreného vzdelávacieho zdroja, je potrebné vyzdvihnúť, že neexistuje žiaden stanovený spôsob, ako Wikipediu používať ako výukový nástroj. Napriek tomu existuje hrubá štruktúra, pozostávajúca z nasledovných procesov:
1. Učenie sa ohodnotiť príspevok na Wikipedii
2. Výber príspevku/ témy, ku ktorým chceme prispieť
3. Prieskum témy
4. Zhrnutie výskumu
5. Vypracovanie článku
6. Upravovanie článku a reagovanie na spätnú väzbu
Študenti sa vyjadrili, že prispievanie na Wikipedii ich motivuje k podaniu lepšieho výkonu, pretože sa ich práca dostane k viacerým čitateľom, než bežná esej odovzdaná len v rámci školského systému.
Základný rámec pre využívanie Wikipedie vo vzdelávaní
V roku 2016 Asociácia vysokých škôl a výskumných knižníc prijala rámec informačnej gramotnosti pre vysokoškolské vzdelávanie. Tento rámec, ktorý je opísaný ako „zhluk vzájomne prepojených základných konceptov“, má byť chápaný a flexibilne aplikovaný na výučbu informačnej gramotnosti. Práve počas roku 2016 bol zaznamenaný veľký nárast problematických informácií spojenými s fake news a dezinformáciami, najmä v digitálnych médiách. Rámec preto čerpá z konceptu metagramotnosti, ktorý ponúka obnovenú víziu informačnej gramotnosti. Študenti sa tak stávajú konzumentmi a zároveň tvorcami informácií v kolaboratívnom priestore. Rámec popri tom kladie dôraz na dynamiku, flexibilitu, individuálny rast a komunitné vzdelávanie. Namiesto toho, aby rámec ponúkal normatívnu definíciu informačnej gramotnosti, vníma informačnú gramotnosť ako súbor integrovaných schopností zahŕňajúcich reflektívne objavovanie informácií, pochopenie toho, ako sa informácie vytvárajú a oceňujú, a používanie informácií pri vytváraní nových vedomostí a zúčastňovanie sa vo vzdelávacích komunitách. Táto definícia informačnej gramotnosti siaha nad rámec jednoduchého hodnotenia informácií v súvislosti s dezinformáciami alebo nepochopením informácií a namiesto toho kladie dôraz na oceňovanie informácií a ich pochopenie v kontexte.
Rámec tvorí šesť častí:
1. Autorita je konštruovaná a kontextová
Zameriava sa na situačnú povahu autority a jej dôveryhodnosti. Učí študentov, že Wikipedia nie je len dôveryhodná alebo len nedôveryhodná. Poukazuje na to, že by študenti informáciám mali dôverovať, ale vždy ich aj overovať.
2. Tvorba informácií ako proces
Hovorí priamo o tom, ako sú príspevky na Wikipedii zostavené. Jedná sa o opakované procesy skúmania, vytvárania, revidovania a šírenia informácií. Aby sme dynamický proces tvorby informácií pochopili, treba mu venovať neustálu pozornosť.
3. Informácie majú hodnotu
Tretia časť popisuje niekoľko rozmerov informačnej hodnoty. Informácie sú hodnotné ako komodita, ako prostriedok vzdelávania, ako prostriedok ovplyvňovania, ako prostriedok vyjednávania, ale aj ako prostriedok, skrz ktorý možno pochopiť svet. V rámci tejto časti sa študenti učia citovať pôvodné zdroje, učia sa o duševnom vlastníctve a autorských právach a rozpoznávajú problémy prístupu alebo nedostatku prístupu k zdrojom informácií.
4. Výskum ako skúmanie
Zdôrazňuje výskumné dispozície, ako je kritickosť a otvorenosť voči viacerým perspektívam. Znalostné postupy opísané v tejto časti zahŕňajú schopnosť syntetizovať a organizovať informácie z viacerých zdrojov.
5. Vedecká práca ako diskusia
Študenti musia tému poznať dostatočne na to, aby o nej boli schopní diskutovať. Na základe toho vedia vydedukovať, čo by v článku malo byť napísané. Učia sa, že akademické práce sú procesom neustálej diskusie, kde jednotlivé výskumné práce, publikácie a názory tvoria širšie pole znalostí a prispievajú k neustálemu posunu a rozvoju v danej oblasti.
6. Vyhľadávanie ako strategický prieskum
Študenti v tejto časti musia pochopiť, že vyhľadávanie informácií je často krát nelineárne, čo si vyžaduje vyhodnotenie množstva informačných zdrojov a flexibilitu pri hľadaní alternatív.
Príspevok vznikol ako rešerš článku Wikipedia as Open Educational Practice: Experiential Learning, Critical Information Literacy, and Social Justice¹
[1]: MCDOWELL, Zachary J. a Matthew A. VETTER. Wikipedia as Open Educational Practice: Experiential Learning, Critical Information Literacy, and Social Justice. Social Media Society [online]. 2022, 8(1) [cit. 2023–03–24]. ISSN 2056–3051. Dostupné z: doi:10.1177/20563051221078224
