Wikipédia ako zdroj?

Myslím, že Wikipédiu (Wiki, tetu Wiki) netreba veľmi predstavovať. Keby ju ale niekto potreboval priblížiť, pekne o nej píše napríklad Boris.

O tejto téme sa už veľa napísalo aj veľa rozprávalo, stále je však diskutabilná a často diskutovaná. Wikipédia sa od svojho vzniku podstatne rozšírila a dnes ju mnoho ľudí využíva, keď hľadá rýchlo informácie. Google uprednostňuje definície z Wikipédie pred ostatnými a ľudia považujú svet za taký, akým ho Wiki reprezentuje. Je teda nespochybniteľné, že si spravila meno. Otázne je, či dobré.

Wiki v číslach

Za posledných 7 rokov sa objavili články v 33 nových jazykoch (262 k 10.2.2010, 295 k 4.3.2017. Najviac článkov — 5,349,050 — je v anglickom jazyku, na druhom mieste je Cebuánština (hovorí sa ňou na Filipínach), na treťom mieste je Švédčina. Medzi ďalšie jazyky, ktoré majú zastúpenie viac ako milión článkov, patria napríklad nemecký, holandský, francúzsky, ruský, taliansky či španielsky jazyk.

Wikipédiu nie!

Neil Waters v tom má jasno. Vo svojom článku opisoval, prečo Wikipédiu rozhodne nepovolí ako vhodný zdroj informácií pre svoju triedu. Síce uznáva jej silu ako štartovacieho média, na druhej strane tvrdí, že pokiaľ by chcela ašpirovať na väčšie využívanie v akademickej sfére, problémom jednoznačne zostáva open-source podstata Wikipédie (teda že bez ohľadu na vzdelanie tam môže prispievať ktokoľvek a kedykoľvek). Wiki Waters prirovnáva k Family Feud, čo je známa americká televízna hra, v ktorej nejde tak o to čo si myslím, že je správne, ale čo si myslím, že si všeobecná verejnosť myslí, že je správne..

Zaujímavý fakt je, že svojim zásahom do politiky historického oddelenia, kde pôsobí, spustil neočakávanú lavínu. Najprv o novej politike informovali študentské noviny z Middlebury. Online ju prebral The Burlington Free Press, s tým, že už napísali nový príbeh, na základe čoho bol autor zavolaný do rádia aj televízie vo Vermonte, neskôr s ním komunikovali The New York Times či Asahi Shimbun v Tokiu, dokonca televízne stanice z Austrálie. To všetko vyústilo v príbeh, rozoberaný aj na NBC Nightly News, o veľkom konflikte proti Wikipédií.

Reprezentant z Wikimedia Foundation súhlasil s tým, akú politiku si stanovilo oddelenie histórie z Middlebury, pretože Wikipédia jasne definuje svoj obsah nevhodný pre akademické citácie, ktorý sa aj rovnako ako tlačené a iné encyklopédie považuje za terciárny zdroj.

Ani farmaceuti ju nechcú..

Zaujímavý článok je od autorov z amerických vysokých škôl — farmaceutickej a centra rakoviny z univerzity v Texase. Na základe zoznamu 200 najpoužívanejších značiek či názvov liekov používaných v Amerike vybrali na vyhodnocovanie prvých 20 (medzi vybranými boli napríklad atenolol, alprazolam, albuterol či ibuprofen). 4 farmaceuti následne nezávisle na sebe vyhodnotili články na Wikipédií na základe dopredu určených kategórií, ktoré sú obvykle nájditeľné na príbalovom letáku k liekom či niekde v balení (medzi inými kontraindikácie, absorbcia či informácie pre tehotné ženy). Pokiaľ sa následne nachádzali informácie v tej ktorej kategórií, boli ešte následne ďalej hodnotené.

Ako výsledok zistení autorov je študentom zakázané používať Wikipédiu ako zdroj, pretože našli nie jeden prípad, kedy by použitie informácií odtiaľ mohlo pacientom skôr ublížiť, než pomôcť. Celkom nepríjemné je v tom prípade následné zistenie, že z 1067 skúmaných lekárnikov 28 % používa Wikipédiu, aby zistilo informácie o liekoch.

Názor študentov

Napriek tomu, že je zavrhovaná akademickými inštitúciami a pracovníkmi, väčšina študentov Wikipédiu z nejakého dôvodu používa. Väčšina študentov ju využíva pre zhrnutie témy či vytvorenie nejakého pozadia k téme (82 %), 76 % sa vyjadrilo, že im pomáha začať, alebo že im pomáha vysvetliť pojmy k určitej téme (67 %). 17 % študentov ju použilo, lebo ju považovali za hodnotnejší zdroj ako iné stránky.

Faktom je, že napriek tomu, že to profesori nechcú a zakazujú im to, napriek zákazu Wikipédiu 52 % študentov používa.

Otázny záver

Veľa ľudí považuje Wikipédiu za zdroj rýchlych a uspokojivých informácií. Nemáme potrebu kontrolovať, odkiaľ informácia pochádza či kto je autor, keď chceme informáciu narýchlo. Jednoducho otvoríme Google, naťukáme heslo a počkáme, čo ukáže. Obvykle nám prvé vyskočí práve heslo z Wikipédie.

Používanie Wikipédie pritom prináša so sebou viacero rizík a otázok, ktoré by sme sa teoreticky mali pýtať — s akými úmyslami vytvárali autori heslo? Nechceli vyjadriť politický názor? Nie je to reklama? Prípadne, čo ak autori píšu heslo sami o sebe s tým, že informácie poriadne upravia? Tak, ako sa vo viacerých článkoch spomína, je to veľmi dobrý odrazový mostík pre mnoho tápajúcich ľudí, rovnako ako možný zdroj rýchlej pomoci. Do budúcnosti sa však stále ponúka otázka, čo by sa dalo spraviť, aby Wikipédiu začali za dôveryhodnú považovať aj akademickí pracovníci a nezavrhovali ju.