Čítanie v digitálnom období

The Future of Tablet Magazines

V tomto krátkom videu sa dozvedáme, že technológie, ktoré menia svet menia aj spôsob akým sa vnímajú magazíny. Už nie sú magazíny len v tlačenej, ale aj digitálnej forme. Príbehy, ktoré obsahovali kedysi, obsahujú aj dnes. Na prezeranie magazínov v elektronickej podobe môžeme využívať iPady, tablety,… Texty a články v magazínoch sú interaktívne, je tu možnosť pozrieť si predchádzajúce čísla magazínov, zdielať zaujímavosti z magazínov s priateľmi,….

Anne Mangen, Adriaan van der Weel: The evolution of reading in the age of digitisation: an integrative framework for reading research

Tento článok je zameraní na čítanie a gramotnosť. Dočítame sa tu o zmene doby, v ktorej knihy nie sú len v tlačenej, ale už aj v digitálnej forme. Zmenilo sa to ako čitatelia čítajú, menia sa technológie spojené s čítaním.

Čítanie a všetko súvisiace s tým je skúmané výskumníkmi z rôznych oblastí. Výskumníci skúmajú napríklad vplyv displaya technológií na vizuálnu ergonomiku.

Ďalej je v článku popísaný rámec, ktorý je založený na dvoch predpokladoch, ktorými sú čítanie je interakcia s technológiou a čítanie je dôsledkom fyzickej interakcie so zariadením. Tento rámec by mal podporovať digitalizáciu, stimulovať a zjednodušovať korelačné štúdie.

V článku sa môžeme dočítať o rôznych dimenziách, ktoré sú v navrhovanom rámci definované: ergonomická dimenzia, perceptuálna dimenzia, kognitívna dimenzia, emočná dimenzia, fenomologická dimenzia, sociokultúrna dimenzia a kultúrne–evolučná dimenzia. Tieto dimenzie sú v článku popísané a spolu tvoria integrovaný a teoretický rámec pre štúdiu čítania. Rámec by mal byť tiež byť schopný merať rôzne premenné ako text, substrát či level poznania.

Ku koncu textu je tabuľka troch štádií vývoja čítania: efekt čítania na mozog, ako čítame a vzťah medzi technológiou a kultúrou. V úplnom závere sa nachádza záverečná perspektíva.

Rozhovor s profesorkou N. Katherine Hayles

Video je rozhovorom s profesorkou K. Haylesovou, ktorá pracuje na Duke University. Na začiatku moderátor vraví o jej dielach ako How we became posthuman. Potom sa rozprávajú o jej práci. Na akých školách pracovala a kde pracuje teraz. Potom sa moderátor profesorky pýta, čo myslí „myslením digitálne“. Ona mu vraví, že už neexistuje len tradičná literatúra, ale aj elektronická. Je treba myslieť odlišne.

Ďalej sa moderátor svojho hosťa pýta na názor role konzumenta a producenta, ako nájsť dobrú literatúru či názor na wikipédiu. V tejto časti videa sa dozvedáme, že dobrú literatúru môžeme nájsť napríklad podľa NY bestseller list. Že wikipédia ako zdroj informácií nie je odporúčaná jej kolegami, dokonca ju zakazujú čítať. Jej názor je, že každý správny výskumník si zdroj overí na niekoľkých miestach.

Ku koncu sa rozprávajú o tom, kde vyrastala či ju rodičia podporovali vo vede. Ako sa k vede dostala a prečo. Nakoniec ešte profesorka vraví, že by sme sa mali byť opatrní ako používame frázu človek.

Ceridwen Dovey: Can Reading Make You Happier?

Článok je o biblioterapii. Nazačiatku sa dozvedáme, že autorka článku dostala pred rokmi ako dar stretnutie s biblioterapeutom. Zo začiatku si nemyslela, že jej čítanie kníh, ktoré dostane od nejakého terapeuta môže pomôcť. Najprv bolo treba vyplniť dotazník, ktorý bibioterapeut spracoval a ako spätnú väzbu autorka dostala zoznam kníh, ktoré si mala prečítať. Autorka v dotazníku uviedla odpovede, ako napríklad: Balím si viac kníh ako oblečenia. Nerada kupujem alebo vlastním knihy, preferujem ich z knižnice.

Potom sa v článku môžeme dočítať niečo o histórii biblioterapie. Prvýkrát bol tento pojem spomenutý v časopise v roku 1916. Až neskôr vznikla škola, ktorej súčasťou bolo pomáhať ľuďom prostredníctvom kníh. Sigmund Freud začal používať literatúru počas psychoanalytických stretnutí, dokonca v Starovekom Grécku bola knižnica braná ako miesto liečiace dušu človeka.

Biblioterapia pomáha ľuďom, ktorí majú rôzne problémy ako neistota s prácou, zlomené srdce,… Taktiež pomáha zvýšiť naše skúsenosti.

Dozvedáme sa tiež, že existuje slovník, ktorý obsahuje zoznam chorôb a literatúry k nim.

Ja osobne preferujem čítanie kníh tradičnou formou, aj keď uznávam, že v niektorých situáciách je lepšie mať pri sebe knihu v elektronickej forme.

Myšlienka biblioterapeuta ako pomocníka ľuďom v ťažkých či komplikovaných situáciách pomocou kníh sa mi páči a myslím si, že touto cestou sa veľa ľudí dostane ku knihám, ku ktorým by sa za normálnych okolností nedostali.