Lateralita

Každému z nás je jasné, že pravé či ľavé končatiny nevyužívame rovnako. Už odmalička si môžeme všimnúť, ktorá strana je u detí dominantná, keď prvýkrát chytia hračku, umyjú si zuby alebo chytia príbor. Keďže dobrý športovec chce byť stále o krok vpred, musí vedieť čosi o lateralite. Je to porucha vyplývajúca z nerovnomerného využívania párových orgánov.

Lateralita môže byť motorická, teda týkajúca sa našich končatín — rúk a nôh. Ďalej hovoríme o senzorickej lateralite, ktorá sa týka orgánov zaznamenávajúcich nejakú informáciu. Napríklad očami zachytávame pohyb súpera alebo sa na počítanie trénera sa snažíme zareagovať, čiže zachytávame podnet sluchom. Pre šport je lateralita veľmi dôležitá. Tá strana tela, ktorú používame viac, je prispôsobivejšia novým cvičeniam, novým návykom, a druhá strana sa od nej pomaly učí. Preto je veľmi dôležité, aby sme slabšej strane venovali viac času. Priveľké zaťaženie iba pravej či ľavej strany môže viesť k nerovnomernému rozvoju niektorých svalových partií a neskôr k zdravotným ťažkostiam ako napríklad skolióza. S vedomosťou o lateralite je však predsa len späté i jedno pozitívum — strana, ktorú zaťažujeme menej, ešte nemá pohybový návyk. Preto sa musíme pri cvičení viac sústrediť na techniku, čo nám zároveň dáva predpoklad, že sa ju od začiatku naučíme správne a vyhneme sa zlozvykom. Druhá strana, ktorá sa učí rýchlejšie, môže mať techniku naučenú chybne.