Volia ľudia v mestách viac liberálne?
Ako nám údaje štatistického úradu môžu pomôcť odhaliť vzťah medzi typom sídla a voličskou preferenciou?
V rámci tvorby máp a grafov pre FB stránku Opolitike som sa pred časom zameral na rozdiel vo výsledkoch volieb na vidieku a v mestách. Viedla ma k tomu informácia na stránke Our world in data podľa ktorej patrí Slovensko v Európe medzi jednu z mála krajín s klesajúcou urbanizáciou. Znamená to, že na rozdiel od okolitých krajín ako Maďarsko, Poľsko či Česká republika, na Slovensku stúpa podiel ľudí, ktorí žijú v obciach menších ako 5 000 obyvateľov.
Zaujímalo ma preto, aký bol rozdiel vo voľbe ľudí žijúcich vo veľkých obciach (mestách) oproti tým menším. Tak vznikol prvý graf porovnania medzi výsledkom strán vo voľbách v mestách a na vidieku.
Vo všeobecnosti sa na vidieku darilo viac než v sídlach nad 5 000 obyvateľov stranám ako SMER-SD, ĽSNS, SMK, KDH ale aj Sme rodina. Naopak, v obciach pod 5 000 obyvateľov mali horšie výsledky strany SAS, koalícia PS/SPOLU či strana Za ľudí.
Pripomínam, že na Slovensku máme podľa údajov 2 769 obcí pod 5 000 obyvateľov, a 157 obcí nad 5 000 obyvateľov. Urobiť takéto porovnanie teda bolo jednoduché, ale nedáva nám odpoveď na otázku, či mestské oblasti môžeme považovať za akési centrá liberálnych hlasov v krajine.
Veľmi podobne sa tomu už venoval analytik Jake Low v blogu na stránke Observable, ktorá sa venuje dátovej analytike. V článku porovnával hustotu obyvateľstva okreskov v USA a pomer hlasov medzi 2 kandidátmi na prezidenta v 2016. Inšpiroval som sa preto jeho spracovaním voličských preferencií a zapracoval do porovnania hustotu obyvateľstva aj na Slovensku. Tento údaj je ľahko dostupný na stránke Štatistického úradu, zohľadňuje však intravilán a extravilán dokopy, preto výpovedná hodnota tejto analýzy má byť len ilustračná.
Vplýva hustota osídlenia na volebné výsledky na Slovensku?
Pozrime sa teda na hustotu obyvateľstva (vypočítanú ako pomer obyvateľov a rozlohy katastra obce) na Slovensku. Na Slovensku máme podľa údajov z 2019 obcí s hustotou vyššou ako 1000 obyvateľov na km2 presne 29. Tvoria ich najmä centrá veľkých miest ako Bratislava, Košice, Žilina, Prievidza alebo Humenné. Na opačnom spektre, obcí do hodnoty 10 obyvateľov na km2 je na Slovensku o niečo viac, 122, a patria medzi ne aj vojenské obvody či obce vo Vysokých a Nízkych Tatrách. Mediánová hodnota na Slovensku vychádza na 59 obyvateľov na km2.
Podľa mapy vyššie preto môžeme vidieť, že niektoré oblasti miest majú násobne, niekedy aj 100x väčšiu hustotu osídlenia ako väčšina územia. Budú výsledky v týchto hustejšie obývaných sídlach korelovať?
Už v minulosti som pritom pripravil podrobnú mapu na úrovni obcí, ktorá prezentovala víťaza volieb. Na mape môžeme napríklad vidieť, že mimo južných oblasti s maďarskou menšinou, si drvivú väčšinu víťazstiev po obciach rozdelili OĽANO a SMER.
Výsledky obcí podľa víťazov vo voľbách vo februári 2020 mi však v tomto prípade nepomohli, pretože na výpočet som potreboval výsledky všetkých strán vo všetkých obciach. Aj tie som teda získal z dát Štatistického úradu a hustotu a volebný výsledok všetkých strán sa pokúsil zmapovať najprv na bodový diagram. Ten nám odhalí rozloženie výsledkov strán (os x) podľa hustoty obyvateľstva (os y).
[*načítavanie môže chvíľu trvať, ide o cca 70k dátových bodov]
Podľa námatkových bodov môžeme vidieť, že miesta s veľkou koncentráciou ľudí vyhrávali prevažne strany súčasnej koalície. Strany, ktoré by sa dali označiť ako viac liberálne na politickej scéne, v týchto výsledkoch bodujú porovnateľne lepšie v obciach s vyššou hustotou. Aká mi teda vyšla korelácia medzi hustotou a výsledkom konkrétnych strán?
V rámci porovnania vychádza korelácia (Pearson r) pri vybraných stranách od 0.2 po -0.1. Vybrané sú v grafe strany, pri ktorých p-value, signifikancia, vyšla dostatočne silná (p-value < 0.05). Tu môžeme vidieť, že liberálne strany naozaj získavajú silnejšie v oblastiach s vyššou hustotou obyvateľstva, ide však o relatívne slabú koreláciu (0.2 z 1). Zároveň, pri pohľade na strany s negatívnou koreláciou môžeme týmto potvrdiť, že v oblastiach s nižšou hustotou obyvateľstva získavajú najviac strany ako SMER, SNS, a ĽSNS. Ani v ich prípade však hustota obyvateľstva nie je ten dominantný prediktor na volebný úspech (-0.1 z -1).
A ako by sa to zmenilo, ak by sme brali do úvahy výsledky strán na úrovni krajov?
Záver:
Na grafoch vyššie môžeme vidieť, že v obciach s vysokou hustotou obyvateľstva, špeciálne v Bratislavskom kraji, je korelácia medzi hustotou obyvateľstva a voľbou konkrétnej strany relatívne významná (výraznejšia než na vzorke celého Slovenska). Táto korelácia, v závislosti od konkrétnej strany, môže ísť oboma smermi. V prípade liberálno-demokratických strán* (Koalície PS/SPOLU, SAS, Za ľudí) môžeme povedať, že čím hustejšie osídlená obec, tým lepší volebný výsledok. V prípade Oľano, Sme rodina a ĽSNS platí presný opak. Strany sa na základe tohto môžu poučiť, ako prispôsobiť svoju komunikáciu voči skupine, u ktorej je ich korelácia pozitívna/negatívna.
Note: môžem sa mýliť, pripájam preto rovnice použité pre výpočet korelácie medzi hodnotami. Za každú spätnú väzbu vopred ďakujem.
BigQuery (#standard SQL):
N ako počet hodnôt, “=COUNT(*)”
Korelácia (Pearson coefficient) ako “=CORR({hustota},{výsledky})”
Kritická hodnota (t)** ako “=safe_divide((CORR({hustota},{výsledky})*SQRT(COUNT(*)-2)),(SQRT(abs(1-(power(CORR({hustota},
{výsledky}),2))))))”MS Excel:
p-value ako “=T.DIST.2T(ABS(t),N–1)”
Zdroj: real-statistics.com, educba.com
Inšpirácia: https://observablehq.com/@jake-low/how-well-does-population-density-predict-u-s-voting-outcome
