Je dnes cieľom politikov vybičovať vášne ľudí na internete?
3 + 1 dôvod, prečo je sledovanie “úspešnosti” politikov online zlý nápad
Zachytil som (na Facebooku) vznik aplikácie Populi, ktorá prináša pre širokú verejnosť možnosť sledovať počty reakcií na stránkach politikov. Podobné návrhy a riešenia tu už boli predtým, tu však vidím minimálne 3 veľmi jasné defekty. Okrem toho, že chýba zoznam politikov a stránok za jednotlivé strany (a niektorí sú zaradení očividne nesprávne), problémy vidím najmä v spojení s prezentáciou dát, pomenovaním metrík a chýbajúci širší kontext na tejto stránke, a prinášam preto tento krátky prehľad.
Ak máte čokoľvek na doplnenie, pridajte prosím komentár nižšie, ďakujem vám za diskusiu vopred.
Prečo je to celé zlý nápad?
A.) Pretože sledujeme len absolútne čísla a nepoznáme celkovú vzorku
Myslím, že bude dostatočne zrozumiteľné v tejto dobe, ak poviem, že je rozdiel, ak z počtu otestovaných 15 000 budeme mať v pondelok nakazených 500 ľudí, a keď budeme mať v nedeľu predtým rovnaký počet nakazených (500) z celkového počtu 1 000. Rovnako ako v tomto prípade, na grafoch nevidíme celkové počty, ktoré môžu interpretáciu “sily”, “vplyvu” a “úspešnosti” skreslovať.
Problém vyhodnocovania výkonnosti reklamných platforiem (nielen u Facebooku) vychádza práve z toho, že nevieme určiť podiel, lebo nepoznáme celkový počet za daný deň. Z dát čítanosti médií aj na Slovensku sa dá povedať, že externý kontext mení celkové počty vo výnimočných situáciách dostatočne výrazne (voľby, svetová pandémia, ako aj celospločenské pohyby — napr. vyhlásenie celoplošného testovania a diskusia okolo neho, či priebeh súdu a odsúdenie vodcu extrémistickej strany na súde). Iné to nebude ani v prípade Facebooku. Každý týždeň sa nájde niečo nové, čo otrasie mediálnym svetom.
B.) Sledujeme signály od nereprezentatívnej vzorky ľudí bez váženia týchto signálov — selektujeme a ostrakizujeme publikum
Jeden z dôvodov prečo sú politici ako Mazurek, Uhrík, Kotleba a Blaha výrazní na svojich sociálnych sieťach je fakt, že interakcia s nimi sa neodohráva nikde inde. Je to výsledok (pozn. pozitívny) ostrakizácie extrémnych názorov mimo mainstreamových spravodajských médií. Títo politici nemajú inú možnosť, a rovnako tak aj ich fanúšikovia, čítať a sledovať ich názory nikde inde. Tu majú samozrejme šancu prikrášľovať a používať framing, ale stále je to myslím málo.
Igor Matovič, právoplatne zvolený do parlamentu, v súčasnosti premiér, nemusí a nepotrebuje pre svoje zviditeľňovanie využívať výhradne svoj Facebook. Na zavolanie je v TV pred 500 tis. divákmi v hlavnom vysielacom čase (Televízne noviny o 19:00) na najsledovanejších (a súkromných) televíziach TV Markíza a TV JOJ. Tu však spätná väzba (komentáre, reakcie, zdieľania) možné nie sú, resp. odohrávajú sa pod jednotlivými príspevkami na profiloch TV, rádia, novín, atď. Interakcie sú preto len malou časťou spätnej väzby na jeho osobnom profile, hoci jeho viditeľnosť je násobná (a vďaka popísanému dizajnu ostrakizácie aj neporovnateľná s politikmi za Smer a ĽSNS vyššie).
C.) Sledujeme signály bez rozoznávania či sa jedná o skutočného užívateľa na Slovensku, užívateľa reagujúceho na politikov zo zahraničia, alebo umelo prevádzkovaného bota za účelom šírenia signálov medzi ľuďmi
Podľa expertov a politológov z prestížnych univerzít, ktorí spolupracujú na vyhodnocovaní hybridných hrozieb spolu s Facebookom, sa na tejto sociálnej sieti nachádza 5% falošných účtov (boti) a ďalších 11% sú duplikáty existujúcich užívateľov (link nižšie).
Z ponúkaných počtov reakcií vyššie nevieme povedať, aké percento reakcií tvoria skutočne ľudia, ani či sa nachádzajú na Slovensku alebo v iných krajinách.
Úprimnosť na záver:
Čo vyššie spomínané platforma a jej podobné merajú a poskytujú vo forme grafov, nie je “úspešnosť politickej kampane”. Merajú rozhorčenie užívateľov na sociálnych sieťach. A tak by sa to malo aj pomenovať, v opačnom prípade ide o nebezpečný framing pre celú spoločnosť.
Podľa pomenovania vyššie by totiž u mňa najúspešnejší politici boli Anna Záborská, Boris Kollár, Igor Matovič a Ľuboš Blaha. Pre žiadneho z nich by som však nikdy hlas do urny nehodil, a fakt, že akýkoľvek graf dokáže z moje podráždené reakcie na ich ustrelené nápady interpretovať ako ich “úspech”, je skreslenie (možno rovno aj klamstvo).
Toto sú moje výhrady k meraniu “úspechu” cez online rozhorčenie (angl. outrage). Najviac na tom však prekáža jazyk, a to konkrétne pomenovania ako “úspech”, “najvplyvnejší”, “najsilnejší”, v spojení s týmto rozhorčením.
Každý marketingový stratég vám povie, že úspech akejkoľvek aktivity, kampane, plánu, začína pri jeho plánovaní — záleží preto na pomenovaní merateľných (SMART) cieľov.
Čo podľa vás nastavujeme ako metriku úspechu, my ako spoločnosť (sprostredkovane), ak nazývame “úspechom” burcovanie obyvateľstva?
Myslím, že sa jedná o veľmi špecifické dáta a interpretáciu na pomedzí politológie, marketingu a dátovej analytiky digitálneho priemyslu. Táto kombinácia zručností v spoločnosti nebude úplne najbežnejšia. Osobne očakávam, že dáta môžu byť a často budú nesprávne interpretované, ako sa to párkrát stalo aj pred voľbami, počas prebiehajúcej predvolebnej kampane.
Na základe prehľadu v behaviorálnych vedách a UX tvrdím, že dizajn mení správanie ľudí najefektívnejšie, a tu v priamom prenose môžeme vidieť dizajn očakávaní spoločnosti, ktorá od politikov ako meradlo úspechu bude očakávať rozoštvávanie ľudí na internete. A to nie je ani správne, ani prínosné.
Autor je dátový analytik čítanosti a predaja pre svetové spravodajské médiá.
Aký je váš názor? Napíšte prosím svoj komentár nižšie.
