Vzostup a pád britskej The Open University
Geoffrey Crowther ako jeden zo zakladajúcich členov britskej Open University (OU) o tejto vzdelávacej inštitúcií prehlásil, že „je otvorená v mnohých smeroch, ale v prvom rade pre všetkých ľudí“. Nemôžeme toto vyjadrenie brať úplne doslova, ale je pravda, že takmer každý záujemca má možnosť na OU absolvovať vzdelávacie kurzy a získať tak potrebnú kvalifikáciu — bez ohľadu na dosiahnuté vzdelanie či úroveň znalostí v danej oblasti. Už krátko po svojom založení v roku 1969 si OU získala povesť revolučnej vzdelávacej inštitúcie, pretože si za študijnu formu namiesto klasickej face-to-face výuky zvolila distančné vzdelávanie. Človek si v tomto momente asi položí otázku, že akým spôsobom mohlo prebiehať distančné vzdelávanie v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia — teda ešte predtým, než Tim Berners-Lee (mimochodom držiteľ čestného doktorátu OU) prvýkrát svetu predstavil World Wide Web. Open University za týmto účelom spolupracovala s britskou verejnoprávnou televíziou BBC, ktorej vysielanie využívala k šíreniu vzdelávacieho obsahu pre svojich študentov. Na konci deväťdesiatych rokov zase OU odhalila potenciál WWW ako vzdelávacej platformy, kedy sa stala jednou z prvých vzdelávacích inštitúcií na svete, ktorá začala poskytovať e-learningové kurzy pre záujemcov nielen z Britských ostrovov, ale z celého sveta. Open University sa rovnako ako tradičné vysokoškolské inštitúcie zameriava tiež na výskumnú činnosť, pričom jednou z kľúčových oblastí bádania na OU sú vzdelávacie technológie.
Za paradoxnú musíme teda označiť skutočnosť, že práve rapídny pokrok v oblasti vzdelávacích technológií v priebehu posledných pár rokov sa ukazuje byť jednou z hlavných príčin klesajúceho záujmu o štúdium na OU. Aj keď na britskej OU boli vyvinuté viaceré významné metódy, modely, systémy či technológie vzdelávania, tak sú to práve MOOC kurzy a ďalšie bezplatné online vzdelávacie platformy, ktoré ročne pripravia OU o desaťtisíce záujemcov o štúdium. Zatiaľ čo v roku 2008 sa prihlásilo do vzdelávacích kurzov na OU takmer 200 000 osôb, tak do dnešného dňa klesol počet nových študentov takmer o jednou polovicu. Môže za to najmä fakt, že štúdium na OU je už od založenia tejto inštitúcie spoplatnené, pričom v priebehu posledných pár rokov došlo k dramatickému nárastu školného. Nemôžeme sa preto diviť, že ľudia sa namiesto predraženého štúdia na OU rozhodnú radšej absolvovať bezplatné kurzy na vzdelávacích platformách ako je Coursera či Khan Academy.
Pokiaľ bude chcieť OU fungovať aj za pár rokov, tak musí nutne vymyslieť nový spôsob, ako si zabezpečiť financovanie inak než kontraproduktívnym zvyšovaním školného. Až potom budeme môcť túto inštitúciu považovať za absolútne otvorenú pre všetkých ľudí — nie iba pre bohatých záujemcov, ale skutočne pre každého.
Zdroje:
The Open University started as a radical idea, now it’s in trouble. WIRED UK — Future Science, Culture & Technology News and Reviews [online].[cit. 20.03.2019]. Dostupné z: https://www.wired.co.uk/article/open-university-uk-enrollment-courses-problems
WEINBREN, Daniel. The Open University : A History [online]. Manchester: Manchester University Press, 2015. Dostupné z: http://ezproxy.muni.cz/login?url=https://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&AuthType=ip,cookie,uid&db=nlebk&AN=1561411&lang=cs&site=eds-live&scope=site
