Wikipédia ako výskumný nástroj

Oliver Pačut
EDTECH KISK
Published in
4 min readJun 16, 2023

Od jej založenia v roku 2001 je Wikipédia používaná po celom svete ako zdroj “relatívne-presných” infromácií o nespočte rôznych tém. Projekt začal ako Nupedia, [1] online repozitár odborných článkov, priestor kam mali doktorskí akademickí pracovníci prispievať ku slobodnému vedeckému dškurzu. Nupedia mala stanovený niekoľkostupňový proces peer-review, a čitatelia mali garantovaný prístup ku článkom zdarma.

Nupedia, 2001

Čoskoro však bola Nupedia nahradená verzatílnejšou Wikipédiou, ktorá funguje do dnes ako otvorená encyklopédia väčšiny dostupných ľudských znalostí. Dnes obsahuje viac než 58 miliónov článkov v 320-tich jazykoch [2], a na jej údržbe pracuje v neziskovej organizácii Wikimedia Foundation viac než 700 ľudí. [3]

Wikipédia funguje na princípe takzvanej Wiki. Ide o hypertextovo previazaný súbor znalostí o nejakej konkrétnej téme, voľne editovateľný čitateľmi. Wiki stránky vznikajú o rôznych témach, a užívateľ internetu často natrafí napríklad na Wiki o počítačových hrách [4], alebo o rôznych fiktívnych svetoch [5]. Svojou štruktúrou a účelom použitia predstavuje Wiki podobný koncept ako bájny Memex Vannevara Busha [6] (akurát s prídavkom kolaborativity). Samotná Wikipédia potom predstavuje naše kolektívne vedenie, a je často prirovnávaná k modernej Alexandrijskej knižnici.

Cieľom nadácie je priniesť tieto znalosti ľuďom zdarma, vo formáte open source, a celý projekt stojí na piatich pilieroch [7]:

  1. Wikipédia je encyklopédia
  2. Wikipédia je napísaná z neutrálneho uhla pohľadu
  3. Obsah na Wikipédii je zdarma a môže ho ktokoľvek používať, upravovať, a distribuovať
  4. Editori Wikipédie sa k sebe majú chovať s rešpektom a zdvorilo
  5. Wikipédia nemá jasne stanovené pravidlá

Kým z princípu je možnosť editovať obsah na Wikipédii dostupná komukoľvek, rozvinula sa okolo projektu komunita editorov — ide o takpovediac superpoužívateľov, ktorých slovo má pri vyhodnocovaní obsahu vyššiu hodnotu, a ktorí sú zodpovední za pravdivostnú hodnotu článkov v ich správe [8]. Toto všetko robia pro bono.

A nakoľko je Wikipédia valídna ako nástroj pre výskum?

Podľa ich vlastných slov, pri citovaní Wikipédie ako zdroju pre výskumné projekty sa odporúča dbať zvýšenej obozretnosti [9]. Podobne ako pri väčšine encyklopédií, ktoré združujú znalosti skôr povrchne a obšírne než do hĺbky, neodporúča sa ju používať ako zdroj pre “serióznu” vedeckú prácu. Prízvukujú, že

“Do your research properly and wisely. Remember that any encyclopedia is a starting point for research, not an ending point.” [10]

Podľa University of Exeter [11] ide o tzv. terciárny zdroj, a odporúča sa využívať len na zorientovanie sa v problematike a nájdenie smerovania pre ďalšie bádanie — podobne ako napríklad slovníky. Kalifornská Univerzita v Los Angeles vo svojej vyhláške o používaní Wikipédie [12] túto prax úplne nezatracuje, ale vyzdvihuje nutnosť do zdrojov uviesť presný dátum, kedy bolo ku článku pristúpené — ak ide o článok, ktorý je verifikovaný editormi, hlavným problémom je že ho medzitým mohli zmeniť bežní užívatelia, ale tento problém sa dá vymazať pripojením napríklad odkazu na obraz stránky cez waybackmachine [13]. Tento postup volím aj pri citovaní článkov na Wikipédii na konci tejto eseje, a to by som rád poňal ako zamyslenie sa, či by všetky stránky nemali byť citované priamo cez internetový archív.

Osobne nad priamymi citáciami z Wikipédie skôr krčím obočie — nie však preto, lebo by som sa bál o ich informačnú hodnotu — mnoho článkov je vytváraných v spolupráci s erudovanými inštitúciami vyššieho vzdelávania [14], a správnosť ich informácií je tak v mojich očiach garantovaná dostatočne.

Skôr mi ide o to, že zdroje článku používam aj ako “ďalšie čítanie k téme”, a ak toto odkazuje na článok na Wikipédii, tak ten som si mohol nájsť aj sám. Súhlasím ale, že ide o neoceniteľný nástroj pre zorientovanie sa v novej téme a nájdenie zdrojov [15], a sám Wikipédiu extenzívne používam takpovediac pri každom výskumnom projekte.

Použité zdroje

--

--