Hľadá sa proces
House of Řezáč zdedil svoj pôvodný designový proces po Honzovi Řezáčovi. Logicky. No postupom času sme začali zisťovať, že nás tak trochu obmedzuje. Proces by mal viesť a pomáhať, nie limitovať! Tak sme povolali Adama Hazdru ako konzultanta, spoločne vytipovali slabé miesta a pustili sa do inovácie.
Honzov proces bol klasický vodopád. Klientovi sme poslali úvodný dotazník, na základe odpovedí sme projekt nacenili a pustili sa do výskumu. Potom nasledovala tvorba prototypu a ukončili sme to testovaním. Na určitý typ projektov to stačilo — typicky prezentačné webíky a e-shopy. Postupne sa nám však začala meniť štruktúra projektov. Stále viac sme designovali digitálne služby, čo vyžadovalo väčšiu flexibilitu v priebehu celého procesu. Asi dokážete odhadnúť ako bude vyzerať e-shop, koľko času budete potrebovať na návrh a aké metódy použijete. Pri designu služby to už také ľahké nie je.
Čo nás pálilo najviac?
Manufaktúra
Na každú fázu sme mali špecialistu, ktorý dostal zadanie, urobil to svoje woodoo a poslal výstup do dalšieho kroku procesu — ďalšiemu špecialistovi. V opačnom smere to však nefungovalo. Ak designér zistil, že vo výskume chýba niečo zásadné, mal smolu — na ďalší výskum už nebol je čas. Boli sme tím zložený z I-shaped ľudí. Tím je možno až silné slovo, pretože mimo schôdzky, kedy sme si predávali výstupy, sme prakticky moc nespolupracovali. Každý bol odborník na tú svoju oblasť a nikto nevidel pod ruky ostatným kolegom. Práca sa pre nás pomaly začala stávať rutinou. Skrátka pásová výroba. Navyše v takomto prostredí stačí, aby jeden článok na dva týždne vypadol a nastal by chaos. Toho sme si tiež zažili viac než dosť.
Absencia design-thinkingu
Celý náš proces bol prakticky len jedna jediná iterácia. Po výskume sme si určili smer, akým projekt povedieme, naprototypovali sme komplet celý web a na konci sme urobili jedno kolo testovania. Vedeli sme, že nami navrhnutý web ľudia dokážu používať. Ale budú ho chcieť používať? Rieši ten web ľuďom nejaké dôležité problémy? Navrhli sme naozaj to najlepšie riešenie, ktoré sme mohli navrhnúť? To boli otázky, na ktoré sme často dostali odpoveď až po spustení webu. Trochu neskoro.
Nevyjasnené tímové role a výrazný Řezáč
Jednotlivé pozície v tíme sme nemali dostatočne ohraničené. Nebolo úplne jasné, kde jedna pozícia končí a druhá začína. Najviac sa to prejavilo pri konfliktoch Řezáč vs. projekťáčky a výskum vs. design. Klienti chcú Řezáča, o tom všetci v House vieme. To však znamená, že s Řezáčom chcú riešiť všetko. Honza tak čas od času skĺzol do role projekťáka a zasahoval do projektov ostatným projekťáčkam bez ich vedomia.
Ďalším problémom bol posun z výskumu do designu a otázka, kto navrhne obsah a štruktúru webu?! Na jednom projekte to bola Evča (výskumníčka), na druhom projekte ja (designér), na treťom Honza. Priznám sa, že niekedy som ani nevedel, ako obsah vznikol, len som z toho musel urobiť rozhranie. Možno najzásadnejšia fáza procesu a mali sme v nej asi najväčší chaos.
Nedostatok informácií o klientovi
Klienta sme spoznávali na základe rozsiahleho dotazníku, ktorý nám vyplnil ešte pred začiatkom projektu. Jeden dotazník však nestačí na to, aby tím prenikol do byznysu klienta, pomohol mu redefinovať brief, nastaviť rozumné ciele projektu (KPIs) a celý projekt objektívne naceniť.
Príliš konkrétny plán projektu (postavený na vode)
Celý projekt — jednotlivé fázy, metódy, časové dotácie, skrátka všetko — sme plánovali len na základe úvodného dotazníku. Klientovi sme tento plán poslali a tak sme sa ho snažili do bodky splniť. Stávalo sa, že sme pracovali len preto, aby sme pracovali. Bolo jedno, že sme nepotrebovali posielať dotazník na klientových zákazníkov. Sľubili sme mu to na začiatku projektu, tak to predsa dodržíme.
Od vodopádu k agilu a (skoro) zase naspäť
Prvotné nápady boli až prehnane odvážne. Chýbalo málo a pokúsili by sme sa zo dňa na deň prejsť z vodopádu na scrum. To by nás asi zabilo. Vďakabohu sme to včas odpískali a nakoniec sme zostali pri nejakom mixe, nazvime to agilopádom. Čo sa teda zmenilo?
Spolupracujeme ako tím
Alebo ak chcete kolaborujeme.
- Zaviedli sme workshopy.
- Projekty spoločne naceňujeme.
- Vykopávame ich spoločne.
- Syntézu robíme spoločne.
- Nápady generujeme spoločne.
- Občas spoločne skicujeme a keď má Evča plný kalendár, tak si výskum urobia designéri.
- Raz týždenne sa stretneme spolu v kancelárií a zdieľame svoje know-how s ostatnými. Pavel nám rozprával o lean analýze, Evča o neverbálnej komunikácií, ja o interakčnom designe.
- Každý týždeň štartujeme projektovou poradou, na ktorej si určíme priority a v piatok spolu pri obede rozoberáme, čo sa komu za uplynulý týždeň podarilo či nepodarilo.
Stále každý vyniká vo svojej disciplíne, ale rozširujeme si obzory. Stávajú sa z nás T-shaped ľudia, pochopili sme, že design je tímový šport a práca nás omnoho viac baví.
Experimentujeme, iterujeme, myslíme ako designéri
Na každom projekte prídeme s desiatkami rôznych smerov, nápadov a riešení. Postupne validujeme a testujeme prvotné koncepty, porovnávame ich a hľadáme to najlepšie — hľadáme globálne maximum. Nečakáme do doby, až budeme mať navrhnutý celý web, aby sme ho mohli ukázať ľuďom. Feedback zbierame tak skoro, ako sa len dá. Vďaka tomu sme si v priebehu celého procesu istí cestou, ktorou sa uberáme.
Poznáme klienta a klient pozná nás
Úvodný dotazník sme zahodili a nahradili ho úplne novým onboardingom (naloďovaním klienta):
- Všetko to začne na nezáväznej schôdzke, ktorá je prvým testom, či si budeme s klientom rozumieť. Je na nej typicky Honza a niekedy už aj projekťáčka, ktorá bude projekt hypoteticky viesť.
- Na internej porade sa rozhodneme, či je projekt pre nás dostatočne zaujímavý a či s klientom začneme pracovať. Ak potrebujeme viac informácií, tak si napríklad pokecáme s odborníkom v danej oblasti alebo si rovno skúsime klientove služby.
- Klientovi následne ponúkneme úvodný workshop (niekedy sériu workshopov), na ktorom sa ponoríme do jeho byznysu, pozrieme sa na jeho zákazníkov a na ciele projektu (KPIčka). Workshopy platí klient a v tejto fáze od nás ešte stále nemá žiadnu cenovú ponuku na celý projekt.
- Po workshopoch sa znovu stretneme na internej porade, kde si rozoberieme všetko, čo sme sa o klientovi dozvedeli, ešte raz sa pobavíme o tom, či s klientom naozaj chceme pracovať a dáme dohromady cenovú kalkuláciu projektu (prípadne viac variant).
- Klient obdrží cenovú ponuku a nastáva moment, kedy si buď definitívne podáme ruky, alebo sa rozídeme.
Klient už v priebehu onboardingu spozná viacerých ľudí z tímu, nie iba Honzu. Zažije nás na workshopoch, vidí ako pracujeme a ako premýšľame nad jeho byznysom. Z workshopov si samozrejme odnesie spracované výstupy, doporučenia a rôzne tipy šité na mieru. My, na druhú stranu, spoznáme klienta fakt do hĺbky. Spoločne definujeme také ciele projektu (KPIčka), ktoré sú pre neho v jeho súčasnej situácií najdôležitejšie. Potom nedesignujeme len preto, aby sme designovali, ale vieme presne, aké čísla klient potrebuje dosiahnuť a ideme za tým.
Klienta ďalej zaťahujeme do procesu aj v priebehu projektu formou rôznych workshopov. Ak má záujem, môže si skúsiť designový proces na vlastnej koži. Z projektu si neodniesie len výsledok, ale aj zážitok, skúsenosť.
Proces je lepší, ale drahší
Rozhodne to nie je cielená inovácia, ale musím priznať, že House má teraz podstatne väčšie náklady. Workshopy sú drahé. Hľadanie toho najlepšieho riešenia pomocou neustáleho testovania všemožných nápadov je drahé. Zlepšujeme procesy, zlepšujeme kvalitu našej práce, klientom prinášame omnoho väčšiu hodnotu. To však niečo stojí. Našťastie je to stále v norme a nás poháňajú iné hodnoty, než peniaze. Ale musíme na to dávať pozor.
Čo ďalej?
Urazili sme kus cesty, no stále pred nami stoja veľké výzvy. Už dlhodobo ťaháme paralelne strašne moc projektov, ktoré súperia o našu pozornosť. Do toho čoraz častejšie skáču rôzne servisné požiadavky a optimalizácie, čo nás podstatne zasekáva. Na druhú stranu, v backlogu je stále dosť nápadov, ktoré čakajú na svoju šancu. Najnovšie máme za sebou výskum o tom, ako robia iné firmy výskum (ďakujeme všetkým, ktorý si s nami pokecali), aby sme mohli ten náš výskum začlenit do procesov ešte efektívnejšie. To však bude na nejaký ďalší článok.
House of Řezáč je brněnská designová agentura. Navrhujeme a pomáháme rozvíjet digitální služby pro české i zahraniční klienty.
Strategická školení
Praktická školení o přípravě webového projektu, výzkumu i optimalizaci webu pro zadavatele i dodavatele.
