Pri zelenom víne— Roadtrip Porto — Algarve (časť 1.)
Keď sme plánovali, kam ísť v roku 2021 na letnú dovolenku, museli sme zohľadniť fakt, že na celom svete zúrila pandémia Covid-19 a možnosti neboli úplne neobmedzené. Keď moja priateľka navrhla Portugalsko, nebol som nadšený, ale povedal som si — prečo nie?
Moje predsudky boli absolutne nesprávne. Nadšenie prišlo už prvý deň a naše cestovanie pozdĺž pobrežia Atlantiku od Porta až k brehom stredozemného mora v Algarve bolo úžasným zážitkom každý jeden deň.
Krátko pred pristávaním v Porte vám pohľad z lietadla ukáže nádherné vinohrady na kopcoch nad údolím, ktoré tvarovala rieka Douro. K vinohradom a vínu v tejto oblasti sa ešte dostanem neskôr. Na letisku v Porte bol po pristátí plán jednoduchý — zobrať si batožinu a ísť na metro smer centrum mesta. Na stanici metra sme však zistili, že zamestnanci dopravného podniku celý deň štrajkujú, takže žiadne metro sa nekoná. Vtedy som si povedal (ešte stále nie úplne nadšený z faktu, že som v Portugalsku), že môžem osrať takú krajinu a zatiaľ ma to vôbec nebaví. Plán B bol teda Uber, ktorý sa ukázal ako lacné riešenie a za pol hodinku a asi 12 eur sme boli priamo pred apartmánom pri námestí Aliados, v absolútnom centre Porta.
Krátko po tom, ako sme sa zložili sme sa rozhodli vybrať sa na malú prechádzku Portom. Jedna z vecí, ktorými je Porto známe, sú modré kachličky. Všade. Na kostoloch najčastejšie.
Prvá vec, ktorú si v Porte všimnete je fakt, že vás budú bolieť nohy. Mesto je postavené na niekoľkých kopcoch (viaže sa k tomu podobná legenda ako k Rímu a jeho siedmim pahorkom, ale portskú verziu si už nepamätám). Stále teda kráčate buď z kopca, alebo do kopca. Po rovine sa prejdete maximálne tak na nábreží rieky Douro. Keď sme sa prechádzali po okolí pevnosti, alebo hradu, niekto z okna vylial kýbel vody. Celý objem vody z kýbla pristál na mojej hlave. Ulicou sa ozvalo hlasné “ďakujem krásne” (alebo “do piči!”, už si nepamätám presne) a povedal som si, že teraz už naozaj môžem takúto krajinu osrať. Našťastie, Porto má skryté zbrane, ktorými si dokáže podmaniť aj znechuteného a obliateho návštevníka.
Rieka Douro — absolútny poklad Porta
Ak sa pozriete z niektorého z kopcov v Porte na panorámu mesta, budete mať pocit, že sa Porto rozprestiera údolím dvoch brehov rieky Douro, ktorá tomuto miesto dodáva absolútne čaro a mnoho pokladov Porta nájdete práve v blízkosti tejto rieky.
V skutočnosti je to o niečo zložitejšie. Porto sa rozprestiera iba na jednom brehu rieky. Mesto na druhom brehu rieky je Villa Nova de Gaia. Napriek tomu, že administratívne ide o dve mestá, fungujú ako jedno mesto (spoločná MHD a pod.). Dokonca vraj názov bývalého kráľovstva Portugalia vychádza zo spojenia názvov miest Porto a Gaia, neoveroval som, či je to naozaj tak. Samotný názov Porto evokuje, že išlo o prístav. Mimoriadne významný prístav. Práve v Porte sa totiž rieka Douro vlieva do Atlantického oceánu.
Spája sa vám Porto s portským vínom a pýtate sa, či má jedno s druhým niečo spoločné? Nuž. Má. Dostaneme sa k tomu o chvíľu. Zastavme sa na chvíľu na malé tapas a drink pri rieke Douro. Okrem toho, že nábrežie rieky je krásne miesto kde si viete perfektne oddýchnúť, je tu množstvo barov a reštaurácií, kde môžete vyskúšať rôzne chute Porta. Napríklad taký “Porto tonic”, teda miešaný nápoj, kde sa mieša biele alebo červené portské víno s tonicom a je to úplne úžasné.
Spojenie dvoch brehov rieky Douro je zabezpečené viacerými mostami, najikonickejší z nich je Ponte Luiz I, ktorého autorom je Gustave Eiffel a jeho žiaci. Po tomto moste viete prejsť peši, autom alebo metrom a je naozaj najdominantnejšou stavbou nad riekou Douro. Rieka, ktorá bola kedysi mimoriadne významná dopravná tepna dnes slúži najmä turistom.
Na brehu zo strany Villa Nova de Gaia je stredoveká pevnosť, ktorá poskytuje jeden z najkrajších a najfotogenickejších pohľadov na Porto, most a rieku.
Keď už sa ocitnete na tejto strane rieky, treba zísť nižšie, na nábrežie. Práve nábrežie zo strany Villa Nova de Gaia je domovom všetkých vinárstiev, ktoré môžete poznať ako výrobcov portského vína.
Niečo málo o portskom víne
Ak si prečítate definíciu portského vína, zistíte, že ide o tzv. fortifikované alebo doliehované víno, ktoré pochádza z oblasti údolia rieky Douro na severe Portugalska. Celý trik spočíva v tom, že kým pri bežnom víne vinári nechávajú proces kvasenia pokračovať dovtedy, kým kvasinky nepremenia takmer celý prirodzený cukor v mušte na alkohol (čím dosiahneme napr. klasické suché víno tak ako ho poznáme na Slovensku), pri portskom víne v určitom momente kvasenia vinári do sudov nalejú vínny destilát (približne 80% alkohol), čím sa dosiahnú dve veci. Prvá — proces kvasenia sa zastaví a cukor, ktorý ešte kvasinky nepremenili na alkohol ostáva vo výslednom víne, ergo víno je výrazne sladšie. Druhá — silný alkohol pridaný do vína zvyšuje celkový objem alkoholu vo víne, výsledný obsah alkoholu vo fľaši vína je väčšinou 16–20%. Preto treba potrské vína piť opatrne, sú sladké a majú vysoký obsah alkoholu. Ak si neustrážite kedy je dosť, ďalšie ráno môže byť veľmi nepríjemné.
Vinári pri rieke Douro sú na svoje vína hrdí — táto vinohradnícka oblasť sa pýši tretím najstarším chráneným označením pôvodu. Staršie registrované oblasti sú iba Tokaj a Chianti. Aj tokajské vína, ktoré sa vyrábajú na východnom Slovensku zrejme poznáte ako tie sladšie, s procesom výroby portských vín však nemajú nič spoločné. Takisto, ak s vínami iba začínate, nenechajte sa pomýliť — označenie vína “Modrý Portugal” tiež nemá s portským vínom nič spoločné.
Domovom všetkých značiek portského vína je práve nábrežie rieky Douro vo Villa Nova de Gaia. A v podstate všetky vinárstva môžete navštíviť, urobiť si prehliadku pivníc a degustovať, koľko vám chutí. My sa navštívili vinárstvo Cálem (odporúčam), ale sú tu aj tie známejšie značky — Sandeman, Graham’s a ďalší.
Rieka Douro v produkcii tohoto vína zohráva mimoriadne dôležitú úlohu. Všetky strapce hrozna, ktoré sa pri výrobe tohoto vína používajú rastú práve v kopcoch nad Dourom a v minulosti boli lode a rieka jediný spôsob, ako úrodu dopraviť dolu do Villa Nova de Gaia kde sa strapce premieňali na fľaše. Možností na ochutnanie je tu množstvo a odporúčam spojiť si to s odborným výkladom, stojí to za to a ak nie ste experti na víno, bez výkladu nemáte šancu pochopiť, čo pijete v ktorom pohári a prečo.
Pili ste už niekedy zelené víno?
Keď už hovoríme o víne, na severe Portugalska je ešte jeden skvost, ktorý je zatienený slávou portských vín. Hovorím o tzv. “Vinho Verde”, teda o zelenom víne. Pod týmto označením sa skrýva chránené označenie pôvodu, ak teda máte vo fľaši verde, nejde ani o farbu ani o odrodu, ale o pôvod vína. Správnejší preklad než “zelené víno” by zrejme bol “mladé víno”, čo poznáte aj zo sortimentu našich vinárov. Toto víno je väčšinou fľašované tri až šesť mesiacov po zbere a odporúča sa ho vypiť hneď. Nie je vhodné na archivovanie ani nejaké dlhšie odkladanie na špeciálnu príležitosť.
V Porte si pohár verde môžete dať za smiešnu cenu pár eur a tieto vína vás prekvapia svojou ľahkosťou. Majú nižší obsah alkoholu ako naše biele vína, takže pokojne si dajte pohárik aj k neskorším raňajkám s výhľadom na Douro. Zaujímavým faktom o verde je aj to, že často sú vo flaši jemnučko perlivé (alebo šumivé, volajte to ako chcete). Je to ich prirodzená vlastnosť, fermentácia čiastočne pokračuje ešte aj vo fľaši. Mimochodom, túto vlastnosť majú aj portské vína — časť dozrievania sa deje v sude, časť vo fľaši.
Po stopách Harryho Pottera
Porto je mesto, ktoré láka každý rok množstvo fanúšikov Harryho Pottera. Autorka čarodejníckeho sveta J.K.Rowling totiž niekoľko rokov svojho života prežila v Porte a vraj niektoré z prvých textov knižnej ságy o mladom čarodejníkovi písala v kaviarňach Porta. Aj v samotnom texte je niekoľko odkazov na Portugalsko. Vedeli ste, že meno Salazara Slizolina nebolo vybrané náhodou? Na čele Portugalska stál v rokoch 1932–1968 de facto diktátor, António de Oliveira Salazar. Podobnosť mien nie je náhodná. Takisto habity, ktoré nosili študenti Rokfortu boli inšpirované uniformami na starej portugalskej univerzite v meste Coimbra, kde ich študenti nosia dodnes. No a kníhkupectvo, kde sa predávali čarodejnícke knihy a učebnice je inšpirované starodávnym kníhkupectvom priamo v Porte, ktoré sa volá Livraria Lello. Ide asi o najkrajšie kníhkupectvo na svete a na jeho návštevu si musíte kúpiť lístky vopred. Odporúčame vám priplatiť si za skip the line, ušetrí vám to kopu času.
V Porte sme strávili tri dni, ktoré väčšinou pozostávali z potuliek, historických miest a ochutnávok vína. Porto je príjemné aj svojimi cenami, sladké raňajky s kávou v centre mesta pre dvoch ľudí nás bežne vyšli 7 eur. Nevymýšľam si. Káva za euro, koláčik za euro… len treba trochu pohľadať že kam ísť. Atmosféra neopísateľná. Náš roadtrip sa však posledným dňom v Porte ešte len začína. Čaká nás celé portugalské pobrežie. V požičovni na nás čaká Fiat 500x, ktorý považujem za pomstu talianov za všetky krivdy, ktoré kedy kto talianom spáchal. Chýbal mu kúsok blatníka a familiárne som mu dal meno Benito. Ďalších deväť dní na ňom budeme absolútne závislí. O tom však v ďalšom pokračovaní tejto série.
Pokračovanie nabudúce…
