Môj rok 2018: 5 princípov, 18 výziev

Koncoročná reflexia sa pre mňa stala už takmer pravidlom. Čaká ma nový džob v super tíme — a ja v tom zároveň vidím príležitosť, ako zvládnuť i ďalšie, zdanlivo nesúvisiace výzvy.

Princíp #1: Prestaň si stáť v ceste.

3 roky, 3 mesiace a 3 týždne.

To je doba odo dňa, v ktorý som sa oficiálne vydal na voľnú nohu po deň, kedy na nej končím. Niekedy koncom novembra som sa totiž hecol a oslovil som ju — tú, na ktorú som dlho mal poriadny crush a priznám sa, že som ju poriadne stalkoval na sociálnych sieťach.

A 4.1. som u nej prvýkrát strávil… deň.

Jop. Začiatok roka 2018 je pre mňa začiatkom v Pábení.

Prečo?

Oná tá moja voľná noha bola taká všeliaká. Azda si to jedného dňa zaslúži podrobnejšiu reflexiu, dnes poviem len toľko, že sa ma už nebavilo komplikovať sám sebe život. Na to je príliš krátky.

Tie 3+ roky mi dali jasnú víziu toho, čo a ako chcem robiť. Sám by som za tým šiel ešte strašne dlho a bojoval by som u každú piaď. Veľmi dlho som žil v tom, že niektoré veci musí za každú cenu človek dokázať sám, po vlastnej osi, vlastnou cestou. Dnes viem, že som to poplietol — nejde o to byť na všetko sám, ale o prevzatie zodpovednosti nad sebou samým. A to niekedy znamená pravý opak — nebyť na všetko sám, naučiť sa zdieľať radosti i starosti, prijímať i dávať.

Mám z toho veľkú radosť. Trochu aj obavu, či nesklamem svojich nových spoluhráčov a sám seba, ale hlavne radosť. Chýbalo mi niekam patriť, mať okolo seba ľudí, s ktorými zdieľam ideu o tom, ako chcem robiť svoju prácu a ktorí sú zároveň v mnohých ohľadoch oveľa ďalej, než ja (vybavuje sa mi taký ten citát o tom, že byť najmúdrejším človekom v miestnosti sa neoplatí).

Pre mňa je to veľký skok vpred. Mrte si túto príležitosť vážim a verím, že sa mi podarí dať jej zo seba maximum.

A ruka v ruke s tým pre mňa idú…

3 ďalšie princípy

…ktoré zas nie sú tak na dlho.

#2: Nechaj sa viesť strachom

Ak sa mi v živote do niečoho nechce, tak sú za tým väčšinou 2 veci — buď mi to absolútne nedáva zmysel, alebo mám strach. Sú to rôzne strachy, ale väčšinou to všetko podtrháva strach zo zlyhania. Zo zahanbenia. Z ublíženia sebe, či iným.

V tom prvom prípade je “nerob to” správnou odpoveďou. V tom druhom? Pokiaľ je strach jedinou vecou, ktorá mi v niečom bráni, bežím do toho! V najhoršom prípade získam cennú skúsenosť. V najlepšom o niečo úžasné, čo mi nakopne život.

#3: Porozumej sám sebe

Zvykneme emócie deliť na pozitívne a negatívne. Keď ich ale zredukujeme na ich fyzické prejavy, zistíme, že ich pozitivitu/negativitu väčšinou definujeme sami skrz príbehy, ktoré okolo nich rozprávame sami sebe.

V posledným rokoch sa postupne učím svoje obvyklé príbehy rozoznávať a dekonštruovať ich. Mnohokrát sa mi však stane, že mi niečo unikne. Preto si opakujem toto: Než začneš splašene jednať na základe prudkých emócií, daj si čas na to, aby si im skutočne porozumel. Reaguj na spätnú väzbu, nie na svoje príbehy o nej.

#4: Nehroť to za každú cenu a uznaj, ak robíš niečo zle

Ciele si nastavujem kvôli smeru. Nie je dôležité ich splniť za každú cenu — majú mi však pripomenúť, čo je dôležité, keď zídem z cesty. A pretože nie som najmladší, som si istý, že také momenty prídu.

Občas sa mi stane, že si nesprávnosť svojej cesty uvedomím rýchlo, ale namiesto napravenia kurzu vytrvalo presviedčam sám seba, že som sa predsa nemohol až tak mýliť a pokračujem ďalej. Tento rok si chcem dať extra záležať na tom, aby som nepadol do tejto pasce. A odporúčam k tomu túto knižku.

Princíp #5: Disciplína = sloboda (a 18 výziev k tomu)

Pred pár mesiacmi som začal počúvať podcasty Tima Ferrissa. Práve tak som natrafil na Jocka Willinka — bývalého top člena US Navy SEALs. Mrte odporúčam rozhovor s ním — sú to 2 hodiny, ale stoja za to (tiež som to nedal celé naraz). “Discipline equals freedom” je jeho životným krédom a mňa tento prístup uchvátil.

Disciplína totiž vedie k tomu, že máte viac schopností, viac prostriedkov, lepšie zdravie, viac voľného času. A to je, priatelia, sloboda.

A mojou výzvou pre rok 2018 je byť disciplinovanejší — a slobodnejší. Niežeby to bolo so mnou úplne márne, ale čo si budem hovoriť mám fest čo zlepšovať. Zanedbal som viac vecí, ktoré milujem a chýbajú mi.

V živote mám definovaných 6 pilierov, v ktorých sa snažím na sebe pracovať. A v každom som si zadefinoval pár cieľov. Niektoré z nich môžem aj zverejniť. Iné si s vašim dovolením nechám pre seba :)

Prosperita:

Alebo tiež zarábaj keš vlastnou hlavou, buduj kariéru a také tie veci. A hlavne sa tým bav! Znamená to momentálne hlavne, že:

  • Na konci roka budem pevnou, prínosnou súčasťou tímu Pábení a budem mať za sebou projekty, ktoré to budú dokazovať. Na presnom počte nezáleží — hlavne, aby dopadli dobre :)
  • Strihnem si aspoň 2 prednášky na 2 IT/marketingových/designových/atď. konferenciách. Jednou z nich určite bude WordCamp — WordPress komunite to dlžím :) Aj ja už chcem byť konečne trochu celebrita.
  • Začnem realizovať improworkshopy pre firmy a organizácie. Furt s tým špekulujem a odkladám — aspoň 2 ale tento rok musia vyjsť.

Hlava:

Tú vlastnú hlavu treba zavše potrénovať, takže:

  • Každý mesiac prečítam aspoň 1 knižku, ktorá sa bude týkať jednej z nasledovných oblastí: design, marketing, psychológia, leadership, osobný rozvoj.
  • Zmapujem si svoje kompetencie a všade, kde to treba, zamakám a budem na danú tému hľadať knižky, články, workshopy, semináre.

Telo:

Bez trénovaného tela hlava nemaká, a preto:

  • V októbri ubehnem maratón pod 4 hodiny (pozdravujem Lukáša!). Kurňajz veď už som kedysi behával 10km trasy s tempom pod 4:45.
  • Do konca roka zvládnem vzdialenosť ekvivalentnú maratónu v prírodnom teréne v tempe pod 8:00min/km
  • Na konci roka dokážem urobiť 100 štandardných klikov v rade a vydržím 10 minút v planku (ohľadom druhej časti pozdravujem Lukáša, Mateja a Mateja — keby ste sa chceli hecnúť aj na tú prvú, dajte vedieť :D).
  • Na konci roka budem znovu na váhe max. 80kg (číslo 94, čo som uvidel na váhe po sviatkoch, ma vydesilo).
  • Obehám tento rok doktorov a poriešim dlhodobé resty — prioritou sú oči, zuby a celková kondícia.

Kreativita:

Bez vecí, ktoré robí človek jednoducho pre potešenia seba i ďalších, je život fádny. Takže:

  • Odohrám aspoň 10 impro predstavení. Nech už to bude s kýmkoľvek.
  • Oživím GeNarrator — z tých 10 impro predstavení chcem, aby aspoň polka patrila mne a Danovi. Dane, chýbaš mi viac, než Arsenalu chýba reálna nádej na ligový titul :-(
  • Do leta publikujem svojich rozpracovaných 7 kapitol o improvizácii a každodennom bytí. O forme rozhodnem priebežne. Zhodou okolností sa pracovne volá “Get Out Of Your Way” :)
  • Oživím do leta current.matejz.net. Ešte úplne neviem čím, ale oživím!
  • Budem sa viac venovať v muzike. To znamená, že okrem 2 tradičných koncertov z Mateys odohrám aspoň 2 svoje koncerty.

Duša:

Duša je pre mňa o vnútornej rovnováhe — vychádza z nej odvaha, sila vôle, vyrovnanosť. Kvôli nej:

  • Začnem znovu meditovať. Postupne, pozvoľna, ale tak, aby som koncom roka bol zvyknutý začať deň 20min meditáciou.
  • Tento rok konečne zase absolvujem aspoň 1 dlhší trek (dlhší, než 1 týždeň). A aspoň 4 víkendové väčšie túry. Toto by som asi mohol napísať aj k telu, ale viac to beriem ako potravu pre dušu :)

Srdce:

Priatelia a blízki sú to najdôležitejšie, čo máte. Tu niet čo kvantifikovať, tak snáď len jeden bod:

  • Aspoň 2x za mesiac si nájdem čas na to, aby som zašiel na pivo/čaj/niečo zo starým kamošom/kamoškou.

V posledných dvoch by sa toho našlo aj viac, ale sú pre mňa fakt osobné. Niektoré vám možno poviem pri pive, starí (a možno aj noví) kamaráti ;)

Na záver teda ostáva moja obľúbená pesnička. A ak si ju pustíte, garantujem, že bude aj vašou. Veľa zdaru v ďalšom roku všetkým.

Like what you read? Give Matej Zeliska a round of applause.

From a quick cheer to a standing ovation, clap to show how much you enjoyed this story.