Deň štvrtý: Document
Vždy keď ma stretnete, pravdepodobne uvidíte niekde položený čierny zápisník. Dokonca keby sa ma spýtate kde ma môžete najpravdepodobnejšie stretnúť po škole či práci, odpovedala by som v kaviarni pri písaní. Milujem specialty coffee a k nej milujem písať. Je to môj rituál, moja chvíľka ticha. Využijem ju vždy keď môžem. A poviem ti, prečo by si ju mal nájsť a začať využívať aj ty.
Vo všetkých predošlých blog postoch som apelovala na dobrý work attitude. Dôvod sám osobe ani nie je to, že chceš mať v mobile menej aplikácií pretože je to dobré. Focus, menej aplikácií v mobile či lepší focus ti majú pomôcť, aby si mal viac času sám pre seba. Žijeme totiž životy deprimované o čas premýšľať. Nemáme čas sadnúť si a nechať sprocesovať naše myšlienky.
📝Sleduj pravidelné príspevky o tom, ako sa v najbližších dňoch nezblázniť.
Koľko krát sa ti stalo, že si nedokázal zaspať, kvôli všetkému čo ti vírilo v hlave? Koľkokrát si sa nevedel sústrediť, pretože si bol mysľou niekde úplne inde? Koľkokrát ťa úplne rozčúlila tá najmenšia maličkosť, pričom to bol len trigger nazbieraných a neprebraných vecí?
Keď sa mi dni začali spájať do dvoch, kedy som nevedela zaspať a fungovala som 48h v kuse, vedela som že je problém. Ale tak ďaleko nemusíš zájsť, aby si sa naučil, ako sa stretávať sám so sebou. A najmä teraz, keď si sám so sebou zatvorený neustále a od premýšľania ťa nemá čo zachrániť. Najmä po tom, čo si dokončil prácu, upratal byt a prečistil telefón.
Dôvod prečo je písanie dôležité, je to, že ti to dá priestor pre tvoje myšlienky. Nielen na ich formuláciu a utriedenie ale najmä na to, aby si ich dostal z hlavy von. Keď som mala svoje najťažšie obdobia v živote, bolo to práve písanie, ktoré ma z toho dostalo.
Aká bola moja stratégia?
Úplnou náhodou som obrala svoj The Žurnál, ktorý som dovtedy používala na plánovanie svojich taskov a začala som si do neho písať. Nenávidela som diáre ktoré majú jeden deň na jednu stranu. Strata papiera. Ale akonáhle som si ho zmenila na písanie, zamilovala som si ho.
Každý deň som si na začiatok napísala najdôležitejšou úlohu dňa. Najprv to boli pracovné veci, neskôr to boli veci na ktoré som si chcela z toho dňa pamätať, ako napr. večera s kamarátmi. Hneď pod tým som sa rozpísala. Aký bol môj deň? Ako som sa v ňom cítila? Keď si dnes spätne čítam niektoré vstupy, prekvapuje ma aké strohé opisi mojich emócií či dňa to sú. Ale na štýle nezáleží. Vždy šlo o to, aby som tú stránku papiera zaplnila. Nebolo to málo miesta ale zase ani toľko,aby som si mohla povedať že to je priveľa. Podmienkou bolo, že takmer žiadna stránka nemôže ostať biela. Každý deň som teda sedela za stolom a písala.
Na konci som na posledné riadky len napísala na čo sa ma žurnál pýtal: Za čo dnes ďakujem?.
Prečo to bolo efektívne?
Pretože som si udržiavala nie len kontakt sama so sebou a svojimi myšlienkami a emóciami, ale podvedome som si urdžiavala denník. Denník v ktorom som robila zároveň pain journaling, vďaka ktorému som sa lepšie vyrovnávala s bolesťou, stresom, úzkosťami či depresnými stavmi. A taktiež to bol aj môj gratitude journaling, ktorý ma na konci dňa upriamil na to pozitívne čo sa mi v ten deň stalo (nech už to boli jarné lúče slnka, alebo prijatie na univerztu).
Neskôr som pridala k tejto metóde viac. Výhodou Žurnálu je, že na začiatku sa ťa pýta kto si. Zapísala som si aké sú moje silé stránky a ktoré hodnoty sú pre mňa najdôležitejšie. Zaznačila som si ako sa mi darilo v oblastiach práca, zdravie, vzťahy či sebarozvoj. Pomohlo mi to artikulovať kto som a spolu s 10 ročnicou (cvičenie typu: kde sa vidíš o 10 rokov) ma to donútilo zamyslieť sa nad tým akým človekom chcem byť. Vždy som trpela keď som mala povedať kde sa vidím, no vedela som aká chcem byť. To zrazu dodalo mojej každodennej sebareflexii nový rozmer. Zrazu som dokázala byť viac goal oriented aj keď išlo len o rozvoj môjho charakteru (alebo teda “najmä”).
Svoj vysnívaný charakter či osobnosť som si mohla spätne reflektovať po dňoch, týždňoch a mesiacoch. Ani som sa nenazdala a písanie sa stalo mojou súčasťou. Vďaka nemu som sa dokázala dostať cez rôzne ťažké obdobia a veruže ich nebolo málo. Písanie si tak našlo v mojom živote každodennosť a pokračujem aj keď sa nič výnimočné nedeje. Práve cez to totiž objavujem, že výnimočnosť je v oku pozorovateľa a ja si budem pamätať dni podľa toho na čo som sa zamerala. Nehovoriac o tom, že vďaka žurnálovaniu I keep myself accountable. Takže sa stále zlepšujem.
Pokračovať o tom, ako mi písanie pomohlo by som mohla donekonečna. Mohla by som ti aj napísať niekoľko rôznych typov stratégií, no nájsť si tú tvoju je aj tak na tebe. Ja ti len zhrniem dôvody, prečo by si s písaním mal začať aj ty.
#1 zmiernia sa tvoje highs and lows
Pravidelné písanie ti dáva priestor na vyrovnanie sa so svojimi emóciami. Práve vďaka nemu budeš mať vyrovnaniejšie emócie a pokojnejšiu hlavu. Tvoje výšky síce už nebudú až také extatické, ale tvoje dno ani zďaleka dnom nebude. Bude oveľa náročnejšie nahnevať ťa a tvoja frustrácia sa nebude dať triggernúť najväčšou banalitou na svete. Writing is a therapy, what a novel idea…
#2 pomôže ti s tvojím progresom
Keď si budeš zapisovať, môžeš aj reflektovať. Je len na tebe čo budeš reflektovať, no môžeš zlepšiť svoje návyky, či dokonca pracovné stratégie. Navyše pri spätnom čítaní svojich vstupov zrazu uvidíš možné úpravy či nové nápady. Dokonalý trigger nekonečného sebaobjavovania a kreativity v sebazlepšovaní.
#3 budeš kde si
Aj tebe sa stáva, že niekedy nevieš čo si v ten deň jedol alebo si nepamätáš kedy má tvoj najlepší kamoš skúšky? Vďaka písaniu budeš viac citlivý na takéto detaily. Pretože všetky ostatné veci, ktoré by ti normálne brali tvoju pozornosť, budú na papieri. A čo je lepšie než žiť moment v ktorom si? Strachovanie sa o “niečo” už nebude mať taký priestor.
#4 začneš si viac uvedomovať sám seba
Častokrát sa stane, že si o sebe myslíme “som ten a ten”. Až pokiaľ sa naše okolnosti nezmenia. A keď sa zmenia, zrazu nevieme čo s tým. Kto som, bez tých vecí, ktoré som robil doteraz? Niektorí prežijú celé svoje životy bez toho, aby sa nad tým čo i len zamysleli. Pretože ich situácia sa nezmení a nie sú k tomu donútení. Písaním môžeš teda objavovať seba a spoznávať sa tak, ako svoj date na rande. Niekedy možno aj s väčším nadšením.
Vďaka písaniu som objavila všetky jemné záhyby, vrstvenia a farby toho kto som. Aj stále objavujem. Prajem ti, aby si našiel to isté.
📝Sleduj pravidelné príspevky o tom, ako sa v najbližších dňoch nezblázniť.
O mne: Som freelancer, projekťák, marketér a študent na NYU v Šanhghaji, kvôli vírusu som ostala v Európe a momentálne som zatvorená v Berlíne. Venujem sa témam ako etika technológií, inovácie, design a sustainability. Čekovať ma môžete na facebooku, instagrame alebo na linkedin.
