Zvýši sa v najbližších rokoch zavedenie Blended learningu?
Za posledné roky a hlavne od začiatku obdobia koronavírusovej pandémie sme mohli zaznamenať veľký nárast využívania technológií a online vzdelávacích a školiacich programov. Okolnosti tak donútili všetkých pedagógov, ktorí predtým vyučovali len klasickým prezenčným spôsobom, prejsť na online vyučovanie. Časom sa uvidí, či je takáto forma využívania digitálnych technológii prospešná a zavedú ju viaceré organizácie aspoň sčasti popri klasickej prezenčnej výuke, alebo sa spoločnosť po skončení krízy vráti naspäť k pôvodnému čisto prezenčnému vzdelávaniu. Počas tejto krízy okrem rôznych programov a aplikácií vznikli aj mnohé podporné webové stránky pre pedagógov a študentov, ako napríklad ucimenadialku.sk alebo nadalku.msmt.cz. Nachádzajú sa tam rôzne rady a typy ako postupovať v individuálnych situáciách, ktoré môžu nastať. Taktiež sa v televíznych programoch začali objavovať rôzne filmy a seriály s tematikou k literatúre či biológii a vznikol program UčíTelka. Všetko tak nasvedčuje tomu, že spoločnosť sa dokáže prispôsobiť novým podmienkam a využiť ich k svojmu prospechu.
E-learning, Blended learning, online learning
S príchodom distančného vzdelávania sa objavilo aj mnoho nových pojmov. Pri online learningu je kľúčovým prvkom využívanie internetu. Je to vlastne využívanie akýchkoľvek nástrojov na vzdelávanie online. Vyučujúci je vzdialený od študentov a všetky prednášky a testy sa vykonávajú pomocou virtuálnych platforiem. Pre študentov to znamená, že nemusia za vzdelávaním dochádzať. Niekedy sa vyskytuje online learning ako synonymum k distančnému vzdelávaniu. Pod blended learningom je myslené zmiešané vzdelávanie skombinované z tradičného učenia v triedach a z učenia na diaľku. Niektoré kurzy sa odohrávajú priamo v škole a iné kurzy alebo ich časti je možné absolvovať online. E-learning je také vzdelávanie, kde sa využívajú informačné a komunikačné technológie. Buď sa tieto technológie využijú v rámci prezenčného štúdia priamo na hodinách, alebo ide o vzdelávanie s pomocou internetu alebo výpočtovej techniky, kde môže prebiehať interakcia medzi pedagógom a študentom prostredníctvom online média, aj keď sa vyučujúci môže nachádzať v tej istej budove ako študent [1].
Definícia Belended learningu
V staršej literatúre môžeme nájsť najčastejšie dve citované definície. Navrhli ich Graham, Garrison a Kanuka. Graham (2006) definuje systém blended learning tak, že je to kombinácia klasickej prezenčnej výuky s výukou sprostredkovanou pomocou počítača. Garrison a Kanuka (2004) definujú toto vzdelávanie ako integráciu osobných vzdelávacích zážitkov v triede s online vzdelávacími skúsenosťami [2].
Aktuálne sa definíciou autori pokúšajú povedať niečo viac, než len prepojiť tradičné vzdelávanie s niečím technologickým a online. Autori sa snažia dodať k tomu niečo, čo by malo pre pedagógov hodnotu, zmysel v tom, čo robia, a bolo to efektívne.
Definícia blended learningu v Oxford Dictionary nám hovorí, že je to štýl vzdelávania, pri ktorom sa študenti učia s pomocou elektronických a online médií rovnako, ako pri priamej tradičnej výuke. Definovanie takéhoto zmiešaného vyučovania je však zložitejšie, pretože je zložité určiť čo je pedagogicky hodnotné. Podstatou je, že takéto vzdelávanie využíva online technológie k doplneniu, transformácií ale aj zlepšeniu procesu učenia [3]. Ako sa hovorí v knihe E-learning — jedna z podob učení v moderní společnosti ide o integráciu elektronických nástrojov do vyučovacieho procesu s cieľom využiť potenciál ICT v súčinnosti s už osvedčenými metódami a prostriedkami z tradičnej výuky [4].
História
Prvýkrát sa môžeme s blended learningom (avšak nie klasickým, len kombinovaným v inom zmysle než s technológiu) stretnúť už v 40. rokoch 19. storočia, keď Sir Isaac Pitman ponúkol študentom distančný kurz využívajúci poštu a pomocou nej poskytoval spätnú väzbu. V 60. a 70. rokoch 20. storočia prišli počítače a s tými prišli nové možnosti. Následne sa v 70. a 80. rokoch 20. storočia kombinovaná technológia výučby posunula vpred s televíznou technológiou, prostredníctvom ktorej mohli profesori prednášať. V ďalšom desaťročí prišlo predstavenie CDROM a prvej verzie technológie Learning Management System (LMS), po ktorej nasledovala prvá generácia webovej výučby. Začiatok internetu umožnil posielanie a zdieľanie e-learningových materiálov s videom, grafikou a zvukmi. V roku 2000 nastal progresívny pokrok LMS a video-konferenčných technológií a tak bolo možné vytvárať kurzy a pomocou záznamov, nahrávať prednášky a sprístupniť ich online. Výuka tak mohla prebiehať synchrónne alebo asynchrónne [5]. V dnešnej informačnej spoločnosti sme obklopení rôznymi technológiami a ponúka sa nám obrovské množstvo rôznych možností ako ich využiť k vzdelávaniu.
Modely Blended learningu
Blended learning sa využíva pomerne často a preto vznikli rôzne modely, ktoré pedagógovia môžu využiť. Uvedieme si niektoré známe aj zaujímavé modely slúžiace ako typy k využitiu pri výuke do budúcnosti.
Rotation model: Model spočíva v tom, že študenti v rámci jedného kurzu kolujú v skupinách podľa nejakého rozvrhu alebo na základe pedagóga medzi jednotlivými spôsobmi učenia, pričom aspoň jedným z nich je vzdelávanie online. Ostatné spôsoby môžu byť napríklad individuálne zadania, skupinové projekty a podobne, pričom sa pri týchto činnostiach vystriedajú. Existujú ešte ďalšie druhy tohto modelu, podľa toho, na čo sú zamerané. Napríklad Station Rotation, kde ide o jednotlivé zastávky v rámci staníc spôsobov učenia; Lab Rotation, kde jedna skupina študentov využíva laboratórium s počítačmi a technológiami; Flipped Classroom, v ktorom sa vymenia role a študenti si online látku naštudujú doma, v škole tak zostáva viac času na to, aby sa pedagóg mohol venovať študentom individuálne alebo prehĺbil vedomosti študentov; alebo Individual Rotation, ktorý je podobný klasickému striedavému modelu, avšak individuálne má študent stanovené niektoré zo zastávok, ktoré pri vzdelávaní využije [6], [7].
Flex model: Študenti sa pohybujú medzi uspôsobeným rozvrhom kurzov v online prostredí a pedagóg tu pôsobí ako podpora podľa potreby študentov [7]. Niektoré Flex modely môžu byť viac zamerané na online vzdelávanie s menším počtom osobných kontaktov a iné naopak online vzdelávanie berú len ako podporu [6].
Self-Blend model: Pri tomto modeli si študenti vyberajú, ktoré z online kurzov popri klasickej prezenčnej výuke absolvujú ako podporu štúdia. Online kurzy pritom môžu absolvovať ktorékoľvek a kedykoľvek počas dňa, keď im to vyhovuje, pretože už sú väčšinou priamo nahrané vyučujúcimi [6].
Enriched-Virtual model: Prebieha počas celého štúdia v rámci každého kurzu a študenti si rozdelia podľa svojich časových možností, kedy budú študovať online a kedy budú chodiť na prezenčnú výuku. Študenti tak nenavštevujú školu príliš často oproti iným modelom [6].
Výhody Blended learningu
Po nástupe koronavírusu sa začalo vyučovať online bez akéhokoľvek reálneho kontaktu. Veľa pedagógov i študentov s tým malo problém, pretože priamy kontakt ľuďom začne po čase chýbať, preto by určite uvítali zmiešanú formu vyučovania oveľa radšej ako samotné distančné vzdelávanie.
E-learning je najvhodnejší pre krátkodobé školiace kurzy, ktoré pozostávajú z praktických videonahrávok, interaktívnych cvičení a pokiaľ možno školení, ktoré umožňujú účastníkom klásť otázky a voľne prispievať svojimi skúsenosťami. Na druhej strane blended learning je vhodnejší pre dlhodobejšie a komplexnejšie vzdelávacie programy, a pritom je dôležité, aby účastníci mohli opakovane aplikovať veci, ktoré sa naučili v predchádzajúcich lekciách kurzu [8]. Samozrejmou výhodu je, že online kurzy si môžu študenti spustiť práve vtedy, keď majú chuť a čas. Študujú tak vo vlastnom tempe a keď majú potrebu, môžu si danú tému zopakovať alebo ak cítia, že učivo ovládajú, jednoducho ho preskočia. Potom pri nadväzujúcich prezenčných stretnutiach s vyučujúcim majú taktiež možnosť preberať to, čo nepochopili presne, a je viac času na individuálne vysvetlenie nepochopenej látky [9].
Silné stránky Blended learningu pre učenie jazyka predstavil Marsh v niekoľkých bodoch, dajú sa však zovšeobecniť, aby platili aj pri iných kurzoch než jazykových:
· poskytuje individuálnu vzdelávaciu skúsenosť
· poskytuje prispôsobenú podporu pri učení jednotlivca
· podporuje a povzbudzuje nezávislé a kolaboratívne vzdelávanie
· zvyšuje zapojenie študentov do vzdelávania
· prispôsobuje sa rôznym štýlom učenia
· poskytuje miesto na precvičenie mimo učebne
· poskytuje menej stresujúce prostredie pre prax
· poskytuje flexibilné štúdium, kedykoľvek alebo kdekoľvek, podľa potrieb účastníkov
· pomáha študentom rozvíjať cenné a potrebné vzdelávacie zručností 21. storočia [10]
Efektívny Blended learning v praxi
Väčšina prípadových štúdií, ktoré môžeme nájsť a zaoberajú sa blended learningom, sú zamerané práve na jazykové kurzy, avšak táto forma vzdelávania sa dá využiť aj v iných odboroch. Môžeme sa pozrieť na tri odborovo odlišné kurzy, pomocou ktorých bol blended learning skúmaný z hľadiska efektivity.
Efektívnym blended learningom sa zaoberala štúdia The Effectiveness of Blended Learningin Improving Students’ English Speaking Ability, ktorej cieľom bolo preskúmať efektívnosť blended learningu s cieľom zlepšiť schopnosť študentov hovoriť po anglicky. Kurz bol kombináciou prezenčného a online vzdelávania. V rámci prezenčnej časti sa učili študenti klasicky v triede s učiteľom, kde diskutovali o témach, zdieľali problémy a podobne. V rámci online časti študenti využívali internet a vyberali si nejaké vlastné materiály, precvičovali si rozprávanie pomocou aplikácie, až kým neboli spokojní s výsledkom, a potom zaznamenali svoje konverzácie na video a odovzdali ich na YouTube. Účastníkov štúdie bolo 48 a boli použité kvantitatívne i kvalitatívne výskumné metódy. Odpovede študentov sa merali prostredníctvom dotazníka a kvalitatívnou metódou bolo opísať, čo zlepšilo schopnosti študentov hovoriť po anglicky. Výsledky ukázali, že takéto vzdelávanie malo pozitívny vplyv na zvýšenie presnosti u študentov. Presnosť sa týkala porozumenia, slovnej zásoby, výslovnosti aj gramatiky [11].
Ako vieme, sama technológia nie je vo vyučovaní prínosná, pokým ju nevedia pedagogickí pracovníci a študenti užitočne využiť. Preto je potrebné pred návrhom takejto netradičnej výuky porozmýšľať, či bude efektívna. Na UKF v Nitre sa pokúsili začleniť e-learningový kurz ako komponent vyučovania k semináru Diferenciálny a integrálny počet. Ako je všeobecne známe, matematika v škole je pre žiakov obzvlášť ťažko naučiteľný predmet. Nakoľko učivo preberané v rámci uvedeného predmetu je obsiahle a pre študentov nematematických odborov, ktorí sa s matematikou častokrát stretli naposledy na strednej škole, aj veľmi náročné, rozhodli sa vytvoriť e-learningový kurz ako doplnkový element k semináru. Zamerali sa pritom na študentov aplikovanej informatiky, čo bolo výhodné vzhľadom na to, že predpokladali, že zaradenie IKT do vyučovacieho procesu bude pre nich výrazným motivačným prvkom. Či sa im podarilo trafiť do čierneho im ukazuje návštevnosť tohto kurzu podľa štatistík v Moodli, ktorý túto funkciu obsahuje [12].
Tentokrát zájdeme ďalej a pozrieme sa na jednu prípadovú štúdiu z Thajska, kde je zmiešané vzdelávanie definované ako doplnenie tradičných prednášok v triede o online e-learningový kurz v tom istom predmete s využitím rovnakých prednášajúcich a učebných materiálov. K výskumu bol vybraný kurz Operačný management. Tento kurz každý semester navštevuje okolo päťsto študentov a vedú ho piati vyučujúci. Počas celého semestra mali študenti možnosť sledovať online prednášky s videom pred aj po absolvovaní kurzov a na konci semestra sa uskutočnil prieskum s cieľom určiť frekvenciu prístupu k online kurzu, mieru spokojnosti študentov a taktiež efektívnosť kombinovaného vzdelávania z hľadiska porozumenia predmetu. Na základe odpovedí 78% študentov uviedlo, že to malo veľmi pozitívny vplyv na ich štúdium a 21% uviedlo menšiu úroveň pozitívneho vplyvu. V odpovedi na otázku, či by chceli využiť blended learning aj v iných predmetoch, odpovedalo 83% študentov pozitívne. Lektori boli požiadaní o rozhovor, aby sa zistilo, aký je ich názor na úspech a výsledky skúšky. Vyhodnotenie dotazníkov z prieskumu a stanoviská lektorov ukázali, že študenti boli s programom spokojní, pretože to malo pozitívny vplyv na porozumenie tohto predmetu a zlepšili sa aj výsledky skúšok [13].
Zmení sa vzdelávanie?
Zo štúdií vyplýva, že sa blended learning považuje za užitočný, podporujúci vzdelávanie a motivujúci študentov. Stačí to však na vytvorenie atmosféry pre úspešné štúdium? Pedagógovia sa snažia pri blended learningu na vytvorenie pozitívnej atmosféry prispôsobovať prostredie tak, aby povzbudilo študentov k spolupráci a vytváraniu sociálnej interakcie. Prezenčné a online vyučovanie by sa malo presne naplánovať tak, aby bolo prospešné aj zo sociálneho hľadiska. Blended learningu budú pedagógovia rôznych odborov venovať pozornosť čoraz viac. Okrem štúdií toho, aké technológie pri takomto vzdelávaní je prospešné využívať, v blízkej dobre môžeme očakávať nárast výskumov a ďalšie štúdie, ktoré by nám dali obraz o tom, ako dosiahnuť úspech a ako správne zaviesť blended learning do praxe tam, kde zatiaľ existovala len prezenčná výuka. Kľúčová otázka, na ktorú je potrebné odpovedať, znie: „Ako by sa malo pripraviť také vzdelávacie prostredie, aby sme mohli efektívne podporovať vzdelávanie?“ Jednou z odpovedí je, že by sme mali vzdelávať s cieľom integrovať konštruktivistické a kolaboratívne modely do prostredia blended learningu a zamerať sa predovšetkým na kreatívne vzdelávanie študentov [14].
COVID-19 prišiel rýchlo, a tak bolo potrebné, aby aj pedagógovia, ktorí chceli naďalej učiť, rýchlo zareagovali a prešli na online technológie. Spoločnosť tak mala možnosť si vyskúšať inú formu vzdelávania aj keď na to nebola pripravená. Dnes už takto mohlo na vlastnej koži zažiť blended learning obrovské množstvo vyučujúcich a študentov. Za takéto zistenie výhod tejto formy a veľkoplošné vyskúšanie si niektorých možností online vzdelávania vďačíme práve nemožnosti chodiť na prezenčnú výuku. Môžeme teda predpokladať, že sa blended learning bude využívať v oveľa vyššej miere ako doteraz.
Toto prerušenie klasickej výuky môže pedagógom poskytnúť čas na prehodnotenie fungovania v celej oblasti. Technológie, ktoré sa teraz využívajú budú zohrávať kľúčovú úlohu pri vzdelávaní. Odborníci po celom svete už nejaký čas hovoria o potrebe prehodnotiť vzdelávanie budúcich generácií. Musíme sa zamyslieť aj nad tým, že táto kríza môže pomôcť definovať, ako by malo vyzerať vzdelávanie v budúcnosti. Treba pri tom myslieť na to, že svet je prepojený a úloha pedagóga nebude primárne rozdávať vedomosti, ale uľahčiť rozvoj mladých ľudí ako prospešných členov spoločnosti a rozvíjať ich zručnosti, pričom budú stále vznikať nové technológie a spôsoby výučby [15].
Použitá literatúra
[1] POP, Alexandru. What’s the Difference Between Blended Learning, E-Learning and Online Learning? [online]. 2020 [cit. 2020–06–06]. Dostupné z: https://www.distancelearningportal.com/articles/269/whats-the-difference-between-blended-learning-e-learning-and-online-learning.html
[2] HRASTINSKI, Stefan. What Do We Mean by Blended Learning? TechTrends [online]. 2019, 63(5), 564–569 [cit. 2020–06–06]. DOI: 10.1007/s11528–019–00375–5. ISSN 8756–3894. Dostupné z: http://link.springer.com/10.1007/s11528-019-00375-5
[3] The Definition Of Blended Learning. In: Teachthought [online]. 2020 [cit. 2020–06–06]. Dostupné z: https://www.teachthought.com/learning/the-definition-of-blended-learning/
[4] ZOUNEK, Jiří. E-learning — jedna z podob učení v moderní společnosti. Brno: Masarykova univerzita, 2009. ISBN 9788021051232
[5] GIRARD, Tulay a Lori LYSIAK. A Collaborative Approach to Blended Learning Design and Activities to Engage Students: A Case Study. 2019. Dostupné z: https://digitalcommons.kennesaw.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1447&context=ama_proceedings
[6] STAKER, Heather a Michael B. HORN. Classifying K–12 Blended Learning [online]. Innosight Institute, c2012 [cit. 2020–06–05]. Dostupné z: https://www.christenseninstitute.org/wp-content/uploads/2013/04/Classifying-K-12-blended-learning.pdf
[7] 12 Of The Most Common Types Of Blended Learning. In: Teachthought [online]. 2019 [cit. 2020–06–05]. Dostupné z: https://www.teachthought.com/learning/12-types-of-blended-learning/
[8] LIIMATAINEN, Hanna. E-LEARNING VS. BLENDED LEARNING — DEFINITIONS, DIFFERENCES & USE CASES. In: Howspace [online]. 2019 [cit. 2020–06–06]. Dostupné z: https://www.howspace.com/resources/e-learning-vs-blended-learning
[9] VLKOVÁ, Lucie. Blended learning [online]. 2017 [cit. 2020–06–06]. Dostupné z: https://www.kurzy.cz/zpravy/419760-blended-learning/
[10] MARSH, Debra. Blended Learning [online]. New York: Cambridge University Press, 2012 [cit. 2020–06–06]. ISBN 978–1–107–91697–5. Dostupné z: https://www.academia.edu/3331650/Blended_Learning_-_Creating_Learning_Opportunities_for_Language_Learners
[11] DAHLIA, Anum, Bertha MUSTY a Atep Aulia RAHMAN. The Effectiveness of Blended Learningin Improving Students’ English Speaking Ability [online]. 2020, 4(1) [cit. 2020–06–04]. ISSN 2655–4585. Dostupné z: http://journal.widyatama.ac.id/index.php/ejlutama/article/view/380/284
[12] BENICKÁ, Patrícia. BLENDED LEARNING — METÓDA PRI ROZVÍJANÍ MATEMATICKÉHO MYSLENIA [online]. [cit. 2020–06–04]. Dostupné z: https://konference.osu.cz/svk/sbornik2012/pdf/budoucnost/didaktika/Benicka.pdf
[13] ANARAKI, Firouz. Effectiveness of Blended Learning: A Case Study. ABAC Journal [online]. 38(2) [cit. 2020–06–07]. Dostupné z: http://www.assumptionjournal.au.edu/index.php/abacjournal/article/view/3573/2182
[14] GÜZER, Bayram a Hamit CANER. The Past, Present and Future of Blended Learning: An in Depth Analysis of Literature. Procedia — Social and Behavioral Sciences [online]. 2014, 116, 4596–4603 [cit. 2020–06–07]. DOI: 10.1016/j.sbspro.2014.01.992. ISSN 18770428. Dostupné z: https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S187704281401009X
[15] 4 spôsoby, ako COVID-19 môže zmeniť vzdelávanie budúcich generácií. NEXTECH [online]. 2020 [cit. 2020–06–06]. Dostupné z: https://www.pcrevue.sk/a/4-sposoby--ako-COVID-19-moze-zmenit-vzdelavanie-buducich-generacii
