Mayský kalendár a obety — Yucatánsky okruh (časť 2.)
Mayskou civilizáciou sa oháňame pomerne často — buď keď si idealizujeme ich schopnosti a poznatky, alebo keď sa desíme konca sveta. Vnímame ich ako niečo mystické, pritom realita je omnoho pestrejšia a skutočnejšia.
Jeden z hlavných dôvodov, prečo sme si ako destináciu tejto našej cesty vybrali práve Yucatánsky poloostrov bol fakt, že toto územie kedysi obývali Mayovia a dodnes tu po nich nájdeme kopec živých stôp. Predtým, než sa pustíme do konkrétnych miest, ktoré sa dajú na Yucatáne navštíviť ak vás zaujíma mayská kultúra, poďme si trochu upratať základné fakty.
Mezoamerické civilizácie
V našich končinách si často pletieme viaceré staré americké civilizácie — Mayov, Aztékov, Toltékov, Olmékov či Inkov.
Mayovia obývali Yucatánsky poloostrov (juh Mexika) s presahom do stredoamerických krajín ako Guatemala a Belize. Hlavným dejiskom ich civilizácie však bol Yucatán, môžeme si to takto zjednodušiť. Prvé informácie o Mayoch smerujú k rokom 500–700 pred Kristom, kedy vznikali prvé mayské mestá. Definitívny zánik tejto civilizácie nastáva okolo roku 1600 n.l. (definitívny ako definitívny, ale to teraz dáme bokom).
Aztécka civilizácia sa rozvíjala omnoho neskôr ako mayská, povedzme, že sa o nich začína hovoriť okolo roku 1300 n.l. a zánik ich civilizácie plus mínus lícuje s mayskou civilizáciou, niekedy medzi rokmi 1500 a 1600 n.l. — s Maymi na seba počas tohoto obdobia často narážali a ovplyvňovali sa navzájom. Územím Aztékov bolo stredné Mexiko, okolie dnešného Mexico City. Samotní Aztékovia seba samých volali Mēxihcah.
Toltékovia, resp. Ríša Toltékov sa datuje niekde medzi roky 600–1200 n.l., ich prirodzeným územím bol stred Mexika, takže v princípe ich môžeme považovať sa predchodcov Aztékov. Ríša Toltékov však siahala až po Yucatán, narážali teda na seba s Mayskou civilizáciou, ktorá už vtedy na Yucatáne bola v plnom rozmachu, možno by sme mohli povedať, že priam na vrchole svojej civilizačnej krivky.
Olmékovia obývali malé územie medzi Yucatánom a stredným Mexikom, v rokoch 1600–400 pred Kristom, takže s ostatnými civilizáciami sa moc nestretávali, boli tu skôr ako Mayovia či Toltékovia. (Ak by vás zaujímalo, prečo sa jedna z najznámejších značiek tequily volá Olmeca, tak netuším, lebo Santiago de Tequila je od územia Olmékov vzdialené tisíce kilometrov.)
Inkovia žili v podobnom časovom období ako Aztékovia či Mayovia, Inkská ríša vznikala okolo roku 1200 a zanikla okolo roku 1600 (podobne ako Mayovia či Aztékovia). Ich územím však bola Južná Amerika, najmä územie dnešného Peru. S Maymi ani Inkami teda nijak zásadne neinteragovali, boli od seba ďaleko.
To, čo spája Inkov, Aztékov a Mayov je obodobie okolo roku 1600, kedy všetky tieto civilizácie zanikli. Dôvod je jednoduchý, v tomto období Španieli skolonizovali Strednú Ameriku a Južnú Ameriku a s pôvodnými civilizáciami sa vysporiadali tak ako kolonizátori všelikde inde na svete. Španielski kolonizátori sa navyše postarali o množstvo zničených pamiatok po týchto civilizáciach a o množstvo spálených kníh, vďaka čomu o nich vieme veľmi málo, napriek tomu, že nezanikli až tak dávno.
Poďme teda naspäť na Yucatán a dajme bokom Inkov, Olmékov aj Toltékov. Budeme sa venovať Mayom a sem tam nám do toho vstúpia Aztékovia.
Mayské stopy na Yucatáne
Na Yucatáne môžete vidieť naozaj množstvo menších či väčších archeologických nálezísk po Mayoch, pričom niektoré sú mimoriadne zachované, na niektorých sa zub času a španielski kolonizátori podpísali viac. Najmenej turistov stretnete v Izamale, ktoré je dnes pekným koloniálnym mestom a určite stojí za návštevu. Má svoju špecifickú atmosféru a architektúru, ktorú tu rozvinuli španieli.
V tomto článku sa však chcem venovať najmä Mayom, takže koloniálne časy Izamalu dám bokom. V Izamale sa nachádza najväčšia mayská pyramída na Yucatánskom poloostrove, Kinich Kak Moo. Zasvätená je bohu slnka. Je to jedna z mála veľkých mayských pyramíd, na ktoré stále môžete vystúpať až na vrch.
Z vrchu pyramídy je krásny výhľad na celý Izamal a okolie. Navyše, nachádza sa v časti Yucatánu, ktorá bola pravdepodobne zasiahnutá veľkým meteoritom 65 miliónov rokov dozadu, ktorého následkom zrejme vyhynuli dinosaury a celkovo 75% vtedajšieho života na Zemi. Výstup na pyramídu nie je fyzicky náročný, treba si ale dávať pozor kam stúpate — pyramída je dosť pokročilom štádiu rozpadávania sa. Odhaduje sa, že pyramída a okolité sídlo Mayov vznikali niekedy medzi rokmi 200–600 n.l. Okolo roku 1100 n.l. začali Mayovia postupne Izamal opúšťať, predpokladá sa, že vplyv na danom území viac získavalo sídlo Chichén Itza, ku ktorému sa dostaneme o chvíľu.
Uxmal a boh dažďa
Asi najkrajším a najkomplexnejším miestom, kde môžete vidieť stopy a celkový koncept mayských sídiel je Uxmal (číta sa to Ušmal). Nechodí sem veľa turistov, nie je to tak známe ako Chichén Itza. A je to škoda, lebo Uxmal má neuveriteľné čaro. Ale možno vďaka tomu ho ešte stále má. Dominantou Uxmalu je Chaakova pyramída.
Každá mayská pyramída bola zasvätená niektorému z mayských bohov. Chaak bol mayský boh dažďa. Pyramída v Uxmale tak bola pre mayov dôležitá, pretože boh dažďa mal priamy dosah na to, či bude alebo nebude úroda. Archeologické nálezisko v Uxmale však odhaľuje omnoho viac, než len pyramídu.
V Uxmale vidíme koncept mayského mesta ako takého. Pyramída a jej bezprostredné okolie slúžilo najmä na slávnosti, ceremónie a rituály. Najväčšie slovo tu mali kňazi a šamani. V blízkom okolí pyramídy boli paláce a domy, kde bývala vyššia vrstva mayskej spoločnosti. Tú tvorili predovšetkým spomínaní kňazi a šamani, ale aj matematici, astronómovia, bojovníci, architekti či ďalší — nazvime ich dnešnou rečou — úradníci a politici. Nižšia vrstva spoločnosti boli najmä poľnohospodári a robotníci. Títo ľudia žili ďalej od pyramídy a centra mesta. Vo všeobecnosti platilo, že bola korelácia medzi tým, ako blízko bývate centra mesta a ako vysoko ste v hierarchii mayskej spoločnosti.
Keďže pyramída v Uxmale a tak trochu aj celý Uxmal boli zasvätené Chaakovi, jeho podobizeň tu vidíte na každej stavbe na každom kroku. Zobrazení Chaaka sú v Uxmale stovky.
Boh dažďa bol pre Mayov silný čarodejník, aj preto nájdete pyramídu v Uxmale často pod označením “Pyramid of the Magician” (čarodejníkova pyramída). Uxmal bol postavaný okolo roku 700 n.l. a už niekedy medzi rokmi 1000–1100 n.l. ho Mayovia opustili.
Chichén Itzá — novodobý div sveta
Najznámejšou a asi aj najnavštevovanejšou pyramídou je Kukulkánová pyramída v Chichén Itzá. Jej sláve pomohlo najmä, keď ju v roku 2007 prehlásili za jeden z novodobých siedmych divov sveta. Vtedy sa tu s turistami roztrhlo vrece a vtedy aj Mexická vláda uzavrela prístup pre turistov na vrch pyramídy. Ten nápor by zrejme nezvládla a rýchlo by zanikla. Obrázok Kukulkánovej pyramídy Vás nijak neprekvapí, všetci ste tu pyramídu zrejme už niekedy niekde na nejakom obrázku videli. Viacerí možno aj naživo.
Pyramída je zasvätená Kukulkánovi (významný mayský boh, ktorý sa vyobrazoval ako operený lietajúci had) a je mimoriadne sofistikovaná. Nie je ani najväčšia, ani najstaršia, ani najvyššia… v podstate nemá žiadne “naj” z pohľadu mayských pyramíd. A predsa sa práve táto stala jedným z divov sveta a archeológovia ju považujú za mimoriadne významnú.
Jedným z dôvodov, prečo je to tak, je samotná architektúra pyramídy. Pyramída má 9 poschodí, na každej strane je schodiskom rozdelená na polovicu. Z každej strany je teda vidno 18 veľkých stupňov. Každé schodisko má 91 schodov (to je spolu 364 schodov) Na vrchu pyramídy je posledný schod (nazvime ho 365.) V svätyni na vrchu pyramídy je 5 miestností.
Mayský kalendár mal 19 mesiacov, pričom 18 mesiacov malo po 20 dní (spolu 360) a 19. mesiac mal iba 5 dní, ktoré boli významné sviatky. Mayský rok tak mal 365 dní. Vidíte súvis s architektúrou Kukulkánovej pyramídy? Je v podstate veľkým kamenným zhmotnením mayského kalendára (áno, toho, podľa ktorého sme už dávno mali všeti zomrieť). Platí to ešte o to viac, že v závislosti od toho, aký je deň v roku, pyramída vrhá rôzne tiene. V dátumoch významných pre Mayov pyramída vrhá na jednom zo svojich schodísk tieň pripomínajúci opereného hada Kukulkána.
Dve strany pyramídy sú v podstate obnovené do pôvodnej formy, zvyšné dve strany sú v určitom štádiu rozpadávania sa. Kým dnes vidíme všetky pyramídy vo farbe kameňa, z ktorého sú postavané, v časoch mayského osídlenia boli všetky rôzne farebné. Takže akokoľvek sú zachované alebo opravené, ich pôvodný stav už nevidíme.
V bezprostrednom okolí pyramídy v Chichén Itzá sú ďalšie budovy, ktoré Mayom slúžili ako slnečné hodiny, prípadne ako kalendár.
Tu si teraz spojíme jednu zaujímavú súvislosť. V bezprostrednom okolí pyramídy žili aj tu iba tí vyššie postavení — medzi nich patrili aj astronómovia, architekti, matematici. Títo veľmi dobre porozumeli zákonitostiam prírody, vedeli odsledovať, kedy prichádza obdobie dažďov, kedy prichádza slnovrat a podobne. Avšak bežným chudobným Mayom neprezradili úplne všetko, namiesto toho ich krátko pred začatím napr. obdobia dažďov zvolali k pyramíde, robili obetné rituály bohom, tancovali bohom, spievali bohom — aby pršalo a aby bola úroda. A čuduj sa svete, pár dni po rituáloch začalo pršať a úroda rástla. Bohovia vypočuli chudobných Mayov a stáli pri nich. Aké jednoduché, však?
Jedna z najvyšších obiet (obetí? netuším ako sa to skloňuje…) bohom, ktorú Mayovia robili, bolo vytrhnutie ešte stále bijúceho srdca z obetovaného človeka. Jemnejšou verziou bolo zhodenie človeka do cenoty (podzemná jasykňa s vodou, povieme si neskôr). Archeológovia sa však domnievajú, že pôvodní Mayovia ľudské obety nepraktizovali, naučili ich to až Aztékovia, keď na seba začali civilizačne narážať.
Aj v mayskej civilizácii existoval koncept “chlieb a hry” — nebojovali gladiátori medzi sebou v Koloseu, hrali loptovú hru zvanú Pok Ta Pok. Zmyslom hry bolo prehodiť ťažkú niekoľko kilovú loptu obručou nad ihriskom. V podstate taký basketbal, iba s trochu inými pravidlami. Loptu do obruče smel hodiť iba kapitán tímu. V momente, kedy jeden kapitán úspešne prehodil loptu obručou, hra skončila. A kapitána víťazného tímu obetovali bohom. Bodka. Finálový zápas Pok Ta Pok bol veľkou kultúrnou udalosťou každý rok.
Kým elita mayskej civilizácie dokázala neuveriteľné objavy v matematike, stavebníctve a astronómii, bežní ľudia boli “lovci a zberači”. Muži chodili do práce alebo na lov, ženy doma varili kukuricu a starali sa o deti. Kukurica bol primárny zdroj obživy Mayov, jej úroda alebo neúroda v každom roku mala priamy dosah na to, ako sa darilo civilizácii ako takej.
Mayovia nám toho dali veľa — a mohli dať ešte viac, keby následne Európania takmer všetko ich poznanie nezlikvidovali. Svet je však o niečo komplikovanejší. Mayovia nám tu zanechali niečo, čo máme doma asi všetci a považujeme to za úplnu samozrejmosť, ktorou si robíme radosť. A zároveň mayskú civilizáciu nezlikvidovali iba Španieli — tí možno dali za Maymi pomyselnú poslednú bodku, ale mayská civilizácia mala tých problémov omnoho viac. O tom si však povieme v ďalšej časti blogu.
Pokračovanie nabudúce…
Predchádzajúca časť:
