Na lanách nad priepasťou — Roadtrip Porto — Algarve (časť 2.)
Portugalsko je známe najmä svojim pobrežím, plážami, vínom, mestami (Porto, Lisabon) či korkovými suvenírmi. Má však aj zaujímavé vnútrozemie a dokonca aj hory.
Opustili sme ulice Porta a vybrali sme sa spoznávať celý zvyšok Portugalska, ktorý nás čakal. V prvom momente sme nepokračovali po pobreží smerom na juh, ale vybrali sme sa trochu do vnútrozemia.
Arouca 516
Prvá zastávka, kam nás mal Benito odviezť, bola neďaleko mestečka Arouca. Chceli sme sa prejsť po v tej dobe najdlhšom visutom moste na svete, Ponte Arouca 516. Číslovka v jeho názve hovorí o tom, koľko má metrov, nad priepasťou, nad ktooru visí, sa most nachádza vo výške 175 metrov. Autom sa nedostanete k mostu. Dostanete sa do doliny, k rieke Paiva, kde sú parkoviská, pri ktorých sa dá zaparkovať.
Tých 175 výškových metrov, v ktorých sa most rozprestiera nad riečkou si musíte poctivo vyšlapať po turistickom chodníku (veľkú časť chodníka tvoria schody). Po chvíli chôdze pred sebou uvidíte most Arouca 516 v celej svojej kráse.
Vstup na most je kontrolovaný (a platí sa vstupné, samozrejme). Zamestnanci tejto turistickej atrakcie strážia, aby most nebol preplnený. Chvíľu tak musíte počkať a pozerať sa na krásne výhľady, kým na tento most vykročíte.
Spodok mosta je vyrobený z kovovej mriežky, takže keď už aj na most vykročíte, celý čas vidíte, čo máte pod nohami. Je veľmi jednoduché nájsť ten presný bod, kedy naozaj stojíte 175 metrov nad riekou v údolí pod vami.
Keď budete mať štastie ako my, stretnete aj maličký bonus v podobe portugalskej fauny žijúcej neďaleko mosta.
Po návšteve mosta Arouca 516 sme sa presunuli naspať k pobrežiu, do malého mestečka Aveiro, kde sme sa chystali prespať jednu noc. V Aveire toho nie je nejak veľa, čo by bolo treba pozerať, centrum mestečka je maličké a ničím špeciálne. Predsalen jedna vec mi z Aveira ostane v pamäti.
Večer v Aveire sme si sadli do náhodného podniku (jedného z dvoch či troch otvorených, ktoré sme našli), že si dáme víno. Čašníčku som poprosil, nech nám prinesie fľašu nejakého bieleho portugalského vína, je mi jedno akého, výber nechávam na ňu, keďže som tým vínam nerozumel. Priniesla nám fľašu vína, ktoré sa podobalo na naše muškáty (farbou aj intenzívnou vôňou, bolo celkom príjemné). Dobre vybrala, boli sme spokojní. Keď som išiel neskôr zaplatiť účet, čakal som, aké prekvapenie ma bude čakať, keďže som si bol vedomý toho, že dávam čašníčke voľnú ruku pri výbere vína a nepýtal som sa na cenu. Bol som vnútorné zmierený s tým, že akceptujem čokoľvek do 50 Eur, veď som na dovolenke. Keď mi však čašníčka povedala cenu za túto fľašu, až mnou myklo. A nevedel som, či sa mám smiať alebo sa smiať ešte viac, pretože za fľašu vína si v tomto podniku vypýtali 7 Eur. Sedem eur. Ja som nechápal…
Univerzita aj surferský raj
Ďalší deň naša cesta pokračovala po pobreží do malého mestečka Peniche, pár desiatok kilometrov severne od Lisabonu. Opäť sme si po ceste urobili dve zastávky. Prvou bolo mesto Coimbra, ktoré je známe najmä svojou univerzitou. Mimochodom, študenti v Coimbre doteraz nosia školské unifiromy, také kvázi habity, ktoré boli inšpiráciou pre J.K.Rowlingovú, keď vo svojej hlave tvorila obraz Rokfortskej čarodejníckej školy. Ak sa mladí čarodejníci pýtajú, prečo v tejto škole musia nosiť habity, odpoveď je: lebo Coimbra. Že je univerzita v Coimbre starodávna, to je vidieť na prvý pohľad.
Celkovo sa Coimbra nachádza na kopci a z niektorých miest ponúka pekné výhľady siahajúce až k atlantickému pobrežiu. Ďalej sme pokračovali do Nazaré, ktoré je označované aj ako surferský raj, keďže sa tu tvoria obrovské vlny. V Nazaré môžete ísť buď dolu do mesta na pláž, alebo môžete vyjsť vyššie, na pevnosť, ktorá sa nachádza na útesoch nad Nazaré, odkiaľ budete mať okrem iného krásny výhľad na celé Nazaré.
Tu sme prvýkrát videli vysoké kamenné útesy, ktoré sú pre atlantické pobrežie Portugalska úplne typické a narážali sme na ne počas našej ďalšej cesty na juh.
Po krátkej prestávke v Nazaré, kde som si na obed objednal cestoviny s pestom a dostal som cestoviny bez pesta (fakt som neveril, že niečo takéto je možné), sme pokračovali ďalej k Peniche. Tesne pred cieľom sme sa zastavili pri útesoch Baleal, ale v týchto končinách už kdekoľvek pri pobreží zastavíte, bude to tam krásne.
Po príchode do Peniche sme sa ubytovali. Ubytovanie bol taký zaujímavý hostel, kde boli aj hromadné spálne ale mali k dispozícii aj malé izbičky pre dve osoby. Celý tento hostel bol prerobený bývalý autoservis (veľká hala, kde sa opravovali autá), väčšina osadenstva hostela boli mladí ľudia, ktorí sem prišli surfovať. Malo to svoje cestovateľské čaro, len názov si už nepamätám. Po ubytovaní sa sme ešte raz vyrali k pobrežiu, chceli sme ho vidieť pri západe slnka. Tieto pre Portugalsko ikonické výhľady si s nami užíval aj Benito, ktorý sa zatiaľ javil ako celkom fajn parťák na cesty. Niektoré prekvapenia nás ešte iba čakali.
O tom si však viac povieme v ďalších pokračovaniach tohoto portugalského roadtripového seriálu.
Pokračovanie nabudúce…
Predchádzajúci diel:
