Čtenářství v digitálním věku

Barbora Tvrdoňová
Letní škola 2017
Published in
3 min readJun 20, 2017
flickr.com

Hneď zkraja písania tejto prípravy som sa pozastavila nad tým, že ja vlastne ani nepoznám slovenský ekvivalent k slovu čtenářství..čítanie? čítacie návyky?..neviem..no poďme k veci . Vyjadriť by som sa chcela k prvým dvom doporučeným príspevkom.

Štyri roky čo študujem KISK sa neviem pri každej debate knihy vs. eknihy rozhodnúť, aký názor vlastne zastávam. Samozrejme si uvedomujem, že tak, ako štvrtá vedecká revolúcia poznačí všetky oblasti ľudského života, knihy a knižnice sa tomu nevyhnú taktiež. Minimálne o tom svedčia prvé knižnice bez kníh.

Prvý príspevok sa týka budúcnosti ečasopisov. Čo sa tejto problematiky týka, tak si viem predstaviť, že čítanie prostredníctvom tabletu či smartphonu takýchto časopisov by ma bavilo vzhľadom na množstvo interaktívnych prvkov, ktoré prinášajú. Nebude tomu inak, podľa môjho názoru ani v budúcnosti, kedže vyrastá generácia Z, pri ktorej, s trochou nadsázky, môžeme uvažovať, či by vlastne vedeli, čo majú s klasickým tlačeným časopisom robiť. Elektronickú verziu časopisov schvaľujem najmä z pohľadu toho, ako rýchlo v dnešnej dobe zastarávajú informácie. Na druhú stranu, naša spoločnosť nie je ešte 100% digitalizovaná a netreba zabúdať ani na generáciu X, ktorej magazín v tablete nič nehovorí. Taktiež si myslím, že vedieť sa orientovať v printových médiách nie je na škodu ani tomu, kto smartphone nepustí celý deň z ruky. Z tohto pohľadu sa mi páčia rôzne premium akcie, kde pri nákupe digitálnej verzie dostanete rovnako aj printovú.

Kde je koniec môjho Paperwhite-u

Druhý doporučený príspevok sa týka čitateľským návykov týkajúcich sa prechodu z printového média na everziu. Tu by som sa rada pozastavila nad vlastnou skúsenosťou s čítačkou elektronických kníh. Pred tromi rokmi tieto zariadenia zažili masový boom a nevyhla som sa tomu ani ja, pod stromček som Ježiška prosila o Kindle. Kedže celý rok a každý rok poslúcham, dostala som ho. Keby však vedel, ako dopadne za tri roky, obíde našu obývačku oblúkom. Čítačku kníh som chcela hlavne na základe toho, že mi to prišlo ako skvelá alternatíva tlačenia si rôznych materiálov do školy. Všetky predmety semestru skryjete do kabelky. Od začiatku som absolútne nerátala s tým, že by som na nej čítala knihy. Začala som sa teda z čítačky učiť. Naučila som sa z nej asi na jednu skúšku a viac som ju na materiály do školy nepoužila.

Nechcela som ju však mať zavretú doma v šuflíku a tak som ju začala využívať aj na čítanie, ja tomu hovorím tzv. spotrebných, kníh. To sú pre mňa knihy, ktoré si človek raz prečíta, eventuálne ich ani nedočíta a už ich nikdy viac neotvorí. Po roku ma to prestalo taktiež baviť a Knidle je odvtedy vypnutý a vybitý na poličke. Ja som totiž knihomol a ako taký mám potrebu tie knihy fyzicky vlastniť. Nechcem investovať peniaze do niečoho neuchopiteľného, do niečoho, čo nikdy nebudem držať fyzicky v ruke. Pre mňa čítanie elektronickej knihy pomocou hociakého média nikdy neprinesie ten čitateľský zážitok, ktorý sa dostaví pri otvorení knihy. Pokiaľ to niekomu vyhovuje, prosím. Výhody elektronických kníh oproti printovým sú mi známe a ani im ich v najmenšom neupieram. Pre mňa to však nikdy nebude priorita číslo jeden, čo sa týka čitateľského zážitku.

--

--