Keď horizont zazelená

Veronika Miklušová
Letní škola 2018
Published in
6 min readJun 28, 2018

Matrilineálne spoločnosti sú v zásade také, kde sa majetok, či privilégia dedia po materskej línii. Tieto spoločnosti sú často aj matrilokálne, čo znamená, že po svadbe sa nová rodina usadí u rodičov nevesty (napr. v našom prostredí je častá neolokalita, kedy si nová rodina hľadá nový domov mimo svojich rodičov). V spoločnosti je tým udržovaná kontinuita, ktorá ženám pridáva na dôležitosti.

Deti v týchto spoločnostiach taktiež dedia matrinóm, teda preberá sa meno matky, alebo jej klanu, ak sa nepoužívajú priezviská. Postavenie žien je v týchto spoločnostiach vyššie ako v patrilineálnych, neznamená to však, že býva automaticky nadradené.

Matrifokálnymi spoločnosťami sú označované také, kde hlavu rodín tvoria matky a muži hrajú podstatne menšiu rolu v samotnej domácnosti, tak ako aj výchove detí. Usporiadanie skupiny sa teda centralizuje vôkol matky (nie iba ženy), muž je niekde na okraji.

Ďalším pojmom, ktorý je s tým všetkým spätý je samozrejme aj matriarchát. Pre mnohých znamená len opak patriarchátu — čiže v určitej spoločnosti vládne žena, respektíve označuje spoločnosť, kde ženy majú vyššie postavenie ako muži. To úplne nie je pravda, keďže matriarchát je postavený na iných hodnotách. Sú väčšinou založené viac na potrebách ako na túžbach. Ako hovorí Heide Goettner-Abendroth: zatiaľ čo patriarchát je mocou nad ostatnými, matriarchát je mocou z vnútra.[1]

V matri_ spoločnostiach je dôležitým pojmom aj avunkulát. Označuje sa ním rola strýka, respektíve brata matky, pri výchove jej detí. Dôvodom je, že v niektorých rola otcov, či manželov vôbec nie je podstatná alebo ani neexistuje, a teda ani nukleárna rodina ako ju poznáme u nás. V týchto rodinných usporiadaniach sú muži po celý život zviazaní so svojou pokrvnou rodinou, teda matkami a potom sestrami a ich deťmi, neviažu sa s cudzími ženami ani svojimi potomkami. To však nie je pravidlom, ani podstatou. Praví otcovia detí nemusia byť podstatní, alebo známi, pretože základnou jednotkou je klan, kde hlavou je matka.

Mosuo

by Karolin Klüppel, Zdroj: https://www.nationalgeographic.com/photography/proof/2017/08/portraits-of-chinese-Mosuo-matriarchs/

Jedným z najznámejších príkladov matrilineálnych spoločností je kmeň Mosuo v Číne, žijúci na okraji Himalájí pri jazere Lugu. Toto štyridsaťtisícové etnikum samo seba nazýva Na. Majetok sa dedí po ženskej línií a ženy taktiež rozhodujú vo všetkých obchodných veciach. K rozhodnutiam sa však vyjadruje každý dospelý člen rodiny a rozhoduje sa demokraticky. Hlavou rodiny je Stará mama a deti preberajú meno po matke. Domácnosti sú veľké, tvorí ich širšia rodina. Tradičné manželstvo, ani slová pre otca a manžela, v tejto spoločnosti neexistujú. Praktizuje sa zouhun (tzv. kráčajúce manželstvo), kedy ženy vystriedajú rôzny počet neformálnych partnerov. Samotné matky často ani nevedia, kto je práve otcom ich detí, avšak v spoločnosti sa tomu nepripisuje žiadna stigma. Otcovia majú minimálny alebo žiadny vplyv na výchovu ich detí. V jazyku taktiež nie je slovo pre tetu, všetky sestry matky, sú matkami pre jej deti. [2][3]

Zdroj: https://joshuaproject.net/assets/media/profiles/maps/m18610.png

V minulom storočí asi štvrtina ľudí opustila matrilineálny spôsob života, najprv v polovici po Kultúrnej revolúcií, kedy bol zakázaný. Potom v 90. rokoch po prvom návale turistov, kedy mnohých zlákal život mimo komunitu. Mnohí stále odchádzajú za prácou do veľkých miest a sobášia sa mimo svoj kmeň. K jazeru Lugu, vedľa ktorého žijú prichádza veľa hlavne čínskych, turistov, pre ktorých je kmeň atrakciou, respektíve ich vnímajú ako podivnú anomáliu. V usadlostiach pôsobia viac investori z mesta a miestny si často zarábajú tým, že dostavajú podiel zo zisku na predstaveniach pre turistov.[3][4]

Bribri

Zdroj: https://hips.hearstapps.com/mac.h-cdn.co/assets/16/10/4000x2661/gallery-1457464653-gettyimages-169632323.jpg?resize=640:*

Domorodý kmeň Bribri žije na hraniciach Kostariky a Panamy, odrezaný od zvyšku populácie, v hĺbke pralesa. Presný počet členov kmeňa nie je istý, respektíve sa ťažko odhaduje kvôli vplyvu kolonializmu a západného turizmu, avšak je to niečo okolo 13 tisíc.

Aj v tejto spoločností sa majetok, teda hlavne zem, dedí z matky na dcéru. Každý člen patrí ku klanu, ktorý určuje jeho matka. Domácnosti tvoria väčšinou širšie rodiny a v rámci dedín sú ďaleko od seba, niektoré aj 20 minút cesty. Významné postavenie žien je aj v tom, že len ony môžu pripravovať tradičný kakaový nápoj, používaný pri náboženských obradoch. Podľa miestnej legendy kakaovník bol pôvodne žena, ktorý bohovia premenili na strom. Jedine muži môžu zastávať rolu awa, teda šamana. [5][6]

Zdroj: http://jayana.ca/wp-content/uploads/2016/03/Costa-Rica-bribri2.jpg

Bribri sa dlho živili hlavne prácou na banánových plantážach, kde boli vystavovaní pesticídom a rôznym ďalším chemikáliám, ktoré výrazne znižovali strednú dĺžku života. Práve aj z tohto dôvodu miestne ženy šli v ústrety ekoturizmu v snahe nájsť alternatívne spôsoby obživy, bez toho aby museli opustiť domov a zachovali si svoje tradície. [7]

Minangkabau

Zdroj: https://static.independent.co.uk/s3fs-public/thumbnails/image/2018/03/07/18/minangkabau-1.jpg?w800

Najväčšia z prežívajúcich matrilinálnych spoločností, žije na indonézskom ostrove Sumatra v počte viac ako 4 miliónov členov. Aj v tejto spoločnosti sa zem a meno dedí z matky na dcéru a matky sú najdôležitejšími v spoločnosti. Z otcov na synov sa dedí príjem a povolanie. Muži sa vždy po svadbe sťahujú do domu nevesty. Taktiež zastávajú role v politike, ale nie výhradne. Vodcov, ktorými sú väčšinou muži, volia ženy a ak je to potrebné tak ho môžu aj odvolať. Čo je zaujímavé je, že Minangkabau vyznávajú islam, avšak hudba a tanec žien hrajú dôležitú rolu v obradoch a tradíciách. Dnes tunajšie ženy majú významné postavenie aj kvôli tomu, že muži často odchádzajú za prácou ďaleko na dlhšie časové obdobia.[8]

Zdroj: http://www.geocurrents.info/wp-content/uploads/2014/12/Minangkabau-Map-300x224.png

Použité zdroje:

[1] MARSDEN, Harriet. International Women’s Day: What are matriarchies, and where are they now?. The Independent[online]. [cit. 2018–06–21]. Dostupné z: https://www.independent.co.uk/news/long_reads/international-womens-day-matriarchy-matriarchal-society-women-feminism-culture-matrilineal-elephant-a8243046.html

[2] BOOTH, Hannah. The kingdom of women: the society where a man is never the boss. The Guardian [online]. [cit. 2018–06–22]. Dostupné z: https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2017/apr/01/the-kingdom-of-women-the-tibetan-tribe-where-a-man-is-never-the-boss

[3] KUHN, Anthony. The Place In China Where The Women Lead. NPR[online]. [cit. 2018–06–21]. Dostupné z: https://www.npr.org/sections/parallels/2016/11/26/501012446/the-place-in-china-where-the-women-lead?t=1529675065917

[4]GENOVA, Alexandra. Where Women Reign: An Intimate Look Inside a Rare Kingdom. National Geographic [online]. [cit. 2018–06–21]. Dostupné z: https://www.nationalgeographic.com/photography/proof/2017/08/portraits-of-chinese-Mosuo-matriarchs/

[5] FARRUGIA, Paul. Bribri Costa Rica: Meeting a tribe in the Costa Rican jungle. Globalhelpswap [online]. [cit. 2018–06–21]. Dostupné z: https://globalhelpswap.com/bribri-costa-rica/

[6] PARKER, Courtney. Bribri, Un Matriarcado Moderno: Costa Rica’s Living Matriarchy. Intercontinental Cry [online]. [cit. 2018–06–22]. Dostupné z: https://intercontinentalcry.org/bribri-un-matriarcado-moderno-costa-ricas-living

[7] TURTLE, Michael. Bribri community in the Yorkin Indigenous Reserve, Costa Rica. Time Travel Turtle [online]. [cit. 2018–06–22]. Dostupné z: https://www.timetravelturtle.com/bribri-yorkin-indigenous-costa-rica/

[8] ALEXANDER, Usha. The Minangkabau: Mixing Islam and Matriarchy. Shunya [online]. [cit. 2018–06–22]. Dostupné z: http://www.shunya.net/Text/Blog/Usha/Minangkabau.htm

--

--